Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Plynárenská spoločnosť Eustream naďalej počíta s tým, že v roku 2022 spustí do komerčnej prevádzky prepojenie medzi Slovenskom a Poľskom. Výstavbu podľa firmy krátkodobo skomplikovala pandémia, keď sťažila dopravu pracovníkov cez hranice.

Aktuálne sú zvarené dve tretiny rúr na 103-kilometrovom slovenskom úseku a takmer polovica rúr je uložená v ryhe, dodal hovorca Pavol Kubík.

„Pandémia ochorenia COVID-19 spôsobila na jar krátkodobé komplikácie, keď sa v dôsledku zavretých hraníc sťažilo cestovanie pracovníkov. Túto situáciu sa podarilo relatívne rýchlo vyriešiť v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR prostredníctvom výnimiek z opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR,“ uviedol Kubík. Práce podľa neho pokračujú na všetkých úsekoch stavby.

  • Na Slovensku sa stavba začína na kompresorovej stanici vo Veľkých Kapušanoch, končí sa v katastrálnom území obce Palota a ďalej pokračuje v Poľsku v dĺžke 61 kilometrov.
  • Hlavnou ideou prepojovacieho plynovodu Poľsko – Slovensko je dokončiť severojužné prepojenie vo východnej Európe, spojiť Baltské more s Jadranským, respektíve Čiernym morom a umožniť diverzifikáciu zdrojov zemného plynu do tejto časti Európy.
  • Predpokladané náklady na výstavbu na Slovensku boli 142 miliónov eur, z čoho časť sa plánovala pokryť grantom EÚ 55 miliónov eur a pôžičkou od Európskej investičnej banky 70 miliónov eur.
  • Väčšinový podiel v Eustreame má štát, manažérsky však firmu ovláda EPH. (tasr, n)

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Hospodárstvo je na tom oveľa lepšie, ako sme sa báli (nepokazme si to)
  • Finančná gramotnosť: Banková rada pripravuje infokampaň, aby sa ľudia vedeli lepšie rozhodovať, ako a kam investovať
  • Pomoc ekonomike: Vláda schválila pokračovanie prvej pomoci do konca roka, Krajniak ju chce aj na budúci rok
  • Posty: Vláda odvolala Zuzanu Šubovú z postu podpredsedníčky Správy štátnych hmotných rezerv
  • Parlament: Neprešiel ďalší návrh na zákaz predaja v nedeľu
  • RTVS: Koncesionárske poplatky sa podľa premiéra nezvýšia
  • Dane: Posledný termín na podanie daňového priznania a zaplatenie dane bude 2. november
  • USA: Walmart chce prijať 20-tisíc ľudí, aby zvládol nápor internetových objednávok pred vianočnou sezónou
  • Nemecko: Spotrebiteľská dôvera rastie pomalšie, než sa predpokladalo, vyplýva z údajov GfK
  • Biznis: Rast podnikateľskej aktivity v eurozóne sa v septembri takmer zastavil, vyplýva z prieskumu IHS Markit

Po problémoch Arcy sa hovorí o väčšej regulácii vydávania zmeniek i dlhopisov. Čo na to NBS, banky a rezort financií

Ilustračné foto - JumpStory
Ilustračné foto – JumpStory

Súčasná regulácia obsahuje dosť pravidiel upravujúcich predaj zmeniek a dlhopisov, tvrdí Národná banka Slovenska aj po problémoch skupiny Arca. Banka v septembri schválila tézy informačnej kampane, ktorá má zvýšiť finančnú gramotnosť spotrebiteľov, aby sa mohli lepšie rozhodnúť, či majú investovať do dlhopisov.

Minúta po minúte

Premiér Matovič vyhlásil, že koncesionárske poplatky sa zvyšovať nebudú. „Roky sme ich kritizovali ako neférovú rovnostársku daň, takže určite ich teraz nebudeme dvíhať len preto, lebo si to niekto praje,“ reagoval na Jaroslava Rezníka, ktorý informoval, že pracovná skupina odporučila ich zvýšenie na 8,50 eura.

Rezníka za to kritizovalo aj ministerstvo kultúry.

„Pracovná skupina pre stabilizáciu financovania RTVS mala za úlohu vypracovať alternatívne možnosti. Riešenie skupiny v podobe zvýšenia koncesionárskych poplatkov, ktoré bez oboznámenia a akejkoľvek konzultácie s ministerstvom kultúry prezentoval Jaroslav Rezník, je len jednou z pracovných alternatív tejto pracovnej skupiny. Zvyšovanie koncesionárskych poplatkov v tejto situácii nie je pre ministerstvo kultúry žiadna téma,“ tvrdí rezort.

Ministerstvo kultúry vyhlásilo, že zvyšovanie koncesionárskych poplatkov „nie je téma dňa“. Reaguje tak na Jaroslava Rezníka, ktorého zároveň kritizuje, že informoval, že pracovná skupina odporučila ich zvýšenie na 8,50 eura. „Rokovania nie sú ani zďaleka uzavreté a neboli oficiálne prerokované na pôde ministerstva kultúry,“ dodáva rezort.

„Pracovná skupina pre stabilizáciu financovania RTVS mala za úlohu vypracovať alternatívne možnosti. Riešenie skupiny v podobe zvýšenia koncesionárskych poplatkov, ktoré bez oboznámenia a akejkoľvek konzultácie s ministerstvom kultúry prezentoval Jaroslav Rezník, je len jednou z pracovných alternatív tejto pracovnej skupiny. Zvyšovanie koncesionárskych poplatkov v tejto situácii nie je pre ministerstvo kultúry žiadna téma.“

Jaroslav Rezník informoval, že pracovná skupina rezortu kultúry odporúča zvýšiť koncesionársky poplatok na 8,50 eura. „Dočasná pracovná skupina zaoberajúca sa finančnou stabilizáciou RTVS je poradným orgánom. Hovoriť o konkrétnych číslach je veľmi predčasné,“ reaguje ministerstvo.

Dočasnú pracovnú skupinu pre stabilizáciu verejnoprávneho vysielateľa zriadila ministerka Natália Milanová (OĽaNO). Experti majú za sebou viacero rokovaní, na ostatnom už mali formulovať konkrétne návrhy legislatívnych riešení.

Ministerstvo kultúry počas leta avizovalo prípravu novely týkajúcej sa úpravy modelu financovania RTVS, na portáli právnych predpisov vydalo predbežné oznámenie.

Cieľom zákonnej úpravy je podľa rezortu vytvoriť optimálne podmienky na naplnenie zákonných úloh, modernizáciu a zvyšovanie kvality poskytovaných služieb pri zachovaní verejnoprávnosti a nezávislosti RTVS. (tasr)

Poslancom zo strany Hlas parlament neposunul ďalej ani mimoriadny príspevok samosprávam. Žiadali, aby štát pre koronakrízu zaplatil obciam 27 eur na obyvateľa a krajom 12 eur. Koalícia sa zväčša zdržala.

Peniaze mali samosprávam vynahradiť výpadky príjmov pre opatrenia proti koronavírusu.

Obce, mestá aj samosprávne kraje môžu do konca októbra žiadať ministerstvo financií o bezúročnú pôžičku na pokrytie výpadkov z daní z príjmu občanov.

Obchody sa v nedeľu nezatvoria, poslanci neposunuli ďalej návrh opozičných poslancov Podmanického a Kéryho. Tí chceli, aby bol predaj v nedele obmedzený tak ako cez sviatky. Kluby vládnych strán OĽaNO a Sme rodina zväčša nehlasovali alebo sa zdržali.

Za návrh hlasoval najmä Smer, kotlebovci a niektorí nezaradení poslanci, pridal sa k nim aj poslanec OĽaNO Martin Čepček.

Zákonodarcovia SaS a väčšina klubu Za ľudí boli proti.

Navrhovateľ Marián Kéry zastupuje Smer,  Ján Podmanický už z klubu tejto strany odišiel.

Walmart plánuje prijať pred vianočnou sezónou vyše 20-tisíc pracovníkov. Prvý veľký sezónny nábor za päť rokov má firme pomôcť zvládnuť očakávaný nápor internetových objednávok, ktoré podporuje pandémia.

Od marca prijal Walmart do obchodov a dodávateľských reťazcov pol milióna ľudí. Pritiahnuť ďalšiu pracovnú silu nebude jednoduché, keďže aj konkurencia posilňuje stavy.

Veľký super Walmartu Amazon nedávno oznámil nábor 100-tisíc zamestnancov v Spojených štátoch a Kanade. (bloomberg)

Pandémia znížila globálne príjmy pracovníkov v prvých troch kvartáloch roka o vyše 10 % na 3,5 bilióna dolárov. Údaje organizácie ILO nezahŕňajú kompenzácie za uzavretie pracovísk počas koronakrízy.

„Uzávierky pracovísk stále narúšajú trhy práce po celom svete, čo vedie k poklesu počtu odpracovaných hodín, ktorý je výraznejší, než sa prepokladalo,“ uvádza ILO.

Organizácia predpovedá, že v 4. štvrťroku počet odpracovaných hodín klesne medziročne o 8,6 %, čo zodpovedá pracovnému času 245 miliónov ľudí na plný úväzok. (čtk, reuters)

Richard Sulík odmietol úvahy o možnom vypnutí slovenskej ekonomiky pre druhú vlnu pandémie koronavírusu. Nákaza sa podľa ministra šíri najmä zo zahraničia, a preto by sa Slovensko malo chrániť opatreniami na hraniciach.

„Poďme strážiť hranice, poďme si dávať podmienky platného covidtestu,“ navrhol Sulík na brífingu po rokovaní vlády. „To by pomohlo, ale zatvoriť ekonomiku, to by som bol veľmi opatrný,“ povedal minister v reakcii na zhoršujúcu sa situáciu v Maďarsku a Rakúsku.

Tieto krajiny by sa mohli dostať do červenej zóny, čo by pre ľudí prichádzajúcich z týchto krajín znamenalo povinnú karanténu a testovanie.

Sulík bude v takom prípade presadzovať výnimky pre pendlerov, pre obchodných zástupcov či pre šoférov kamiónov. Minister pripomenul, že prakticky všetky veľké firmy majú zavedený systém dodávky dielov v čase a na skladoch majú zásoby často iba na jeden deň. Transport tovaru prirovnal minister k prúdeniu krvi v žilách. „Keď to zastavíte, tak to napácha obrovské škody,“ zdôraznil. (tasr)

Český úrad na ochranu hospodárskej súťaže začal posudzovať predaj firmy Aero Vodochody skupine Aero. Na transakcii s kupujúcim z Maďarska sa v lete dohodol majiteľ výrobcu lietadiel, skupina Penta.

Začiatok správneho konania oznámil ÚOHS na svojej internetovej stránke. „K navrhovanému spojeniu súťažiteľov má dôjsť v oblasti leteckej výroby, teda najmä v oblasti vývoja, výroby a servisu cvičných a ľahkých bojových lietadiel.“

Vlastníkmi Aera sú maďarský podnikateľ András Tombor a skupina Omnipol. Penta oznámila predaj Aera Vodochody v júni. (čtk)

Viac o transakcii: Penta predala Aero Vodochody Aerospace maďarskému podnikateľovi Andrásovi Tomborovi a skupine Omnipol.

O kúpu Leo Expressu sa zaujímajú španielske železnice Renfe. Štátna firma vypísala tender na poradcu pre nákup českého dopravcu, no vzápätí ho zrušila. Leo Express hľadá strategického partnera, jeho vlaky jazdia aj na Slovensko.

O záujme španielskej spoločnosti o vstup do Leo Expressu píše portál Zdopravy.cz.

„Leo Express dlhodobo hľadá strategického partnera, v súčasnosti rokuje s niekoľkými záujemcami,“ uviedol hovorca Leo Expressu Emil Sedlařík. Bližšie podrobnosti neposkytol vzhľadom na záväzok mlčanlivosti.

Možnosť kúpy Leo Expressu skúmali na jar tiež České dráhy, nakoniec od nákupu ustúpili. Aktíva Leo Expressu nie sú veľké, vlaky patria banke a lízingovej firme. Zahraničných investorov však môžu zajímať napríklad licencie na prevádzku v Česku, Poľsku a na Slovensku.

Renfe patrí medzi najväčších európskych železničných dopravcov, zamestnáva vyše 13-tisíc ľudí. Dlhodobo mala prakticky monopolné postavenie, čo už neplatí po otvorení španielskych vysokorýchlostných tratí zahraničnej konkurencii.

Ministerstvo hospodárstva dokončuje schému pomoci pre výstaviská, prevádzkovateľov kolotočov či predajcov na jarmokoch. Navrhovanú pomoc však ešte pred jej spustením bude musieť schváliť Európska komisia, povedal minister hospodárstva Richard Sulík.

„Všetko sa to točí okolo schémy, ktorú musí Európska komisia schváliť,“ povedal po rokovaní vlády Sulík. Na návrhu vyplácania štátnej pomoci týmto podnikateľom pracuje Sulíkova poradkyňa Jana Kiššová.

Minister v súvislosti s výstaviskami pripomenul program pomoci pre nájomcov obchodných priestorov, kde štát prispeje nájomcovi za obdobie štátom nariadených obmedzení rovnakým percentom nájomného, o koľko ho zníži prenajímateľ, a to až do výšky 50 %.

Toto sa týka aj priestorov, ktoré prenajíma štát. „Ak je prenajímateľom štát, očakávam, že automaticky zľavia na 50 %,“ povedal minister. Pokiaľ to niektorý zo správcov štátnych priestorov neurobí, mal by mu podľa Sulíka šéf príslušného rezortu dohovoriť. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať