Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Rozpočtová rada vysvetľuje, prečo odhaduje deficit verejných financií v tomto roku vo výške 9,4 % HDP, kým aktuálny predpoklad ministerstva financií je 11,6 %. Rozdiel medzi odhadmi je 2,1 % HDP a súvisí napríklad s tým, že rada čaká lepšie hospodárenie samospráv, no najmä s tým, že do odhadu nezahrnula výdavky, ktorých účel dnes nie je zrejmý.

Ako rozpočtová rada vysvetľuje rozdiel medzi odhadmi:

Menšia časť rozdielu v objeme 0,8 % vychádza z odlišných predpokladov vývoja v niektorých oblastiach verejných financií. Napríklad rozpočtová rada očakáva nižšie čerpanie dávok v nezamestnanosti a starobných dôchodkov. Aj hospodárenie samospráv sa vyvíja lepšie, ako predpokladá vláda.

Hlavný rozdiel v prognózach vo výške 1,3 % vyplýva z toho, že rozpočtová rada nezahrnula niektoré rozpočtované položky do odhadu rozpočtového semafora. Výdavky zahrnie do odhadu až vtedy, ak sa rozhodne o ich účele, teda pri čerpaní alebo ich presune na konkrétnu výdavkovú položku.

„Ide najmä o prostriedky na podporu ekonomiky nad rámec už existujúcich programov v objeme jednej miliardy eur, ďalšou položkou je napríklad rezerva na ďalšiu vlnu pandémie vo výške 150 miliónov,“ uviedla rada.

Upozornila tiež, že mimoriadna situácia vo verejných financiách by nemala byť využívaná na zvyšovanie výdavkov nesúvisiacich s touto výnimočnou udalosťou. Vláda by mala zmeny v zákone o štátnom rozpočte lepšie vysvetliť.

Vláda si v rozpočte podľa rady urobila rezervy, ktorých použitie nemusí nastať.
Zároveň však platí, že rozpočtové pravidlá umožňujú pre niektoré typy výdavkov
presun nevyčerpaných prostriedkov medzi rokmi a ich následné použitie.

„Takýmto spôsobom môže byť časť z výrazného navýšenia výdavkov v novelizovanom rozpočte na rok 2020 použitá v nasledujúcich rokoch na financovanie nad rámec budúcich schválených rozpočtov,“ uviedla rada.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Investície: Premiér Matovič potvrdil, že jeho manželka investovala do zmeniek Arca Investment
  • Obchod: Značka Prior sa vrátila do centra Bratislavy, na budovu niekdajšieho obchodného domu s tým názvom
  • Financie: Maďarsko predĺži moratórium na splácanie pôžičiek niektorým domácnostiam a spoločnostiam
  • Dohoda: Americký prezident Trump podporil návrh dohody medzi spoločnosťami Oracle, Walmart a čínskou ByteDance
  • Uniknutý plán reforiem: Prečítajte si náčrt zmien v daniach, dôchodkoch a ďalších oblastiach

Vladimír Palko: Straty, ktoré utrpia viacdetné rodiny na platoch a dôchodkoch, by sa mali aspoň čiastočne kompenzovať

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vladimír Palko tvrdí, že pri dôchodkoch treba zohľadňovať aj množstvo vychovaných detí, ktoré zaručujú kontinuitu dôchodkového systému. Palko je v pracovnej skupine pre dôchodkovú reformu u ministra Krajniaka a jeho agendou je rodičovský dôchodkový bonus.

Minúta po minúte

Nemecký minister financií Olaf Scholz plánuje aj v roku 2021 nové miliardové dlhy, ich čistá hodnota je plánovaná zhruba na 96 miliárd eur. Aj v ďalších rokoch sa má zrušiť dlhová brzda, ktorá je ukotvená v ústave.

V tomto roku dosahuje nové zadlženie Nemecka rekordných 218 miliárd eur, dôvodom sú konjunkturálne a podporné opatrenia súvisiace s novým koronavírusom.

Hovorca kresťanskodemokratickej frakcie v nemeckom parlamente Eckhardt Rehberg podporuje rozpočtové plány ministra financií Scholza. „Pán Scholz nemá žiadny manévrovací priestor. Koronakríza sa neskončí v tomto roku, ale bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch,“ citovala jeho vyjadrenie prePassauer Neuen Presse agentúra DPA.  Podľa jeho slov Scholz v rozpočte uplatňuje to, na čom sa v koalícii dohodli.

„Spolkový rozpočet ani predtým nebol vyrovnaný,“ povedal Rehberg. „V koalícii sme sa dohodli na výraznom zvýšení výdavkov – sociálne výdavky, úľavy pre spolkové krajiny a obce, zrušenie uhoľnej ťažby a klimatický balík. Tieto výdavky zostanú zachované, i keď nám klesnú daňové príjmy. K tomu teraz pribudli konjunkturálny balík a podporné opatrenia.“

Splniť kritériá dlhovej brzdy bude úlohou budúcej spolkovej vlády. „Obnovenie vyrovnaného rozpočtu neočakávam ani v nasledujúcich rokoch. Návrat na úroveň dlhovej brzdy, čiže zhruba 10 miliárd eur nových dlhov ročne, bude vyžadovať enormné úsilie,“ dodal Rehberg. (tasr)

Značka Prior sa vrátila do centra Bratislavy, na budovu niekdajšieho obchodného domu s tým názvom, ktorý neskôr fungoval ako Kmart, Tesco či My.

Ochrannú známku Prior Bratislava si dal súčasný vlastník budovy zaregistrovať na úrade priemyselného vlastníctva. Rovnako požiadal o registráciu ochrannej známky Prior Nitra.

George Trabelssie, ktorý sa stal novým vlastníkom budovy po predaji reťazcom Tesco, chcel obchodný dom na Kamennom námestí v Bratislave pôvodne pomenovať Prešporok. O registráciu tejto ochrannej známky požiadala spoločnosť Obchodný dom Bratislava pôvodne ešte koncom roku 2019. Rovnako požiadala o registráciu ochrannej známky aj na gastrozónu v obchodnom dome, ktorú chcela pomenovať Prešporok Food Court.

Registráciu oboch týchto ochranných známok však úrad priemyselného vlastníctva zamietol. Preto spoločnosť Obchodný dom Bratislava v marci tohto roka požiadala o registráciu ochrannej známky Prior Bratislava.

V metodike zvolenej na výber úsekov do zoznamu priorít vo výstavbe ciest chýva nadväznosť plánovaných úsekov na existujúce. Prínosom je vôľa zaviazať sa k napĺňaniu definovaných priorít, tvrdia oslovení odborníci z oblasti dopravy.

Za dôležité považujú aj spôsob financovania.

Metodika podľa Výskumného ústavu dopravného neprináša v zásade nič nové. „Dovolím si tvrdiť, že použitý metodický aparát, ktorý autori aplikovali na posudzovanie cestných dopravných projektov, je obdobou mechanizmu hodnotenia, ktorý sme v rámci jednej z úloh vedy a výskumu použili na prioritizáciu projektov už v roku 2012,“ skonštatoval generálny riaditeľ ústavu Ľubomír Palčák s tým, že sa navyše venovali aj železničným dopravným projektom. Zohľadňovalo sa tiež väčšie spektrum hodnotiacich kritérií.

„Pri metodike chýba veľmi dôležitý parameter, a to je nadväznosť chýbajúcich úsekov na už v súčasnosti jestvujúce úseky a úseky rozostavané,“ upozornil riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. Zverejnený zoznam podľa neho neobsahuje spôsob financovania jednotlivých úsekov, čo je dôležitá skutočnosť. Ocenil však, že vláda schválila priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry na základe konkrétnej metodiky.

„To, čo považujem za prínos oproti minulosti, je vôľa vlády zaviazať sa k napĺňaniu zadefinovaných dopravných priorít nielen z hľadiska výstavby, ale hlavne investičnej prípravy, ktorá vyžaduje viac ako dve tretiny celkového času z fázy životného cyklu projektu pred jeho užívaním, a zároveň, čo zvlášť vítam, je priame prepojenie na sektor financovania,“ dodal Palčák.

Zostavený rebríček projektov však podľa neho nadobudne skutočný význam až po zadefinovaní časového harmonogramu prípravy a výstavby s plánovaním finančného krytia projektov minimálne v časovom horizonte do roku 2030.

Predložený materiál považuje Palčák len za predbežný. Z hľadiska alokácie verejných financií je podľa neho najdôležitejšie, aby európske alebo štátne zdroje boli prioritne použité na projekty s celospoločenským dosahom. Zastáva názor, že po ustálení zoznamu nielen cestných, ale aj železničných projektov z hľadiska jeho komplexného posúdenia širokou odbornou verejnosťou by to mal byť materiál záväzný pre všetky budúce vlády. Mala by tak byť zabezpečená kontinuita v príprave a výstavbe národných dopravných projektov.

Návrh priorít vo výstavbe cestnej infraštruktúry schválila vláda. Podľa neho nevyhnutné projekty na realizáciu pre nevyhovujúci stav a prekročenú kapacitu existujúcej cestnej siete predstavujú 4,5 miliardy eur. (tasr)

Už koncom roka 2021 majú byť elektronické prevody peňazí v reálnom čase normou. To je cieľom novej stratégie pre platby v maloobchode, ktorú chce Európska komisia schváliť v stredu 23. septembra.

O stratégii informuje agentúra DPA, ktorá má k dispozícii jej návrh.

Dôvodom je razantný vývoj rôznych elektronických platobných riešení – či už sú to bankové a kreditné karty, mobilné aplikácie, alebo takzvané inteligentné hodinky (smartwatch). Všetky tieto riešenia získali dodatočný impulz v súvislosti so súčasnou koronakrízou.

Európska komisia kritizuje rozdrobený európsky trh. S výnimkou kreditných kariet globálnych spoločností a riešení od veľkých technologických koncernov neexistuje digitálne platobné riešenie, ktoré by bolo možné používať v kamenných aj internetových obchodoch v celej Európe.

Cieľom Komisie je vytvoriť vlastné konkurencieschopné paneurópske riešenia.

Ústredným bodom pre Komisiu je dostupnosť prevodov v reálnom čase, tzv. instant payments, pri ktorých sa peniaze v priebehu niekoľkých sekúnd prevedú priamo na účet príjemcu. „Komisia sa zameriava na úplné uskutočnenie instant payments v EÚ do konca roka 2021,“ cituje DPA z návrhu stratégie. Predpokladom na dosiahnutie tohto cieľa sú jednotné pravidlá, jednotné technické štandardy a príslušná infraštruktúra.

V snahe presvedčiť spotrebiteľov požaduje Komisia podobne výhodné pravidlá, ktoré platia pre ostatné platobné metódy, napríklad prostredníctvom kariet. Konkrétne ide o možnosť vrátenia peňazí, keďže pri okamžitom prevode na rozdiel od bežného bankového prevodu nemá spotrebiteľ v prípade chyby možnosť platbu zastaviť. Komisia uvádza, že vtedy môžu vzniknúť dodatočné náklady, a chce obmedziť výšku prípadných poplatkov.

Komisia zároveň uviedla, že hotovosť ešte dlho zostane zachovaná a rovnako aj povinnosť obchodníkov prijímať bankovky a mince. V rámci eurozóny sa až 78 % platieb stále robí v hotovosti. Nemecko s Rakúskom, Slovenskom a Slovinskom na rozdiel od Estónska či Holandska patria ku krajinám, ktoré výrazne uprednostňujú hotovosť. (tasr)

Americký prezident Trump podporil návrh dohody medzi americkými spoločnosťami Oracle a Walmart a čínskou ByteDance, ktorá umožní, že čínska aplikácia TikTok bude môcť naďalej fungovať v USA.

Ministerstvo obchodu v reakcii na to uviedlo, že o týždeň odkladá účinnosť nariadenia, podľa ktorého nesmú obchody s aplikáciami ponúkať TikTok na stiahnutie.

Trump sa obáva, že TikTok by mohol ohroziť národnú bezpečnosť a súkromné údaje. (reuters, čtk)

Matovič potvrdil, že jeho manželka investovala do zmeniek Arcy. Nemá ich vyplatené, hovorí

Premiér Matovič. Foto - TASR
Premiér Matovič. Foto – TASR

Premiér Matovič vysvetľoval, prečo sa niekoľko dní nevyjadril k informáciám o údajných investíciách svojej manželky. Od štvrtka vraj vedel, ako to je, avšak zámerne nechával plynúť dej. „Bola to skúška dôvery voči koaličným partnerom, voči novinárom, voči komukoľvek, kto sa o tom dozvedel,“ povedal premiér.

Rakúsky maloobchodný reťazec Billa sa sťahuje z Ukrajiny. Materská spoločnosť reťazca Rewe International predá ukrajinské predajne reťazcu LLC Novus, ktorý patrí litovskej firme UAB Consul Trade House.

Obe strany už podpísali dohodu. Na konci roka 2019 Billa na Ukrajine zamestnávala 1325 ľudí a prevádzkovala 35 obchodov v Kyjeve a okolí.

Prevzatie ešte musia schváliť príslušné protimonopolné úrady, uviedla Rewe Group. Obe strany sa dohodli na detailoch kontraktu diskrétne a bez zverejnenia detailov. Ukrajinské predajne Billa sa zmenia na LLC Novus.

Reťazec otvoril svoj prvý obchod v roku 2009 a na konci roka 2019 prevádzkoval na Ukrajine 44 predajní.

Spoločnosť Rewe International zdôraznila, že sa ďalej sústredí na medzinárodné aktivity v krajinách strednej a východnej Európy so značkami Billa a Iki v Bulharsku, Česku, Litve, Rusku a na Slovensku. Zastúpenie Billy na Ukrajine bolo relatívne malé, v ostatných krajinách je podstatne silnejšia, dodala Rewe. (tasr)

Manželka premiéra Pavlína Matovičová nikdy nemala ani euro vložené v Arca Capital, povedal Matovič na tlačovke. Podľa neho mala a má tri zmenky, každú po 200-tisíc eur, vo firme Arca Investments.

Prvá je z 25. septembra 2019, druhá z 8. apríla 2020 a tretia zo 4. mája 2020.

Peniaze sú podľa neho riadne zdanené a jeho manželka je stále na zozname veriteľov.

Podľa Plus 7 dní mala v Arca Capital premiérova manželka vložených 10 miliónov eur, ktoré jej vraj prednostne vyplatili.

Pentu ako majiteľa Plus 7 dní, Smer a Hlas Matovič obvinil z ohovárania.

Spoločnosti Arca Capital hrozí konkurz, čo znamená, že zrejme bude musieť vyplatiť záväzky firmám a ľuďom.

Španielsko počas koronakrízy stratilo najviac pracovných miest spomedzi európskych ekonomík. Jeho straty za celý 1. polrok boli takmer trikrát väčšie ako inde.

Prísne blokády počas prvej vlny pandémie a vysoká miera dočasných pracovných zmlúv sú jedným z dôvodov, prečo zamestnanosť v Španielsku klesla o zhruba 8 %.

A toto číslo neberie do úvahy všetkých prepustených, keďže mnohí pracovníci sú stále zaradení v španielskom systéme ERTE, ktorý umožňuje firmám dočasne poslať zamestnancov domov alebo skrátiť ich pracovný čas.

Po ukončení tohto štátom financovaného programu ochrany pracovných miest sa ukáže jasnejší obraz o skutočnom vplyve nového koronavírusu na zamestnanosť.

Aj ostatné štáty Európskej únie zaviedli podobné programy, tzv. kurzarbeit, na ochranu pracovných miest a podporu ekonomiky počas pandémie.

Podľa Eurostatu v 2. kvartáli klesla zamestnanosť v Španielsku o 7,5 %. Ak sa k tomu pridá jej zníženie o 1 % v 1. štvrťroku, počet zamestnaných osôb sa za celý 1. polrok znížil o vyše 8 %.

Na porovnanie, podľa Eurostatu v Nemecku ubudlo v 2. kvartáli 1,4 % pracovných miest a vo Francúzsku 2,6 %. Spojené kráľovstvo stratilo v období apríl-jún iba 0,7 % pracovných miest napriek podobnému poklesu ekonomiky ako v prípade Španielska. (tasr)

Maďarsko predĺži moratórium na splácanie pôžičiek niektorým domácnostiam a spoločnostiam až do polovice roku 2021. Oznámil to premiér Orbán, ktorý moratórium predstavil v marci a malo platiť len do konca roka. (čtk)

Česi tento rok cez leto minuli na Slovensku viac peňazí ako vlani. Populárnou prázdninovou destináciou Čechov bolo aj Chorvátsko, hitom sa však stala domáca dovolenka.

Podľa analýzy Českej sporiteľne pritom do Chorvátska aj na Slovensko vyrazilo tento rok menej Čechov ako vlani.

Konkrétne na Slovensku to bolo o 5 % menej a pri Jadrane dovolenkovalo v júli o štvrtinu (25 %) ľudí menej, zatiaľ čo v auguste dosiahol medziročný pokles 16 %.

Napriek menšiemu počtu českých turistov v oboch krajinách ich dovolenkové výdavky vzrástli. Na Slovensku počas oboch mesiacov, v Chorvátsku len v auguste.

„V oboch prípadoch však nárast nedosahuje ani 10 %,“ povedala analytička Českej sporiteľne Tereza Hrtúsová. „Pomerne malý pokles výdavkov o 5 % oproti minulému roku zaznamenali v Rakúsku. O niečo väčší, o pätinu, už bol pokles výdavkov v Nemecku,“ dodala.

Aj prílev zahraničných turistov do Českej republiky bol v dôsledku pandémie oveľa menší. Z údajov poskytovateľa platobnej techniky Global Payments vyplýva, že turisti z krajín, ako je Rusko, Japonsko či USA, tento rok uskutočnili v Česku o 76 % menej platieb kartou ako vlani. V prípade zahraničných turistov z Európy klesli takéto platby medziročne o 19 %.

Dáta spoločnosti Global Payments ďalej ukázali, že najväčší výpadok zahraničných turistov eviduje Praha. Návštevnosť českej metropoly totiž klesla v tomto roku medziročne o 93 %. Hotely v hlavnom meste boli v júli obsadené len na 22 %. Prirodzenou reakciou na menšiu ziskovosť je prepúšťanie, ku ktorému sa niektoré hotely, napríklad Hilton, už uchýlili.

Na druhej strane horské oblasti a kempy výpadok turistov takmer nezaznamenali. Najväčší záujem bol o Krkonoše, Šumavu a juh Moravy. (tasr)

Dlh za poplatok za pobyt v štátnom karanténnom zariadení predstavuje aktuálne viac ako 674 600 eur z celkovej výšky pohľadávok vyše 1,4 milióna eur. Ministerstvo vnútra stále priebežne vystavuje faktúry.

Ministerstvo prijalo niekoľko listov od občanov, ktorí pripomienkujú platby faktúr za pobyt v karanténnom zariadení.

Eviduje i žiadosti občanov o odpustenie platby a žiadosti o inú formu pomoci pri vyrovnaní sa s platbami za pobyty v karanténnych zariadeniach.

Celkovo bolo v štátnej karanténe 23 600 občanov. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať