Denník E

Odklon od pôvodného plánu potvrdil na diskusii Denníka N pod názvom „Ťažiť alebo neťažiť?“ aj minister životného prostredia Ján Budaj no zároveň upozornil, že Slovensko má síce vyhlásených množstvo národných parkov, no v skutočnosti má mať park aspoň polovicu plochy bezzasahovej.

„Hrdíme sa parkmi, no trebárs nízkotatranský NAPANT je už turizmom tak zasiahnutý, že tam už ani nemáme nejakú jadrovú zónu parku bez zásahov človeka,“ upozornil Budaj s tým, že Slovensko potrebujeme čo najviac bezzásahového lesa bez ťažieb dreva aj na zvládnutie stále intenzívnejších klimatických zmien. „Lesy musíme chrániť viac, lebo Slovensko nám vysychá. Z lesov vyviera menej vody a rieky, ktoré majú slabší prúd, sa zanášajú. Naše lesy už nevedia udržať toľko vody ako kedysi,“ dodal.

Mičovský doplnil, že aj on sám je za to, aby časom Slovensko malo bezzásahových päť až desať, a možno aj viac percent, svojich lesov, no ak sa má rozširovať ich plocha, musia byť za to vlastníci lesov aj primerane odškodňovaní. „Obmedzenie vlastníkov lesov na ťažbách musí byť zo strany štátu aj odškodnené. Ak sa budú platiť ujmy, bezzasahové zóny sa môžu rozširovať,“ uviedol.

Bývalý riaditeľ štátnych Lesov SR z čias vlády Ivety Radičovej Igor Viszlai, ktorý teraz vedie jelšavskú lesnú správu, v diskusii dodal, že práve odškodňovanie zákazu ťažby nie vždy funguje. “Problém je, že dohody so súkromnými lesmi o rozšírení ochrany podpisujú organy ochrany prírody, no ujmy vypláca rezort vnútra, ktorý už upozorňuje, že na to nemá zdroje,“ uviedol Viszlai.

„Až do tejto chvíle som si myslel, že si stojíš za svojím slovom, no vzdal si sa svojej idey a niečo za tým bude,“ uviedol Budaj pri dnešnej diskusii s Mičovským, ktorú k lesom zorganizoval v Rožňave Denník N pod názvom „Ťažiť alebo neťažiť?“.

Minister pôdohospodárstva počas diskusie namiesto presunu lesov pod envirorezort tiež navrhol nielen pre lesy, ale aj lúky či pasienky založenie úplne nového ministerstva pre prírodné zdroje.

„Nie je dôležité, kto sa bude starať o lesy, ale ako sa o ne budeme starať,“ dodal k zmene svojho názoru Mičovský s tým, že pre zlepšenie stavu slovenských lesov je oveľa zásadnejšie to, aby sa v nich zasadne rozšírili prírode blízke hospodárske spôsoby bez ťažieb stromov na väčších plochách.

Pripomenul, že vládny program ráta s rozšírením takýchto ekologických hospodárskych spôsobov na väčšinu slovenských lesov. V súčasnosti sa takto hospodári len na dvoch percentách výmery tunajších lesov.

„Keby sme teraz lesníkov presunuli pod ministerstvo životného prostredia, nebolo by to pre nich dobré riešenie. Podobne, ako keby sme ochranárov začlenili pod ministerstvo pôdohospodárstva. Je síce dobré, ak sa spojí to, kto rozhoduje o lesoch, ale bude lepšie, ak sa vytvorí nové ministerstvo,“ podporil ministra pôdohospodárstva ďalší účastník diskusie, bývalý riaditeľ štátnych Lesov SR z čias vlády Ivety Radičovej Igor Viszlai, ktorý teraz vedie jelšavskú lesnú správu.

Video: Diskusia s ministrami o Muránskej planine

Zo strany štátu ide o finančnú kompenzáciu výpadkov príjmov samospráv v dôsledku pandémie, keďže sa celoštátne znížil výber dane z príjmov fyzických osôb, ktorá plynie do rozpočtu miest a obcí.

„Mesto využije možnosť bezúročnej pôžičky od štátu na vykrytie tohto výpadku. Štátna pomoc nemá zadefinované presné určenie, kam majú peniaze ísť, preto sa môžu použiť nielen na investície, ale aj na vykrytie nákladov, ktoré samosprávam vznikli počas aktuálneho roka ešte pred schválením pôžičky,“ informovala hovorkyňa mesta Ľubica Pilzová.

Mesto musí podľa zákona garantovať, že čerpaním štátnej pôžičky neprekročí stanovený limit svojho dlhu 50 percent. Podľa stanoviska hlavnej kontrolórky Malaciek Petry Kožuchovej bude dlh mesta aj po čerpaní pôžičky vo výške 32,04 percenta.

Suma v žiadosti o pôžičku sa rovná sume, o ktorú podľa prognózy ministerstva prišlo mesto v dôsledku výpadku dane z príjmov fyzických osôb. Rezort financií podľa uznesenia vlády z 12. augusta zároveň samosprávam poskytol možnosť využiť návratnú finančnú pomoc na krytie tohto deficitu.

Odklad prvej splátky je do roku 2024 a návratná finančná výpomoc sa spláca štyri roky, teda do roku 2027. Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) pripustil, že splátky bude možné odpustiť. Prípadné rozhodnutie o preklasifikovaní pôžičky na grant musí prijať vláda SR v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. (tasr)

To je najhorší výsledok zaznamenaný na celom svete. Len v júni sa počet zahraničných turistov v ázijsko-tichomorskom regióne prepadol až o 99 % v dôsledku zákazu cestovania počas blokád spojených s pandémiou.

V rámci tohto regiónu zasiahlo obmedzenie globálneho cestovania najviac Čínu, Japonsko a Južnú Kóreu. Správa UNWTO ukázala, že v severovýchodnej Ázii došlo k poklesu zahraničných turistov o 83 % a v juhovýchodnej Ázii o 64 %.

Podľa UNWTO približne 7 % HDP Malajzie pochádzalo v roku 2019 z medzinárodného cestovného ruchu. V Thajsku to bolo viac ako 10 % a v Kambodži takmer 20 %.

Európa je druhým najpostihnutejším regiónom. Takzvaný starý kontinent aj napriek letnému oživeniu cestovania po zmiernení mnohých obmedzení v júni zaznamenal v tomto roku pokles počtu turistov 66 %.

UNWTO minulý mesiac vytkla vládam, že sa zdráhajú podporiť oživenie cestovného ruchu aj napriek stratám, ktoré mu pandémia spôsobila. Ku kritike sa pripojili aj letecké spoločnosti. Ryanair, najväčší európsky nízkonákladový dopravca, minulý týždeň uviedol, že cestovné pravidlá spojené s pandémiou ho prinútili znížiť kapacitu o 20 % už druhýkrát za dva mesiace. (tasr)

Zmeny v zákone o odpadoch včera prešli prvým čítaním v parlamente. „Napriek závažnosti týchto zmien a ich zásahu do podnikateľského prostredia sme nemali možnosť vyjadriť sa. Novela pritom s najväčšou
pravdepodobnosťou prinesie okrem zmeny v pravidlách triedenia odpadov aj výrazné zvyšovanie poplatkov za triedený zber,“ upozornil Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov.

Zmeny v zákone totiž podľa zväzov zavedú štátnu regulácia výšky platieb pre zberové spoločnosti, čo je závažný vstup do hospodárskych vzťahov, ktoré na Slovensku fungujú na princípe trhového mechanizmu. Zásah je podľa nich v zásadnom rozpore s princípmi voľného a slobodného trhu, na ktorých je postavené hospodárstvo SR, čo deklaruje článok 55 ústavy.

Zamestnávatelia upozorňujú, že stanovenie minimálnych sadzieb zo strany štátu je reguláciou, ktorá finančne zaťaží všetkých výrobcov obalov a neobalových výrobkov a zberovým spoločnostiam vytvorí priestor na neefektívnu a nehospodárnu činnosť či generovanie nezaslúženého zisku.

„Peniaze, ktoré by mohli byť efektívne využité na triedený zber či na osvetu a vzdelávanie v oblasti triedeného zberu, budú z odpadového hospodárstva odčerpávané do súkromných spoločností,“ dodal Oto Nevický z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Forint v poslednom čase strácal, pretože druhá vlna koronavírusu podkopala nádeje investorov na rýchle oživenie maďarskej ekonomiky. Podľa niektorých odborníkov bude posilnenie maďarskej meny v dôsledku zvýšenia depozitnej sadzby len dočasné.

„Nemyslím si, že to bude stačiť,“ uviedol analytik Peter Virovacz z ING. „Ak forint centrálnu banku v súvislosti s vývojom inflácie znepokojuje, bude zrejme musieť budúci týždeň depozitnú sadzbu opäť zvýšiť.“ (čtk, reuters)

Podľa zdrojov Reuters bude potenciálny záujemca o PKP Energetyku vzhľadom na snahy poľskej vlády o kontrolu strategických energetických aktív potrebovať v tendri lokálneho partnera.

PKP Energetyka patrí k najväčším energetickým skupinám v Poľsku, je aj dodávateľom elektriny pre štátne železnice. CVC za firmu pred piatimi rokmi zaplatila približne 440 miliónov eur vrátane dlhu.

CVC si podľa Reuters plánuje začiatkom roka 2021 najať poradcu a krátko nato spustiť súťaž. V roku 2015 sa o PKP Energetyku zaujímali aj viaceré fondy, ktoré investujú do infraštruktúry, ako napríklad KKR, EQT, Macquarie či First State.

Rudolf pochopil, že to medzi nimi nebude fungovať, vtedy, keď zistil, že jej pohľad a jeho pohľad na riadenie inštitúcie a na prístup k ľuďom, ktorí tu boli predtým, sa rozchádzajú.

Pri nakladaní s nebezpečným odpadom a so zvyškovými opiátmi mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu. (tasr)

Toto rozhodnutie Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) znamená, že banky majú povinnosť postupovať pri hodnotení rizika klientov tak, ako to robili pred vypuknutím pandémie. „Lex korona na Slovensku naďalej platí a je možné aj naďalej požiadať o odklad splátok, pričom klienti bánk nebudú evidovaní ako omeškaní,“ priblížila NBS.

Národná banka považuje mechanizmus odkladu splátok za jedno z najúčinnejších opatrení vo vzťahu k domácnostiam a malým a stredným podnikom počas pandémie nového koronavírusu. „NBS pri hlasovaní v EBA hlasovala s ďalšími krajinami za predĺženie tohto obdobia, ale nakoniec bolo väčšinovo schválené rozhodnutie toto obdobie nepredĺžiť,“ doplnila NBS. (tasr)

„Všetky zmluvy, ktoré si pani podpredsedníčka vyžiadala, dostala.“

Rudolf priznáva, že sa so Šubovou diametrálne rozchádzali v názore, ako riadiť inštitúciu, a na jej personálne obsadenie.

„Nemôžete prísť do úradu a myslieť si, že všetci, čo tu pracujú, sú Kičurovi ľudia,“ hovorí.

Predseda strany Robert Fico preto považuje štvrtkové vyjadrenia premiéra Igora Matoviča k tejto téme o tom, že „prijatie novely je veľkou vecou pre Slovensko,“ za divadlo.

Parlament schválil novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá zohľadní výchovu detí aj ročníkom žien 1957 – 1963 pri odchode do dôchodku. Koaliční ministri aj poslanci vyhlásili, že odstránili krivdu, ktorú spôsobila bývalá vláda. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) vyhlásil, že na nápravu musela vláda nájsť 430 miliónov eur.

„Keby sme takto nezastropovali dôchodky, tak by ľudia odchádzali do dôchodku vo veku 70 a viac rokov, ako si vždy želala pravicová vláda. V súčasnosti sa odchádza do dôchodku vo veku okolo 62 rokov a tým, že je nastavený určitý automat, ktorý sa zastaví o niekoľko rokov, tak v budúcnosti ľudia pôjdu do dôchodku maximálne vo veku 64 rokov,“ povedal Fico.

Proti tomuto návrhu sa podľa jeho slov postavil Matovič ako bývalý opozičný politik. „Vtedy hovoril, že Fico posiela expresom Slovensko ‚do Grécka‘, že za toto zaplatíme neuveriteľné peniaze. Tento istý Matovič sa tu vo štvrtok postaví, falošne plače a vykrikuje, že ako sme my ublížili nejakým ženám narodeným v rokoch 1957 – 1963. Takže, aká pravda?“ pýta sa Fico.

Zároveň vyčíslil, že vlani ministerstvo práce vyčlenilo 33 miliónov eur na kompenzáciu týchto ročníkov dotknutých žien. Navyše sa vedie spor na Ústavnom súde vo veci kvality zastropovania dôchodkového veku. „Stále máme pochybnosti o tom, čo je ústavné a čo nie, ale dali sme prednosť zákonu, ktorý vo štvrtok v parlamente prešiel, 140 poslancov hlasovalo za vrátane 26 poslancov Smeru. O čom to tu rozpráva Igor Matovič? Keby nedošlo k zastropovaniu dôchodkového veku na 64 rokov, v budúcnosti tak nemôžeme pomôcť ženám,“ vyhlásil Fico.

Poslanci strany podľa jeho slov za novelu zákona o sociálnom poistení hlasovali preto, že „dali prednosť sociálnym istotám“. „O akých 430 miliónoch eur tu hovorí Kollár, že je dosah? V stanovisku vlády sa hovorí o odhade pre rok 2021 vo výške 51 miliónov eur. Štvrtkové divadlo bolo trápne a smiešne,“ adresoval koaličným predstaviteľom Fico. (tasr)

Analytici očakávali, že počet nových žiadostí o dávky za týždeň do 19. septembra klesne na 840-tisíc z 866-tisíc v predchádzajúcom týždni. Od začiatku pandémie sa drží nad maximami z obdobia hospodárskej krízy v rokoch 2007 až 2009 na úrovni 665-tisíc.

O podporu už nežiadajú milióny nových nezamestnaných, ako to bolo v začiatkoch pandémie. Koncom marca počet žiadostí vystrelil na historický rekord takmer 6,9 milióna. Najímanie ľudí sa rozbehlo v máji, keď firmy začali obnovovať podnikanie po uvoľnení koronavírusových reštrikcií.

Nezamestnanosť v USA v auguste klesla na 8,4 % z júlových 10,2 %, čo bolo výraznejšie, než sa očakávalo. Vzniklo však menej pracovných miest oproti predpokladom. (reuters, n)

Pracovný trh v tomto sektore je aj vzhľadom na hospodársku situáciu stabilný, pričom asi tri z desiatich bizniscentier plánujú ďalší nábor vyššieho počtu zamestnancov vzhľadom na rast centier v najbližších mesiacoch. Na druhej strane desatina bizniscentier na Slovensku pripúšťa redukciu stavov.

Zamestnávatelia v tomto sektore aj naďalej podporujú flexibilitu výkonu práce a technologické riešenia. Stráca sa závislosť na konkrétnej lokácii zamestnanca a fyzickej prítomnosti na pracovisku.

Viac ako 40 % spoločností uviedlo, že v budúcnosti očakáva tri až štyri dni práce z domu a jeden až dva dni v kancelárii. Ďalších 28 % preferuje plnú flexibilitu podľa potrieb pracovných tímov.

Najväčšou výzvou sektora v najbližších rokoch bude dostupnosť talentov s vysokou kvalitou digitálnych zručností na trhu práce a zvyšovanie nasadzovania automatizácie a robotizácie procesov.

Predseda Fóra centier podnikových služieb v rámci Americkej obchodnej komory SR Gabriel Galgóci ocenil, že bizniscentrám sa na Slovensku darilo aj v čase pandémie. „Spoločnosti dokázali odolnosť voči negatívnym vplyvom a schopnosť adaptovať sa na zmenené podmienky,“ uviedol.

Ak chce byť Slovensko naďalej atraktívnou destináciou pre investorov, musí podľa Galgóciho radikálne zmeniť štruktúru vzdelávania, zjednodušiť proces prijímania cudzincov a zmeniť systém daní a odvodov, ktoré neúmerne zvyšujú mzdové náklady na strane zamestnávateľov. (tasr)