Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Amazon zostáva so 416 miliardami dolárov najhodnotnejšou značkou na svete, jeho cena stúpla medziročne takmer o tretinu. Dvojkou je Apple a trojkou Microsoft, ktorý predbehol Google, vyplýva z najnovšieho rebríčka BrandZ Top 100.

Rebríček globálnych značiek s najvyššou hodnotou pripravuje reklamná skupina WPP v spolupráci s konzultačnou firmou Kantar. Poradie vyplýva z kombinácie odpovedí 3,8 milióna respondentov a trhovej hodnoty značiek.

Celková hodnota 100 značiek v rebríčku stúpla oproti vlaňajšku o 5,9 % na 5 biliónov dolárov. Kantar pred vypuknutím pandémie koronavírusu odhadoval jej nárast o 9 %.

Značky majú lepšie vyhliadky na prežitie koronakrízy než počas finančnej krízy v rokoch 2008 až 2009. „Firmy chápu dôležitosť investícií do budovania značky. Výsledkom je, že sú silnejšie a odolnejšie,“ tvrdí šéf BrandZ David Roth. (cnbc)

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Schválené kilečko je kvapka v mori, povedal Sulík a vyzval biznis, aby pomohol
  • Slovensko: Priemyselná produkcia v máji klesla o medziročne o 33,5 %
  • Financie: Ako od júla funguje prvá pomoc pre podnikateľov
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy

Minúta po minúte

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Schválené kilečko je kvapka v mori, povedal Sulík a vyzval biznis, aby so zlepšovaním prostredia pomohol +

  • Ďalšia výzva z Bruselu, aby sme neporušovali právo EÚ
  • Slovensko sa dostáva do sporu s Ukrajinou, tá zatvorí reverzné prepojenie plynovodov
Zdieľať

Americké akcie dnes prevažne oslabovali, pretože pokračujúci rýchly rast počtu prípadov nákazy koronavírusu v USA vyvoláva medzi investormi obavy z nového obmedzovania podnikateľských aktivít.

Dow Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie tridsiatich popredných amerických podnikov, dnes stratil 1,39 percenta a uzavrel na hodnote 25 706,09 bodu. Širší index S&P 500 klesol o 0,56 percenta na 3152,05 bodu, index Nasdaq Composite, v ktorom je zastúpených veľa firiem z odvetvia vyspelých technológií, sa však zvýšil o 0,53 percenta na 10 547,75 bodu.

Pozornosť investorov sa teraz začína obracať k hospodárskym výsledkom amerických podnikov za druhý štvrťrok. Predpokladá sa, že firmy z indexu S&P 500 vykážu najprudší pokles ziskov od globálnej finančnej krízy v roku 2009.

USA v stredu opäť zaznamenali okolo 60-tisíc nových prípadov nákazy a 900 úmrtí. Čísla z rôznych zdrojov sa mierne rozchádzajú, trend však zostáva nepriaznivý a v niektorých južných štátoch už dochádzajú voľné miesta na jednotkách intenzívnej starostlivosti.

Na devízovom trhu sa euro počas dnešného obchodovania voči americkému doláru vyšplhalo až na mesačné maximum 1,1371 USD, neskôr však o svoje zisky prišlo. Okolo 22:00 SELČ tak jednotná európska mena strácala zhruba 0,4 percenta na 1,1285 USD. Dolár je považovaný za bezpečné útočisko v období neistoty, takže ťaží z rastu počtu prípadov koronavírusu. (čtk, reuters)

Zdieľať

Členom energetickej regulačnej rady sa stane Miroslav Dudlák z advokátskej kancelárie Legate alebo šéf Bukózy Holding Vladimír Jacko. Kandidátov zvolil parlament. Vybrať jedného z nich by mala prezidentka Zuzana Čaputová.

Predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Bukózy Holding navrhol poslanec Sme rodina Ľuboš Krajčír, Dudláka zas Tomáš Lehotský zo strany Za ľudí.

Neprešli Silvia Čuntalová a Ignác Havran, ktorých navrhol šéf hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO). Ten nedávno kritizoval výberový proces šéfa telekomunikačného a poštového úradu, ktorý organizuje ministerstvo dopravy ovládané Sme rodina.

Regulačná rada rozhoduje okrem iného o odvolaniach voči verdiktom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Štandardne má mať šesť členov, troch vyberá prezidentka z kandidátov zvolených parlamentom a troch spomedzi kandidátov vlády. (n, tasr)

Zdieľať

V dôsledku falšovania a „pirátstva“ prišlo Slovensko za rok 2019 na štátnych príjmoch asi o 456 miliónov eur. Podľa úradu priemyselného vlastníctva zostávajú problémom hlavne odevy, obuv či kozmetika.

„Podľa analýzy celková hodnota ušlého zisku na Slovensku zodpovedá 84 eurám na občana ročne,“ uviedla Erika Presperínová z ÚPV SR v Banskej Bystrici.

Podľa nej objem ušlého zisku klesá vo všetkých sledovaných oblastiach, problémové však zostávajú odvetvia odevov, obuvi, doplnkov, kozmetických prípravkov vrátane tých pre osobnú starostlivosť.

V posledných rokoch sa aj trhy sociálnych médií javia ako kľúčová platforma, v ktorej sa falšovatelia snažia osloviť vysoký počet spotrebiteľov s nízkym rizikom odhalenia. Z dôvodu falšovania v odvetví kozmetiky a výrobkov osobnej hygieny sa konkrétne straty z predaja údajne neustále zvyšujú.

„Prítomnosť falšovaných výrobkov na trhu EÚ znamená ročnú stratu na tržbách z predaja v odvetví kozmetiky a výrobkov osobnej hygieny. Pre Slovensko je tento údaj 16,7 %, čo sa rovná strate z predaja vo výške 49 miliónov eur ročne, čiže nárast o 17 miliónov eur od posledného odhadu,“ zdôraznil predseda ÚPV SR Matúš Medvec.

Slovensko prichádza o milióny eur ročne nielen v dôsledku prítomnosti falšovaných tovarov na trhu, ale z toho znížených priamych a nepriamych daní.

„Okrem ekonomických strát predstavuje falšovaný tovar významné zdravotné riziko pre spotrebiteľov a spôsobuje i hospodárske škody, ktoré sú v rámci odvetví – farmaceutické výrobky, kozmetická a osobná starostlivosť, víno a liehoviny, hračky a hry v celkovej strate z predaja na úrovni 187 miliónov eur ročne,“ zdôraznil Medvec.

Úrad úzko spolupracuje s kompetentnými úradmi v tejto oblasti, najmä s Finančným riaditeľstvom SR. Medzi najviac zneužívané tovary patrí elektronika, ako mobilné telefóny, príslušenstvo, nabíjačky a počítačové vybavenie.

Ako tvrdí ÚPV SR, potraviny a nápoje majú falšovatelia stále vo veľkej obľube a EÚ je jedným z významných cieľových trhov. V niektorých prípadoch sa zistilo, že potraviny obsahujú nebezpečné zložky.

Medzi odhalené falšované potraviny patrí sušené mlieko pre dojčatá, bujónové kocky, syr, káva, olivový olej či cestoviny. Pre spotrebiteľov v EÚ predstavujú značné riziko i nepravé alkoholické nápoje a rastúcou hrozbou sú falšované lieky. (tasr)

Zdieľať

Richard Sulík po schválení „kilečka“ potvrdil, že na jeseň chce pripraviť druhý balík na zjednodušenie podnikania: „Chcem vyzvať všetkých zamestnávateľov, drobných živnostníkov, podnikateľov, aby napísali, čo ‚im pije krv‘.“

Schvaľovanie opatrení sa natiahlo na júl, pretože predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) v čase sporov o jeho diplomovku nezvolal mimoriadnu schôdzu hneď po odobrení balíka vo vláde 24. júna.

Napriek tomu si poslanci odhlasovali tento týždeň skrátené konanie a balík schválili za tri dni.

Koaliční poslanci po hlasovaní demonštrovali jednotu:

  • „Teší ma, že sa podarilo schváliť takýto veľmi dôležitý zákon, dokonca sa to podarilo ústavnou väčšinou a myslím si, že to veľmi jasne vyjadruje, že táto koalícia má silný ťah na bránku, pokiaľ ide o zlepšenie podnikateľského prostredia, o uľahčenie života podnikateľov, ale aj bežným občanom,“ reagoval predseda hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO).
  • Poslanec Tomáš Lehotský (Za ľudí) priblížil, že sa diskutovalo o každom jednom opatrení, ktoré sa malo dostať do balíčka: „Nasledovali rozhovory na jednotlivých ministerstvách, musím povedať, že to Ministerstvo hospodárstva SR naozaj nemalo jednoduché, boli to často zložité debaty, ale boli poctivé.“
  • „Snažili sme sa kilečko dostať do čo najlepšej finálnej podoby. Je za tým kus veľkej roboty. To, že ho schválilo 91 poslancov, je odkaz všetkým tým, ktorí túto koalíciu zatracovali, pretože sme ukázali, že sme schopní pracovať a uľahčovať ľuďom život na Slovensku,“ dodal Peter Pčolinský (Sme rodina).
Zdieľať

Telekomunikačné spoločnosti nebudú môcť bez povolenia kamkoľvek umiestniť menšie vysielače. Takáto možnosť bola pôvodne v podnikateľskom kilečku, pozmeňovací návrh presadili poslanci OĽaNO Tomáš Šudík a Peter Kremský.

Pôvodne ministerstvo hospodárstva navrhovalo, aby sa nevyžadovalo stavebné povolenie ani ohlásenie pri stavbách elektronických komunikačných sietí, teda nosičov telekomunikačných zariadení, umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 1,5 metra, šírku 2,5 metra a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby. (tasr, n)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať