Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Miliardár Roman Abramovič predá svoj podiel vo firme Highland Gold Mining, ktorá ťaží zlato v Rusku. Majiteľ futbalového klubu Chelsea a ďalší investori držia v podniku 40 %, akcie kupuje spoločnosť Fortiana Holdings za 574 mil. dolárov.

Ruský miliardár Roman Abramovič. Foto - TASR/AP
Ruský miliardár Roman Abramovič. Foto – TASR/AP

Zlato, ktoré je považované za bezpečnú investíciu v neistých časoch, v poslednom čase v dôsledku koronakrízy citeľne dražie. Jedna troyská unca stojí takmer 2-tisíc dolárov a je blízko rekordu.

Highland Gold prevádzkuje niekoľko baní v Rusku. Tento rok chce vyťažiť 300-tisíc troyských uncí zlata, čo je zhruba 9,3 tony. Firmu vlastní podnikateľ Vladislav Svibov, ktorý je aj väčšinovým akcionárom a šéfom ťažobného podniku Ozernaja. Ten ťaží na Sibíri zinok a olovo.

Fortiana zhruba pred mesiacom predala 5-percentný podiel v inom ruskom ťažiarovi zlata Petropavlovsk, ktorý sa potýka s nezhodami v manažmente. Účelom transakcie bolo získať hotovosť na iné investície. (čtk)

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Nezamestnanosť rastie pomaly, aj by sme sa mali radovať, ibaže druhá vlna začala zatvárať podniky
  • Diaľnice: Dostavba úseku D1 Ivachnová – Hubová sa oneskorí, podľa ministra Doležala bude skôr v roku 2023 ako 2022
  • Obchod: Slovenský export sa spamätal z koronakrízového prepadu, v júni klesol medziročne už len o 1,2 %
  • Odvody: Živnostníci, ktorí podali daňové priznanie do konca marca, musia zaplatiť poistné za júl v novej výške do 10. augusta
  • Farmafirmy: Pfizer sa dohodol s Gilead Sciences na výrobe remdeziviru, ktorý sa podáva niektorým pacientom s koronavírusom

Minúta po minúte

Zdieľať

Ženy na Slovensku zarobili vlani v priemere o 283 eur menej ako muži, vyplýva z údajov Štatistického úradu SR o priemerných hrubých mesačných mzdách.

Napriek snahám dosiahnuť rovnaké postavenie pohlaví na trhu práce a v spoločnosti sa v posledných rokoch rozdiel medzi mzdami mužov a žien prehlbuje.

Vlani dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda mužov 1399 eur. „Priemerná hrubá mzda žien v percentuálnom vyjadrení predstavovala 79,8 % z priemernej hrubej mzdy mužov, teda o 283 eur menej v neprospech žien,“ vyčíslili štatistici.

Porovnaním mzdovej štruktúry dosiahla základná mzda mužov 65,2 % z ich priemernej hrubej mesačnej mzdy, u žien to bolo 67,9 %. Druhou najväčšou mzdovou zložkou boli náhrady mzdy u mužov (11,8 %), ako aj u žien (12,8 %).

Prémie a odmeny predstavovali u mužov 11,4 %, u žien 7,8 % z ich priemernej hrubej mesačnej mzdy. Príplatky a doplatky dosiahli u mužov 7,3 % a u žien 7,9 %. Nepravidelné odmeny sa na priemernej mzde mužov podieľali 4,2 % a na mzde žien v priemere 3,5 %.

„Mzda žien sa nachádzala o 11,6 % pod celoslovenským priemerom, zatiaľ čo mzda mužov ho prevýšila o 10,9 %,“ uviedol ŠÚ SR.

Zo štatistík ďalej vyplýva, že v mzdovom pásme do 1300 eur sa nachádzalo 62,8 % mužov. V pásme medzi 1300 eur a 1400 eur bolo 5,3 % mužov a 31,9 % mužov zarobilo nad 1400 eur. Medián hrubých miezd mužov dosiahol 1108 eur, čo je približne 79,2 % priemernej hrubej mesačnej mzdy mužov.

Nižšiu priemernú mzdu, ako je celoslovenská priemerná mzda žien, dosiahlo 64,2 % z nich. V intervale od 1100 eur do 1200 eur sa nachádzalo 6,8 % žien. Viac ako 1200 eur vlani zarobilo 29 % žien. Medián hrubých miezd žien (939 eur) predstavoval 84,1 % z priemernej hrubej mesačnej mzdy žien.

Medzi faktory, ktoré vplývajú na pomalší rast miezd žien oproti mzdám mužov, patria najmä vzdelanie a zastúpenie mužov a žien v jednotlivých nízko alebo vysoko príjmových ekonomických činnostiach a zamestnaniach.

„Mzdové rozdiely ovplyvňujú aj zakorenené predsudky o vhodnosti mužov a žien vykonávať určité práce a funkcie, postup v zamestnaní a participácia na vedúcich funkciách, materské a rodičovské povinnosti,“ uvádza štatistický úrad.

Nezanedbateľný vplyv na celkovú hrubú mesačnú mzdu má aj celkové množstvo odpracovaných hodín a nadčasov, najmä v súvislosti so starostlivosťou o osoby v domácnosti. (tasr)

Zdieľať

Smer aj strana Dobrá voľba kritizujú zmluvu medzi štátnou spoločnosťou Tipos a firmou Borisa Kollára (Sme rodina), ktorá je vlastníkom Fun rádia. „Zaujímavou nie je len suma 240-tisíc eur, ale aj to, že doteraz Fun rádio nikdy nedostalo peniaze od spoločnosti Tipos,“ píše Smer.

„Stalo sa tak zhodou okolností až po tom, čo sa Kollár stal súčasťou vládnej koalície,“ dodáva opozičná strana a vyzýva vedenie Tiposu, aby objasnilo, prečo sa rozhodli uzavrieť zmluvu s Fun rádiom vo výške 240.000 eur, čo podľa Smeru „absolútne neodzrkadľuje postavenie Fun rádia na mediálnom trhu ani štruktúru jeho poslucháčov“.

Ak vedenie Tiposu neobjasní dôvod uzavretia zmluvy, bude Smer žiadať, aby ho minister financií Eduard Heger (OĽaNO) odvolal.

Hovorkyňa Dobrej voľby uviedla, že zmluva bola podpísaná 6. augusta.

Hovorca Tiposu uviedol, že sa k veci vyjadria v pondelok.

Boris Kollár sa k reklamnej zmluve tiež vyjadrí v pondelok. (tasr)

Zdieľať

Americké akcie uzavreli dnešné obchodovanie zmiešane. Rast zamestnanosti v USA prudko spomalil, technologické firmy oslabovali. Zástupcovia demokratov, republikánov a Bieleho domu sa nezhodli ohľadom ďalšieho balíka ekonomickej pomoci.

  • Dow Jonesov index si pripísal 0,17 percenta, uzavrel na 27 433,48 bodu
  • S&P 500 vzrástol o 0,06 percenta na 3351,28 bodu
  • Index Nasdaq si odpísal 0,87 percenta na 11 010,98 bodu

Americká ekonomika v júli vytvorila 1,763 milióna nových pracovných miest. Miera nezamestnanosti tak klesla na 10,2 percenta z 11,1 percenta v predchádzajúcom mesiaci. Rast zamestnanosti prudko spomalil v porovnaní s júnom, kedy vzniklo rekordných 4,791 milióna pracovných miest. Prekonal však očakávania analytikov. Tí podľa prieskumu agentúry Reuters počítali so vznikom zhruba 1,6 milióna pracovných miest.

Zástupcovia demokratov, republikánov a Bieleho domu sa dnes nezhodli ohľadom ďalšieho balíka ekonomickej pomoci. Kým demokrati presadzujú finančnú pomoc tri bilióny dolárov a viac, republikáni trvajú na jednom bilióne. Predsedníčka snemovne Nancy Pelosiová z Demokratickej strany uviedla, že kompromisný návrh demokratov dva bilióny dolárov odmietol za Biely dom Steve Mnuchin.

Čo sa týka prípadných exekutívnych príkazov Trumpa, ich pôsobnosť je nejasná. Šéf demokratickej senátnej menšiny Chuck Schumer na tlačovej konferencii uviedol, že prezident nemôže nariadiť ďalšie výdavky, pretože to spadá do právomocí Kongresu.

Prezident Trump ďalej vydal príkaz, ktorým Američanom zakázal bližšie nešpecifikované obchodné transakcie s čínskymi spoločnosťami, ktoré vlastnia platformy TikTok a WeChat.

Trumpovo nariadenie začne platiť o 45 dní. Aplikácia na zdieľanie videí TikTok patrí spoločnosti ByteDance, WeChat firme Tencent Holdings. Tento bezprecedentný krok predstavuje výraznú eskaláciu vzťahov medzi USA a Čínou. Peking už naznačil, že podnikne odvetné kroky.

Na devízových trhoch posilnil dolár. Dolárový index si okolo 22:00 SELČ pripisoval 0,7 percenta na 93,42 bodu. Euro v rovnakom čase voči doláru strácalo 0,8 percenta na 1,1787 USD. Dolár posilňoval voči japonskému jenu o 0,4 percenta na 105,93 JPY. (čtk, reuters)

Zdieľať

Letisko v Budapešti vybavilo v júli o 80 % menej cestujúcich než vlani v tomto období. Oproti predchádzajúcemu mesiacu však stúpol počet pasažierov trojnásobne.

V júli tohto roka využilo služby vzdušného prístavu 301 000 cestujúcich. Čoraz viac leteckých spojov, ktoré boli pre pandémiu nového koronavírusu zastavené, teraz obnovujú, preto zaznamenali oproti júnu trojnásobný nárast počtu pasažierov.

V auguste poletí z maďarského hlavného mesta už 500 priamych spojov do 98 miest. K obnoveniu ochoty lietať podľa letiska prispieva aj skutočnosť, že cestujúci považujú za bezpečné letieť z Budapešti.

Tento rok prešlo dosiaľ budapeštianskym letiskom 3,2 milióna pasažierov, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajšieho roka pokles o 65 %. (tasr, mti)

Zdieľať

Dostavba úseku diaľnice D1 Ivachnová – Hubová sa pravdepodobne oneskorí, informoval minister dopravy a výstavby Andrej Doležal. Pôvodne sa rátalo, že bude v roku 2022, teraz minister hovorí skôr o roku 2023.

Pôvodne sa podľa ministra počítalo s termínom dostavby úseku v júni 2022, resp. do konca roka 2022. „V tejto chvíli je to asi príliš ambiciózne. Aj vzhľadom na to, že zhotoviteľ ešte nedisponuje stavebnými povoleniami. Budeme preto hovoriť skôr o roku 2023,“ povedal po kontrolnom dni.

Väčšina mostných objektov je podľa Doležala hotová, problematické sú dva úseky. „Potrebujeme dokončiť tunel, západný portál, resp. územie, ktoré je v zosuve. To sú objektívne dôvody. Národná diaľničná spoločnosť robí pravidelné kontrolné dni, budeme hľadať riešenia, ako stavbu akcelerovať,“ dodal minister dopravy.

S výstavbou úseku D1 Hubová – Ivachnová sa začalo v roku 2013. Počas razenia tunela Čebrať sa však museli práce prerušiť pre riziko zosuvu svahu nad trasou tunela pri západnom portáli.

Liptovská stavba diaľnice D1 v dĺžke 15 kilometrov, ktorá vytvorí obchvat mesta Ružomberok, sa po dobudovaní napojí na existujúcu diaľnicu do Košíc. Motoristom ušetrí diaľnica 16 minút v porovnaní s jazdou po ceste prvej triedy. Cestu buduje združenie firiem OHL ŽS a Váhostav – SK. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať