Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Paradox zelenej ekonomiky – potrebujeme viac baní
  • Pandémia: Ústredný krízový štáb výrazne sprísnil opatrenia
  • Parlament: Obce budú môcť zakázať hazard aj bez petície
  • HDP: Bankoví analytici zmiernili očakávanie tohtoročného prepadu zo 7,6 na 7 %
  • Firmy: Módna značka Camaieu na Slovensku končí
  • Agro: Poľnohospodárska a potravinárska komora sa sťažuje premiérovi na situáciu v sektore
  • EÚ: Nálada v ekonomike eurozóny sa zlepšila viac, než sa očakávalo
  • Nemecko: Počet ľudí v režime kurzarbeitu klesá, naznačuje to zotavovanie ekonomiky

Čínski agenti sa snažia prenikať medzi slovenských úradníkov, tvrdí SIS. Využívajú technologické giganty

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Čínski spravodajcovia sa snažia zbierať citlivé informácie aj medzi slovenskými úradníkmi na ministerstvách. Robia tak v spolupráci s pracovníkmi čínskych telekomunikačných firiem. SIS zverejnila prvú výročnú správu pre verejnosť od času, čo ju prevzal nominant Matovičovej vlády Vladimír Pčolinský.

Minúta po minúte

Na slovenský trh mieria napriek pandémii viaceré retailové značky z rôznych segmentov od odevov a módy cez gastronómiu až po bytové vybavenie a doplnky. Do nákupných centier začala expandovať aj značka slovenského vína Matyšák.

Podľa realitno-poradenskej spoločnosti CBRE rozšíria segment odevov a módy na Slovensku značky Oysho, Springfield, Woman Secret či Gap. Z gastronómie menuje Paul Bakery a z oblasti bytového vybavenia a doplnkov Zara Home.

Naopak, medzi značky, ktoré sa zo slovenského trhu stiahli alebo ho plánujú opustiť, patria Camaieu, Forever 21, Freywille Promod, Adidas, Tous či Klenoty Aurum. Niektoré plánovali odchod ešte pred vypuknutím pandémie, prípadne budú odchádzať postupne.

Aký vplyv má pandémia

Podľa CBRE koronakríza zásadne ovplyvnila hlavne nájomcov, ktorí mali problémy už pred jej vypuknutím. Najviac postihla gastronómiu, kiná, prevádzky s módou, obuvou a cestovné kancelárie.

„Väčšina maloobchodníkov očakáva, že sa ich výkonnosť vráti na čísla spred vypuknutia krízy až v priebehu budúceho roka,“ hovorí šéf oddelenia maloobchodných nehnuteľností CBRE Branislav Golan.

CBRE urobila prieskum medzi nájomcami v maloobchodných centrách, ktorých zasiahli koronavírusové reštrikcie aj zmena nákupného správania zákazníkov.

Čo vyplynulo z prieskumu:

  • vyše polovica obchodníkov očakáva pokles dopytu po kamenných predajniach;
  • väčšina respondentov absolvovala diskusie s vlastníkmi obchodných centier o úľavách na nájomnom;
  • 62 % opýtaných do istej miery využíva online nástroje, ako hlavný predajný kanál ho využíva len 12 % obchodníkov;
  • 50 % respondentov uvažuje o redukcii pobočkovej siete, no sú aj takí, ktorí chcú krízu využiť ako príležitosť na rozširovanie.

Turistický vlak do Plaveckého Podhradia túto sezónu odviezol menej cestujúcich než v uplynulých rokoch, jazdil však kratšie. Vyplýva to z údajov ZSSK. V predchádzajúcich rokoch dosahoval počet cestujúcich aj 8000, túto sezónu to bolo 5800.

  • V minulosti prevádzku vlaku financoval Bratislavský kraj, tento rok si však jazdy neobjednal. Namiesto neho tak urobilo ministerstvo dopravy. Dopravcom zostala ZSSK.
  • Túto sezónu jazdili vlaky priamo z Bratislavy do Plaveckého Podhradia, v predchádzajúcich premávali zo Záhorskej Vsi a cestujúci z Bratislavy prestupovali v Zohore.
  • Sezóna trvala kratšie, tri páry vlakov premávali cez víkendy a sviatky od 4. júla do 15. septembra. V minulosti začínal vlak jazdiť v apríli a končil v októbri.
  • ZSSK a Bratislavský kraj hovoria, že tento rok vlak previezol 5800 cestujúcich a 1200 bicyklov v cyklovozni. V roku 2018 ZSSK uvádzala viac než 8200 cestujúcich.

Slovenská výrobná firma so štyrmi zamestnancami potrebuje na byrokratické povinnosti ročne 217 hodín času, čo je o štyri hodiny menej ako vlani. Vyplýva to zo štúdie Byrokratický index 2020 od analytikov z INESS.

Čo (ne)ovplyvnilo rebríček

  • Podnikateľské kilečko ministerstva hospodárstva, ktoré schválil v lete parlament, sa zatiaľ v indexe neprejavilo a bude zarátané až v budúcom roku. Ďalšie opatrenia ministerstvo pripravuje.
  • Oproti roku 2019 pozitívne vplývalo na byrokratický index najmä zrušenie povinnosti zamestnanca každoročne podpisovať vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu a možnosť oznamovať zmeny vo vyhlásení elektronicky.
  • Pozitívna je podľa analytika INESS Martina Vlachynského zmena, podľa ktorej môžu elektronicky vystavovať a doručovať niektoré dokumenty súvisiace s daňou z príjmu zo závislej činnosti aj podnikatelia.

Medzinárodné porovnanie

  • Slovensko v tohoročnom rebríčku INESS skončilo na druhom mieste za Severným Macedónskom, v ktorom porovnateľná firma potrebuje na splnenie si povinností 154 hodín.
  • V tesnom závese za Slovenskom skončila Česká republika s 223 hodinami a štvrtá Litva s 271 hodinami. Inštitút porovnával aj podniky v Taliansku a Španielsku, tieto krajiny však skončili na chvoste rebríčka s počtom hodín na vybavenie byrokratických povinností nad 300 hodín. (tasr, e)

Nálada v ekonomike eurozóny v septembri stúpla viac, než sa očakávalo, vyplýva z údajov Európskej komisie. Optimizmus rastie najmä sektore služieb. Index na september sa zvýšil na 91,1 bodu z augustových 87,5 bodu.

Indikátor prekonal očakávania analytikov, ktorí jeho septembrovú hodnotu odhadovali v priemere na 89 bodov. V júli bol na 82,4 bodu.

Lepšiu náladu majú hlavne firmy podnikajúce v službách, ktoré sa podieľajú na tvorbe HDP eurozóny zhruba dvoma tretinami.

Súhrnný index však zostáva pod úrovňami obdobia pred koronakrízou. Začiatkom roka sa pohyboval nad 100 bodmi, v apríli klesol pre obavy z dôsledkov pandémie na 64,9 bodu.

Ukazovateľ nálady v ekonomike v septembri vzrástol aj v celej EÚ. Podľa Komisie už vymazal 70 % poklesu z obdobia jarnej krízy. (čtk, reuters)

Česi sú v priemere dvaapolkrát bohatší než Slováci, vyplýva zo štúdie Allianz Global Wealth Report. Priemerné bohatstvo na obyvateľa v Česku vlani dosiahlo 17 497 eur, na Slovensku 6778 eur. Česi sú najbohatší z bývalého východného bloku.

Štúdia Allianzu detailne analyzuje úspory a dlhy v 57 krajinách sveta. Z hľadiska objemu čistého bohatstva si Slováci polepšili medziročne o 7 %, Čechom stúplo o desatinu. Slovensku patrí v rebríčku 40. miesto a Česku 26. priečka.

Najbohatší sú Američania, ktorí v priemere vlastnia majetok za 209 524 eur. Rakúšania disponujú bohatstvom takmer 60-tisíc eur a Nemci zhruba 57-tisíc eur na osobu.

Sumy predstavujú čistú hodnotu finančného bohatstva, ktoré zahŕňa hnuteľný a nehnuteľný majetok mínus dlhy.

Aké sú trendy

Z hľadiska celosvetových trendov štúdia upozorňuje na opätovné rozširovanie finančnej medzery medzi bohatými a chudobnými krajinami i jednotlivcami.

„Je pomerne varovné, že medzera medzi bohatými a chudobnými krajinami sa začala znovu rozširovať dokonca ešte predtým, než svet zasiahol COVID-19,“ uvádza spoluautorka štúdie Patricia Pelayo Romerová.

Ďalšie čísla:

  • čisté finančné bohatstvo na osobu v pokročilých ekonomikách je 22-krát vyššie než na rozvojových trhoch;
  • zhruba 84 % čistého finančného bohatstva na svete patrí desatine najbohatších ľudí. Takmer polovicu z tohto majetku vlastní 1 % z nich;
  • celkový počet príslušníkov strednej triedy vlani klesol na 800 miliónov, predvlani ich bolo vyše jednej miliardy. Od roku 2000 sa stredná trieda zväčšila zhruba o polovicu. (čtk)

Správa štátnych hmotných rezerv rozbehla nákup 500-tisíc skríningových testov na koronavírus. Ponuky je možné posielať dnes do 17.00. O cene bude priamo rokovať s jednotlivými dodávateľmi, klasická súťaž sa pre časovú tieseň nechystá.

Informácia o zákazke na webe štátnych rezerv má dátum 28. september, čo bolo v pondelok.

Takzvané antigénové testy sa budú podľa úradu využívať napríklad na hraniciach, v domovoch sociálnych služieb a ambulanciách.

O nákup testov požiadala vláda, špecifikáciu určilo podľa hmotných rezerv ministerstvo zdravotníctva. Prihlásiť sa podľa úradu môže každý, kto splní podmienky. (tasr, e)

Bankoví analytici v septembri zmiernili očakávanie tohtoročného prepadu slovenskej ekonomiky zo 7,6 % na 7 %. Vyplýva to z údajov Národnej banky Slovenska. Na budúci rok očakávajú rast o 5,8 %, v auguste predpokladali 6,4 %.

Prognóza bankových analytikov na tento rok je stále o niečo pesimistickejšia než ministerstva financií, ktoré očakáva pokles HDP o 6,7 %.

Čo ešte očakávajú analytici

  • Nezamestnanosť dosiahne na konci roka podľa aktuálneho odhadu 7,3 %, v auguste analytici očakávali 8,2 %.
  • Rast nominálnych miezd vidia na 2 %, v auguste očakávali 1,6 %. (tasr, e)

Objem majetku sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri klesol o 29,5 milióna eur na 9,8 miliardy eur. Väčšina úspor (6,97 miliardy eur) je v garantovaných fondoch. (tasr)

Banky naďalej nebudú označovať za rizikových klientov, ktorí požiadali o odklad splátok pôžičiek podľa pravidiel prijatých na Slovensku počas koronakrízy. Ministerstvo financií tak reagovalo na zmenu usmernení Európskeho orgánu pre bankovníctvo od októbra.

Ministerstvo napísalo, že na rozhodnutie európskeho bankového dohľadu bude reagovať tak, že sa odklad splátok alebo ochrana zákazníkov v zákone zruší, nie však hneď: „Rezort financií však bude k uvedeným zákonným úpravám pristupovať s ohľadom na aktuálny vývoj pandemickej situácie.“

Ku koncu júla podľa ministerstva banky na Slovensku schválili 110-tisíc žiadostí o odklad pri ľuďoch a necelých 5-tisíc pri malých a stredných podnikoch.

Počet ľudí zamestnaných v režime kurzarbeitu v Nemecku klesol na 3,7 milióna z augustových 4,7 milióna. Vývoj naznačuje, že najväčšia európska ekonomika sa postupne zotavuje z koronakrízy.

Podľa údajov inštitútu Ifo sa podiel pracujúcich v kurzarbeite na celkovom počte zamestnancov znížil v septembri na 11 % zo 14 % v auguste.

„Kurzarbeitu stále ubúda. Podiel takto zamestnaných však zostáva obzvlášť vysoký v priemysle,“ hovorí analytik Ifo Sebastian Link. V spracovateľskom priemysle robí na kurzarbeit približne pätina zamestnancov, v službách 12 %.

Režim kurzarbeit má v čase ekonomických ťažkostí umožniť zamestnávateľom nechať zamestnancov pracovať na skrátený úväzok a stále im vyplácať mzdu, na ktorú prispieva štát. Cieľom je ochrániť ekonomiku pred šokmi, ako je koronakríza, aby nedošlo k masovému prepúšťaniu. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať