Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ministerstvo hospodárstva do konca júna schválilo 521 žiadostí na kúpu nového elektromobilu alebo plug-in hybridu v celkovej výške 4,5 milióna eur. Vyplatilo zatiaľ  426 000 eur pre prvých 55 žiadateľov.

Komisia na poslednom júnovom zasadnutí vyhodnotila a schválila ďalších 185 žiadostí a prerozdelila tak viac ako 1,8 milióna eur. Úspešným žiadateľom je postupne doručovaná na podpis zmluva o poskytnutí dotácie. Tí majú od termínu podpísania zmluvy 12 mesiacov na kúpu vozidla. Ministerstvo eviduje aj 79 storno žiadostí.

O dotácii:

  • Výška dotácie na nákup nového vozidla s čisto elektrickým pohonom je 8000 eur, v prípade plug-in hybridného vozidla 5000 eur.
  • O dotáciu mohli požiadať fyzické osoby, podnikatelia aj verejná správa.
  • Maximálna obstarávacia cena vozidla, na ktoré je možné získať dotáciu, je 50 000 eur s DPH.

Pre situáciu spôsobenú koronakrízou rezort dotačný program na začiatku apríla dočasne pozastavil, opätovne bol spustený koncom mája. Celková suma určená na túto výzvu je šesť miliónov eur. (tasr)

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Pomoc: Nemecko je pripravené prevziať podiel aj v ďalších podnikoch, ktoré poškodila pandémia
  • Financie: Rakúsko chce upraviť chystaný fond obnovy EÚ tak, aby väčší podiel pomoci dostali najchudobnejší členovia EÚ
  • Firmy: Novým vlastníkom energetickej skupiny innogy v Česku bude maďarská spoločnosť MVM Group
  • Problémy cestoviek: Ministerstvo hospodárstva neplánuje meniť zákon, ktorý kritizuje Brusel
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
Zdieľať

Šéf Slovenskej sporiteľne Krutil vysvetľuje, ako to je so správami o prepúšťaní

Peter Krutil, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne. Foto N – Vladimír Šimíček
Peter Krutil, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne. Foto N – Vladimír Šimíček

Zatiaľ nie je jasné, koľko zamestnancov prepustí Slovenská sporiteľňa. Jej šéf Peter Krutil hovorí, že interný materiál o 5-percentných úsporách a plánoch prepustiť po 5 percent ľudí tento a na budúci rok bol iba pracovný a žiadne počty neboli stanovené.

Minúta po minúte

Zdieľať

Nemecko je pripravené prevziať podiel aj v ďalších podnikoch, ktoré poškodila pandémia, povedal nemecký minister hospodárstva Peter Altmaier. Podľa neho by mohlo spoločnosť Lufthansa, v ktorej podiel získal štát, nasledovať zopár ďalších desiatok firiem.

V rozhovore pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, z ktorého citovala agentúra Reuters, Altmaier povedal, že „sa diskutuje o prípadných niekoľkých desiatkach podnikov“. Ako dodal, v týchto firmách je vláda pripravená využiť možnosti, ktoré dáva Fond na stabilizáciu hospodárstva vrátane prevzatia podielu, ak to bude potrebné.

Je možné, že Berlín prevezme podiel aj v niektorých strategických spoločnostiach, ako napríklad vo výrobcovi vakcín CureVac. V tomto prípade preto, aby zabránil presunutiu dôležitých podnikov do zahraničných rúk.

Nemecká vláda sa dohodla na prevzatí podielu v najväčších aerolíniách Lufthansa, a to v rámci záchranného balíka v hodnote 9 miliárd eur. Lufthansa sa podobne ako ďalšie letecké spoločnosti dostala v dôsledku koronakrízy do finančných problémov, keď jej príjmy zmrazilo takmer úplne zastavenie leteckej dopravy. K obmedzeniu cestovania pristúpili vlády po celom svete s cieľom spomaliť šírenie koronavírusu.

Čo sa týka ďalšieho vývoja situácie v Lufthanse, ktorá oznámila rušenie pracovných miest, Altmaier povedal, že vláda nebude prepúšťaniu stáť v ceste. Zároveň sa vyjadril aj k ďalšej veľkej spoločnosti, v ktorej má štát podiel, ku Commerzbank. Ako uviedol, čo sa týka 15-percentného podielu v jednej z najväčších nemeckých bánk, ktorý vláda prevzala počas svetovej finančnej krízy pred vyše 10 rokmi s cieľom zabrániť kolapsu banky, o tom by Berlín mal rozhodnúť na budúci rok. (tasr)

Zdieľať

Národná diaľničná spoločnosť porušila zákon pri zákazkách, ktoré súviseli s prácami na kovových zábranách na dočasné uzatvorenie rúr tunela Višňové, konštatoval Úrad pre verejné obstarávanie. Keďže so zisteniami súhlasila, pokutu 12 647 eur jej znížil na polovicu.

ÚVO svoje zistenia postúpil aj orgánom činným v trestnom konaní. Kontrolu robil na podnet bývalého poslanca Národnej rady za OĽaNO Jána Marosza.

Kde a ako mala NDS pochybiť:

  • Pri zákazke na realizáciu mechanických zábran na zamedzenie vstupu a zabezpečenie tunelových rúr a štôlne a v prípade doplnenia tejto objednávky.
  • NDS označila toto obstarávanie za zákazky s nízkou hodnotou, a tak postup pri verejnom obstarávaní bol zjednodušený.
  • Obe zákazky zadala prostredníctvom objednávky spoločnosti Repase Žilina, jedna je z 12. júna 2019 a je v hodnote 141 682,66 eura bez DPH a druhá zo 14. augusta 2019 v hodnote 69 115,53 eura bez DPH.
  • Úrad v kontrole po uzavretí zmluvy vydal rozhodnutie o porušení zákona, ktoré nadobudlo právoplatnosť  9. júla.

„Kontrolovaný sa dopustil viacerých porušení zákona,“ tvrdí šéf ÚVO Miroslav Hlivák s tým, že bol napríklad porušený princíp transparentnosti, keď pri zadávaní obidvoch zákaziek nebol zdokumentovaný celý priebeh predmetného verejného obstarávania tak, aby jeho úkony boli preskúmateľné. „Uvedené porušenia zákona o verejnom obstarávaní mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania,“ poznamenal Hlivák.

NDS mala podľa ÚVO tieto stavebné práce súťažiť v jednej zákazke, predpokladaná hodnota zákazky by bola vyššia a postup v rámci verejného obstarávania by bol prísnejší. „NDS tiež porušila zákon tým, že zákazku na stavebné práce rozdelila a zvolila spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky pod finančný limit prislúchajúci postupu pre zadávanie podlimitných zákaziek, čím taktiež postupovala v rozpore s princípom transparentnosti a princípom hospodárnosti a efektívnosti, pričom uvedené porušenia zákona mali vplyv na výsledok verejného obstarávania,“ uviedol predseda úradu.

Marosz v novembri 2019 upozornil, že v prípade stavby tunela Višňové nakúpila NDS šesť kusov kovových mreží za 235.000 eur. Hnutie OĽaNO preto podalo podnet ÚVO a tiež trestné oznámenie pre podozrenie z nehospodárneho nakladania so štátnym majetkom. OĽaNO oslovilo viaceré firmy, ktoré sa zaoberajú výrobou obdobných zámočníckych výrobkov a brán. Na základe projektovej dokumentácie urobili kvalifikovaný odhad výroby a osadenia kovových zábran v počte šesť kusov na sumu asi 23 000 eur.

Diaľničiari v tom časte tvrdili, že ide o klamstvo a avizovali, že na poslancov OĽaNO podajú trestné oznámenie. (tasr)

Zdieľať

Rakúsko chce upraviť chystaný fond obnovy EÚ tak, aby väčší podiel pomoci dostali najchudobnejší členovia EÚ. Povedal to kancelár Sebastian Kurz, podľa ktorého musia peniaze tiež smerovať do správnych oblastí, ako sú výskum, digitálna infraštruktúra či ochrana klímy.

Sporné kritérium nezamestnanosti 2015-19

„Podľa návrhu Bruselu by (z fondu) najviac profitovali Taliansko, Španielsko alebo Poľsko. My však v EÚ máme oveľa chudobnejšie krajiny. Môj zmysel pre spravodlivosť mi hovorí: keď v EÚ berieme do rúk toľko peňazí, potom by mali prúdiť predovšetkým k tým najchudobnejším z chudobných. Pokiaľ berú ako kritérium nezamestnanosť z rokov po roku 2015, ako teraz navrhujú, potom to nemá s výzvami koronavírusovej situácie nič spoločné,“ kritizuje návrh Kurz.

Najchudobnejší: Krajiny Balkánu a Lotyšsko

Kurz nemenoval konkrétne chudobné krajiny, ktoré by podľa neho mali získať väčší podiel. Podľa Eurostatu sú však najchudobnejšími krajinami EÚ z hľadiska HDP na obyvateľa Lotyšsko, Rumunsko, Grécko, Chorvátsko a Bulharsko. Rakúsko pritom má veľmi tesné vzťahy s krajinami západného Balkánu.

Prideľovanie peňazí chce podmieniť reformami

Podľa Kurza by peniaze z fondu mali prideľovať viac podľa dosahu pandémie na hospodársky výkon krajín. Okrem toho má byť alokácia podmienená napríklad reformami, odbúravaním byrokracie alebo bojom proti daňovým podvodom, „aby peniaze neslúžili len na riešenie dier v rozpočte“, zdôraznil Kurz. (faz, čtk)

Zdieľať

Proces verejného obstarávania na tlač a distribúciu vládnych novín sa spustí do konca leta, uviedol úrad vlády. Noviny majú vychádzať ako bezplatný mesačník s predpokladaným rozsahom 32 strán.

Za vznikom nápadu vládnych novín je podľa riaditeľa tlačového odboru Úradu vlády Richarda Pekára snaha informovať občanov o zmenách, ktoré ovplyvňujú ich život. „Keď sa zmení zákon, tak ako sa zmenil a čo to pre nich znamená,“ uviedol.

Novinami chce úrad vlády dosiahnuť väčšiu informovanosť ľudí o tom, ako funguje štát. „Aby verejnosť vnímala, koľko peňazí vyberie a na čo ich vynaloží,“ skonštatoval tlačový odbor úradu s tým, že úlohou novín nemá byť spravodajstvo o činnosti vlády. „To prináleží médiám.“

Zámer vydávať noviny zaradila vláda do svojho programového vyhlásenia. Plán kritizovali okrem opozície aj viacerí členovia koalície. (tasr)

Zdieľať

V Chorvátsku sa k dnešnému dňu prvýkrát v tomto roku nachádza viac ako 500-tisíc turistov. Podľa denníka Jutarjni list zároveň prišlo v období od 1. do 10. júla takmer 600-tisíc ľudí, čo je 46 percent počtu za rovnaké obdobie minulého roka.

430-tisíc z pol milióna turistov je zo zahraničia. Podľa turistickej kancelárie HTZ ich je najviac z Nemecka, Slovinska, Česka, Poľska, Rakúska, Slovenska a Maďarska.

Šéf HTZ Kristjan Staničić očakáva, že turisti zo vzdialených mimoeurópskych krajín, ale aj z Británie, Francúzska alebo Škandinávie, začnú prichádzať v polovici júla, keď sa zvýši počet letov. (jutarjni list, tasr, čtk)

Zdieľať

Lisabon chce naplniť niektoré z bytov, ktoré boli predtým používané na krátkodobé prenájmy najmä cez Airbnb a zostali prázdne. Mesto spustilo program, ktorý má motivovať krátkodobých prenajímateľov ponúknuť svoje byty na dlhodobý prenájom.

Lisabon chce zmierniť riziká dlhšieho prenájmu tak, že tí, ktorí sa zúčastnia programu, nebudú prenajímať byty jednotlivcom, ale priamo samotnému mestu. Program sa volá Renda Segura, teda zaistený príjem.

Funguje to tak, že prenajímatelia, ktorí majú obavu, že ich byty zostanú prázdne, môžu požiadať o ich prenájom mestom na obdobie najmenej päť rokov. Mesto si potom zoberie na starosť vyhľadávanie záujemcov o nájom prostredníctvom programu zameraného na mladých ľudí a rodiny s nízkym príjmom.

Ďalším plusom má byť oslobodenie od dane z nehnuteľností z kapitálových výnosov. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Rakúski podnikatelia budú môcť od štvrtka požiadať o ďalšiu podporu z fondu pre dosahy koronakrízy. Tentoraz budú môcť žiadať o pomoc za obdobie od polovice júna do polovice júla.

Podľa informácií Hospodárskej komory Rakúska (WKÖ) je možné požiadať o podporu pre šesť z deviatich sledovaných období.

Podľa komory dosahuje kvóta vybavených žiadostí 97 percent. V priemere bolo vyplatených 1 100 až 1 200 eur mesačne. (tasr)

Zdieľať

Situácia v cestovných kanceláriách je kritická, tvrdí prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií Roman Berkes. „Klienti otáľajú, na základe štátnych výziev nenakupujú zájazdy, a tak cestovné kancelárie prichádzajú o klientov už od novembra minulého roka,“ upozornil.

Berkes skonštatoval, že v súčasnosti sú otvorené niektoré krajiny a sú označené za bezpečné, pričom cestovné kancelárie ponúkajú zájazdy do týchto krajín. „Na druhej strane však tu je kampaň štátu zostať doma a takisto odporúčania kompetentných orgánov o tom, že je lepšie necestovať, čo je vlastne v priamom rozpore so snahami cestovných kancelárií, a tu dochádza k tomu, že klient cestovnej kancelárie je zmätený,“ tvrdí. Cestovky preto podľa neho nevedia, či môžu investovať do reklám a oslovovať klientov ponukami. (tasr)

Zdieľať

Nemecká automobilka Daimler oznámila, že v dôsledku koronakrízy bude musieť ešte viac šetriť a prepúšťať. Pôvodne sa hovorilo o prepustení 10- až 15-tisíc z celkovo 300-tisíc zamestnancov, podľa personálneho riaditeľa to však bude viac.

Kríza spôsobená koronavírusom dostáva už tak slabnúci koncern pod ďalší tlak. Šéf skupiny Daimler Ola Källenius už v polovici týždňa zdôraznil, že úsporný program spustený vlani na jeseň sa musí sprísniť.

Okrem viacerých ďalších opatrení boli v tomto programe zakotvené úspory v personálnej oblasti vo výške 1,4 miliardy eur. Ale ani tie teraz nestačia.

„Základ bol 1,4 miliardy. Teraz bude toto číslo rozhodne vyššie,“ povedal personálny riaditeľ Wilfried Porth. (süddeutsche zeitung, čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať