Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

V bizniscentrách sa plošne netestuje. Ľudia stále pracujú z domu

Bizniscentrá nerobia plošné testovanie na koronavírus, lebo 90 % ľudí stále pracuje z domu, hovorí predseda Fóra centier podnikových služieb Gabriel Galgóci. Testovať by sa podľa neho mali dať len ľudia, ktorí boli na zahraničnej dovolenke.

Centrá zdieľaných služieb nerobia plošné testovanie zamestnancov, keďže zhruba 90 % ich zamestnancov naďalej pracuje z domu, takže kontakt s kolegami je minimálny. Podľa prezidenta Americkej obchodnej komory a predsedu Fóra centier podnikových služieb Gabriela Galgóciho práca na diaľku vyhovuje firmám aj zamestnancom. „Nevnímame stratu výkonnosti, zamestnanci sú spokojní, manažéri sú s nimi v kontakte v rámci štandardnej interakcie v tíme,“ hovorí.

Testovanie je podľa neho individuálne. „V rámci prevencie niektoré firmy odporúčajú svojim zamestnancom, aby po návrate zo zahraničnej dovolenky zostali 14 dní v domácej karanténe a následne sa dali otestovať. Platí to aj pre prípady, keď sa vracajú z takzvanej bezpečnej krajiny,“ priblížil Galgóci.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Zákonník práce: Ministerstvo predložilo návrh novely, chce meniť gastrolístky, tripartitu či home-office
  • Obchod: Rakúsky maloobchodný reťazec Billa sa sťahuje z Ukrajiny
  • Financie: Maďarsko predĺži moratórium na splácanie pôžičiek niektorým domácnostiam a spoločnostiam
  • Dohoda: Americký prezident Trump podporil návrh dohody medzi spoločnosťami Oracle, Walmart a čínskou ByteDance
  • Uniknutý plán reforiem: Prečítajte si náčrt zmien v daniach, dôchodkoch a ďalších oblastiach

Matovič potvrdil, že jeho manželka investovala do zmeniek Arcy. Nemá ich vyplatené, hovorí

Premiér Matovič. Foto - TASR
Premiér Matovič. Foto – TASR

Premiér Matovič vysvetľoval, prečo sa niekoľko dní nevyjadril k informáciám o údajných investíciách svojej manželky. Od štvrtka vraj vedel, ako to je, avšak zámerne nechával plynúť dej. „Bola to skúška dôvery voči koaličným partnerom, voči novinárom, voči komukoľvek, kto sa o tom dozvedel,“ povedal premiér.

Minúta po minúte

Značka Prior sa vrátila do centra Bratislavy, na budovu niekdajšieho obchodného domu s tým názvom, ktorý neskôr fungoval ako Kmart, Tesco či My.

Ochrannú známku Prior Bratislava si dal súčasný vlastník budovy zaregistrovať na Úrade priemyselného vlastníctva. Rovnako požiadal o registráciu ochrannej známky Prior Nitra.

George Trabelssie, ktorý sa stal novým vlastníkom budovy po predaji reťazcom Tesco, chcel obchodný dom na Kamennom námestí v Bratislave pôvodne pomenovať Prešporok. O registráciu tejto ochrannej známky požiadala spoločnosť Obchodný dom Bratislava pôvodne ešte koncom roku 2019. Rovnako požiadala o registráciu ochrannej známky aj na gastrozónu v obchodnom dome, ktorú chcela pomenovať Prešporok Food Court.

Registráciu oboch týchto ochranných známok však Úrad priemyselného vlastníctva zamietol. Preto spoločnosť Obchodný dom Bratislava v marci tohto roka požiadala o registráciu ochrannej známky Prior Bratislava.

V metodike zvolenej na výber úsekov do zoznamu priorít vo výstavbe ciest chýva nadväznosť plánovaných úsekov na existujúce. Prínosom je vôľa zaviazať sa k napĺňaniu definovaných priorít, tvrdia oslovení odborníci z oblasti dopravy.

Za dôležité považujú aj spôsob financovania.

Metodika podľa Výskumného ústavu dopravného neprináša v zásade nič nové. „Dovolím si tvrdiť, že použitý metodický aparát, ktorý autori aplikovali na posudzovanie cestných dopravných projektov, je obdobou mechanizmu hodnotenia, ktorý sme v rámci jednej z úloh vedy a výskumu použili na prioritizáciu projektov už v roku 2012,“ skonštatoval generálny riaditeľ ústavu Ľubomír Palčák s tým, že sa navyše venovali aj železničným dopravným projektom. Zohľadňovalo sa tiež väčšie spektrum hodnotiacich kritérií.

„Pri metodike chýba veľmi dôležitý parameter, a to je nadväznosť chýbajúcich úsekov na už v súčasnosti jestvujúce úseky a úseky rozostavané,“ upozornil riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. Zverejnený zoznam podľa neho neobsahuje spôsob financovania jednotlivých úsekov, čo je dôležitá skutočnosť. Ocenil však, že vláda schválila priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry na základe konkrétnej metodiky.

„To, čo považujem za prínos oproti minulosti, je vôľa vlády zaviazať sa k napĺňaniu zadefinovaných dopravných priorít nielen z hľadiska výstavby, ale hlavne investičnej prípravy, ktorá vyžaduje viac ako dve tretiny celkového času z fázy životného cyklu projektu pred jeho užívaním, a zároveň, čo zvlášť vítam, je priame prepojenie na sektor financovania,“ dodal Palčák.

Zostavený rebríček projektov však podľa neho nadobudne skutočný význam až po zadefinovaní časového harmonogramu prípravy a výstavby s plánovaním finančného krytia projektov minimálne v časovom horizonte do roku 2030.

Predložený materiál považuje Palčák len za predbežný. Z hľadiska alokácie verejných financií je podľa neho najdôležitejšie, aby európske alebo štátne zdroje boli prioritne použité na projekty s celospoločenským dosahom. Zastáva názor, že po ustálení zoznamu nielen cestných, ale aj železničných projektov z hľadiska jeho komplexného posúdenia širokou odbornou verejnosťou by to mal byť materiál záväzný pre všetky budúce vlády. Mala by tak byť zabezpečená kontinuita v príprave a výstavbe národných dopravných projektov.

Návrh priorít vo výstavbe cestnej infraštruktúry schválila vláda. Podľa neho nevyhnutné projekty na realizáciu pre nevyhovujúci stav a prekročenú kapacitu existujúcej cestnej siete predstavujú 4,5 miliardy eur. (tasr)

Už koncom roka 2021 majú byť elektronické prevody peňazí v reálnom čase normou. To je cieľom novej stratégie pre platby v maloobchode, ktorú chce Európska komisia schváliť v stredu 23. septembra.

O stratégii informuje agentúra DPA, ktorá má k dispozícii jej návrh.

Dôvodom je razantný vývoj rôznych elektronických platobných riešení – či už sú to bankové a kreditné karty, mobilné aplikácie, alebo takzvané inteligentné hodinky (smartwatch). Všetky tieto riešenia získali dodatočný impulz v súvislosti so súčasnou koronakrízou.

Európska komisia kritizuje rozdrobený európsky trh. S výnimkou kreditných kariet globálnych spoločností a riešení od veľkých technologických koncernov neexistuje digitálne platobné riešenie, ktoré by bolo možné používať v kamenných aj internetových obchodoch v celej Európe.

Cieľom Komisie je vytvoriť vlastné konkurencieschopné paneurópske riešenia.

Ústredným bodom pre Komisiu je dostupnosť prevodov v reálnom čase, tzv. instant payments, pri ktorých sa peniaze v priebehu niekoľkých sekúnd prevedú priamo na účet príjemcu. „Komisia sa zameriava na úplné uskutočnenie instant payments v EÚ do konca roka 2021,“ cituje DPA z návrhu stratégie. Predpokladom na dosiahnutie tohto cieľa sú jednotné pravidlá, jednotné technické štandardy a príslušná infraštruktúra.

V snahe presvedčiť spotrebiteľov požaduje Komisia podobne výhodné pravidlá, ktoré platia pre ostatné platobné metódy, napríklad prostredníctvom kariet. Konkrétne ide o možnosť vrátenia peňazí, keďže pri okamžitom prevode na rozdiel od bežného bankového prevodu nemá spotrebiteľ v prípade chyby možnosť platbu zastaviť. Komisia uvádza, že vtedy môžu vzniknúť dodatočné náklady, a chce obmedziť výšku prípadných poplatkov.

Komisia zároveň uviedla, že hotovosť ešte dlho zostane zachovaná a rovnako aj povinnosť obchodníkov prijímať bankovky a mince. V rámci eurozóny sa až 78 % platieb stále robí v hotovosti. Nemecko s Rakúskom, Slovenskom a Slovinskom na rozdiel od Estónska či Holandska patria ku krajinám, ktoré výrazne uprednostňujú hotovosť. (tasr)

Americký prezident Trump podporil návrh dohody medzi americkými spoločnosťami Oracle a Walmart a čínskou ByteDance, ktorá umožní, že čínska aplikácia TikTok bude môcť naďalej fungovať v USA.

Ministerstvo obchodu v reakcii na to uviedlo, že o týždeň odkladá účinnosť nariadenia, podľa ktorého nesmú obchody s aplikáciami ponúkať TikTok na stiahnutie.

Trump sa obáva, že TikTok by mohol ohroziť národnú bezpečnosť a súkromné údaje. (reuters, čtk)

Rakúsky maloobchodný reťazec Billa sa sťahuje z Ukrajiny. Materská spoločnosť reťazca Rewe International predá ukrajinské predajne reťazcu LLC Novus, ktorý patrí litovskej firme UAB Consul Trade House.

Obe strany už podpísali dohodu. Na konci roka 2019 Billa na Ukrajine zamestnávala 1325 ľudí a prevádzkovala 35 obchodov v Kyjeve a okolí.

Prevzatie ešte musia schváliť príslušné protimonopolné úrady, uviedla Rewe Group. Obe strany sa dohodli na detailoch kontraktu diskrétne a bez zverejnenia detailov. Ukrajinské predajne Billa sa zmenia na LLC Novus.

Reťazec otvoril svoj prvý obchod v roku 2009 a na konci roka 2019 prevádzkoval na Ukrajine 44 predajní.

Spoločnosť Rewe International zdôraznila, že sa ďalej sústredí na medzinárodné aktivity v krajinách strednej a východnej Európy so značkami Billa a Iki v Bulharsku, Česku, Litve, Rusku a na Slovensku. Zastúpenie Billy na Ukrajine bolo relatívne malé, v ostatných krajinách je podstatne silnejšia, dodala Rewe. (tasr)

Manželka premiéra Pavlína Matovičová nikdy nemala ani euro vložené v Arca Capital, povedal Matovič na tlačovke. Podľa neho mala a má tri zmenky, každú po 200-tisíc eur, vo firme Arca Investments.

Prvá je z 25. septembra 2019, druhá z 8. apríla 2020 a tretia zo 4. mája 2020.

Peniaze sú podľa neho riadne zdanené a jeho manželka je stále na zozname veriteľov.

Podľa Plus 7 dní mala v Arca Capital premiérova manželka vložených 10 miliónov eur, ktoré jej vraj prednostne vyplatili.

Pentu ako majiteľa Plus 7 dní, Smer a Hlas Matovič obvinil z ohovárania.

Spoločnosti Arca Capital hrozí konkurz, čo znamená, že zrejme bude musieť vyplatiť záväzky firmám a ľuďom.

Španielsko počas koronakrízy stratilo najviac pracovných miest spomedzi európskych ekonomík. Jeho straty za celý 1. polrok boli takmer trikrát väčšie ako inde.

Prísne blokády počas prvej vlny pandémie a vysoká miera dočasných pracovných zmlúv sú jedným z dôvodov, prečo zamestnanosť v Španielsku klesla o zhruba 8 %.

A toto číslo neberie do úvahy všetkých prepustených, keďže mnohí pracovníci sú stále zaradení v španielskom systéme ERTE, ktorý umožňuje firmám dočasne poslať zamestnancov domov alebo skrátiť ich pracovný čas.

Po ukončení tohto štátom financovaného programu ochrany pracovných miest sa ukáže jasnejší obraz o skutočnom vplyve nového koronavírusu na zamestnanosť.

Aj ostatné štáty Európskej únie zaviedli podobné programy, tzv. kurzarbeit, na ochranu pracovných miest a podporu ekonomiky počas pandémie.

Podľa Eurostatu v 2. kvartáli klesla zamestnanosť v Španielsku o 7,5 %. Ak sa k tomu pridá jej zníženie o 1 % v 1. štvrťroku, počet zamestnaných osôb sa za celý 1. polrok znížil o vyše 8 %.

Na porovnanie, podľa Eurostatu v Nemecku ubudlo v 2. kvartáli 1,4 % pracovných miest a vo Francúzsku 2,6 %. Spojené kráľovstvo stratilo v období apríl-jún iba 0,7 % pracovných miest napriek podobnému poklesu ekonomiky ako v prípade Španielska. (tasr)

Maďarsko predĺži moratórium na splácanie pôžičiek niektorým domácnostiam a spoločnostiam až do polovice roku 2021. Oznámil to premiér Orbán, ktorý moratórium predstavil v marci a malo platiť len do konca roka. (čtk)

Česi tento rok cez leto minuli na Slovensku viac peňazí ako vlani. Populárnou prázdninovou destináciou Čechov bolo aj Chorvátsko, hitom sa však stala domáca dovolenka.

Podľa analýzy Českej sporiteľne pritom do Chorvátska aj na Slovensko vyrazilo tento rok menej Čechov ako vlani.

Konkrétne na Slovensku to bolo o 5 % menej a pri Jadrane dovolenkovalo v júli o štvrtinu (25 %) ľudí menej, zatiaľ čo v auguste dosiahol medziročný pokles 16 %.

Napriek menšiemu počtu českých turistov v oboch krajinách ich dovolenkové výdavky vzrástli. Na Slovensku počas oboch mesiacov, v Chorvátsku len v auguste.

„V oboch prípadoch však nárast nedosahuje ani 10 %,“ povedala analytička Českej sporiteľne Tereza Hrtúsová. „Pomerne malý pokles výdavkov o 5 % oproti minulému roku zaznamenali v Rakúsku. O niečo väčší, o pätinu, už bol pokles výdavkov v Nemecku,“ dodala.

Aj prílev zahraničných turistov do Českej republiky bol v dôsledku pandémie oveľa menší. Z údajov poskytovateľa platobnej techniky Global Payments vyplýva, že turisti z krajín, ako je Rusko, Japonsko či USA, tento rok uskutočnili v Česku o 76 % menej platieb kartou ako vlani. V prípade zahraničných turistov z Európy klesli takéto platby medziročne o 19 %.

Dáta spoločnosti Global Payments ďalej ukázali, že najväčší výpadok zahraničných turistov eviduje Praha. Návštevnosť českej metropoly totiž klesla v tomto roku medziročne o 93 %. Hotely v hlavnom meste boli v júli obsadené len na 22 %. Prirodzenou reakciou na menšiu ziskovosť je prepúšťanie, ku ktorému sa niektoré hotely, napríklad Hilton, už uchýlili.

Na druhej strane horské oblasti a kempy výpadok turistov takmer nezaznamenali. Najväčší záujem bol o Krkonoše, Šumavu a juh Moravy. (tasr)

Dlh za poplatok za pobyt v štátnom karanténnom zariadení predstavuje aktuálne viac ako 674 600 eur z celkovej výšky pohľadávok vyše 1,4 milióna eur. Ministerstvo vnútra stále priebežne vystavuje faktúry.

Ministerstvo prijalo niekoľko listov od občanov, ktorí pripomienkujú platby faktúr za pobyt v karanténnom zariadení.

Eviduje i žiadosti občanov o odpustenie platby a žiadosti o inú formu pomoci pri vyrovnaní sa s platbami za pobyty v karanténnych zariadeniach.

Celkovo bolo v štátnej karanténe 23 600 občanov. (tasr)

Čína hrozí odvetou za rozhodnutie americkej vlády začať v USA blokovať čínske aplikácie TikTok a WeChat. Čínske ministerstvo obchodu vyjadrilo svoj „rozhodný odpor“ a TikTok požiadal americký súd, aby rozhodnutie vyhlásil za neplatné.

Ak sa Spojené štáty budú držať doterajšieho kurzu a nenapravia svoje chyby, Čína podnikne nevyhnutné opatrenia, aby ochránila svoja legitímne práva a záujmy čínskych firiem, uviedlo čínske ministerstvo.

Bližšie podrobnosti k možným krokom však neuviedlo, upozornila agentúra Reuters.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať