Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ekonomika EÚ v 2. štvrťroku klesla o rekordných 11,7 %, medziročne sa HDP znížil o 14,1 %, vyplýva zo spresnených dát Eurostatu. Koncom júla odhadoval o niečo horšie čísla, v prípade eurozóny ponechal pôvodné údaje.

V prvom odhade Eurostat vykázal prepad HDP únie voči 1. kvartálu o 11,9 % a medziročne o 14,4 %. V prípade eurozóny potvrdil júlové čísla – medzikvartálny pokles o 12,1 % a medziročný o 15 %.

Eurostat vo svojej správe zdôraznil, že ide zďaleka o najvýraznejšie prepady od roku 1995, keď sa tieto štatistiky začali sledovať.

Koronakríza podľa dostupných údajov v 2. štvrťroku najviac doľahla na ekonomiku Španielska, ktorej výkon sa znížil medziročne o 22,1 %, Francúzska (-19 %), Talianska (-17,3 %) a Portugalska (-16,3 %). Slovenský HDP klesol o 12,1 %, menej než v priemere za EÚ i eurozónu.

V medzikvartálom porovnaní je skladba najhorších štátov približne rovnaká, je medzi nimi tiež Maďarsko (-14,5 %). Slovensko vykázalo prepad o 8,3 %. Najlepšie výsledky malo Fínsko, ktorého HDP klesol len o 3,2 %. (n, čtk)

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Päť ministerstiev rieši pomoc najmenšiemu biznisu a peniaze stále nechodia
  • Prognóza: NBS ráta s tým, že HDP sa tento rok zníži o 8,2 % oproti doteraz očakávanému prepadu o 10,3 %
  • Banky: Vláda schválila návrh zákona o zrušení osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií
  • Ochrana pred veriteľmi: Vláda posiela do parlamentu malý konkurz a neformálnu reštrukturalizáciu
  • Dane: Vláda súhlasila so zvýšením spotrebnej dane na tabakové výrobky
  • Banky: Poštová banka zmení názov na 365.bank
  • EÚ: ECB uvažuje o úprave inflačného cieľa, obáva sa príliš pomalého zdražovania
  • Obchod: Tesco chce do roku 2025 štvornásobne zvýšiť predaj náhrad mäsa pre vegánov, reaguje na rastúci dopyt
  • Radíme: Likvidácia firmy bude od októbra komplikovanejšia a drahšia

Minúta po minúte

Minister financií Heger tvrdí, že balík peňazí na kultúru vyčlenili už dávnejšie, teraz treba podľa neho povedať, aká pomoc bude potrebná a ako bude distribuovaná. Znížiť DPH neodporučí. „Dali sme 10 miliónov na fond podpory umenia, ďalších 20 miliónov vyčlenila ministerka Remišová.“

Heger povedal, že v utorok sa s ministerkou kultúry Milanovou nestretol osobne, o pomoci kultúre komunikovali telefonicky.

Ministerstvo pôdohospodárstva by chcelo z plánu obnovy EÚ na svoje priority 2,4 miliardy eur. Je to zhruba tretina grantov, čo Slovensko môže získať. Ján Mičovský pripustil, že tak veľa nemôžu dostať, dodal však, že má povinnosť sa o tieto peniaze uchádzať.

Reagoval tak aj na kritiku farmárskych organizácií, podľa ktorých nerieši problémy v rezorte. Tvrdí, že ministerstvo pripravilo pred dvoma mesiacmi „veľmi podrobnú stratégiu“ pre všetky zásadné problémy agrorezortu. Materiál podľa neho ministerstvu financií odovzdali 29. augusta.

Medzi prioritami Mičovský vymenoval napríklad digitalizáciu, rizikový fond, vytvorenie odbytových združení či hospodárenie s vodou v krajine, prírode blízke hospodárenie v lesoch, živé laboratóriá, závlahy či odvodňovacie kanály. (tasr, e)

Aerolínie v USA môžu zrušiť vyše 30-tisíc pracovných miest, ak nedostanú ďalšiu štátnu pomoc rádovo za miliardy dolárov. Zákaz prepúšťania, ktorým vláda podmienila už poskytnutú podporu 25 mld. USD, vyprší k 1. októbru.

Pandémia prudko znížila dopyt po lietaní, dopravcovia preto musia šetriť. Vedenie aeroliniek American, United a Southwest Airlines a JetBlue sa snaží na poslednú chvíľu presvedčiť zákonodarcov a spolupracovníkov prezidenta, aby schválili ďalšiu pomoc ešte tento týždeň.

„Nejde o získavanie finančných prostriedkov pre leteckú spoločnosť, ale o uchovanie infraštruktúry a udržanie členov našich tímov, pre ktorých nemáme prácu,“ povedal šéf American Airlines Doug Parker.

Čo robí vláda

Minister financií Steven Mnuchin dúfa, že aerolinky počkajú s prepúšťaním, ak bude dohoda o ďalšej pomoci na dohľad. Podľa Parkera by stačilo, keby sa podpora od vlády predĺžila na ďalších šesť mesiacov.

Kongres v marci schválil pre aerolinky 25 miliardovú pomoc, väčšinou vo forme federálnych grantov, ktorá im mala umožniť vyplácať zamestnancov do 30. septembra. Očakávalo sa, že v lete sa dopyt po lietaní spamätá, čo sa ale nestalo.

Štatistiky letísk ukazujú, že dopyt stagnuje na zhruba 30 % úrovne vlaňajška a dopravcovia naďalej prichádzajú o hotovosť. Vedenie leteckých spoločností neočakáva návrat k objemom roka 2019 niekoľko rokov. (čtk, cnbc)

Finančná správa plánuje predĺžiť otváracie hodiny daňových úradov a call centier. Dôvodom je termín daňových priznaní za minulý rok, ktoré treba stihnúť podať do pondelka 2. novembra. Dovtedy je potrebné daň aj zaplatiť.

Podávanie daňových priznaní bolo odložené na neurčito z tradičného marcového termínu. Dôvodom bola pandémia koronavírusu. Parlament však tento mesiac schválil konečný dátum. (tasr, e)

Naživo: Minister financií Eduard Heger po rokovaní vlády

Podmienky štátnych stimulov sa pre koronakrízu zmiernia. Vyplýva to z novely zákona o regionálnej investičnej pomoci, ktorý s pripomienkou schválila vláda.

  • Podniky budú mať napríklad možnosť neskôr začať obstarávať investičný majetok, predĺži sa aj termín na ukončenie investičného projektu a o tri roky by sa mala predĺžiť aj doba na uplatnenie dohodnutej úľavy na dani.
  • Zmeny sa týkajú rozhodnutia o investičných stimuloch a investičnej pomoci, ktoré budú schválené od 1. januára budúceho roka, ale v niektorých ustanoveniach aj rozhodnutí vydaných do 31. decembra 2020 a konaní o schválení investičnej pomoci začatých a neukončených do 31. decembra 2020.
  • Ministerstvo navrhuje aj predĺžiť povinnosť začatia obstarávania dlhodobého majetku na 24 mesiacov a ukončenie prác na investičnom zámere chce rezort predĺžiť na päť rokov, pri veľkých investíciách až na sedem rokov.
  • Voľnejšie podmienky majú mať podnikatelia pri dodatočných zmenách investičného zámeru. Zatiaľ čo v súčasnosti musí firma vynaložiť minimálne 85 % z oprávnených nákladov schválených v rozhodnutí o investičnej pomoci, po novom bude prípustné tieto náklady reálne znížiť na 70 %. Prípadné zníženie oprávnených nákladov sa odzrkadlí na výške investičnej pomoci.
  • Podobne by sa mala upraviť aj povinnosť dosiahnuť viac ako 90 % dohodnutého čistého nárastu pracovných miest, a to na 80 %. Aj v tomto prípade sa však zníženie dohodnutého počtu nových pracovných miest odzrkadlí na výške investičného stimulu.
  • Ministerstvo tiež navrhuje v nasledujúcich dvoch rokoch považovať za splnenú podmienku vyplácania mzdy uvedenej v investičnom zámere.

Ak ju schváli parlament, bude novela zákona o regionálnej investičnej pomoci a o dani z príjmov účinná od začiatku budúceho roka. (tasr, e)

Slovenská asociácia akvaparkov, kúpalísk a plavární žiada od vlády „okamžitú podporu“, odškodnenie za výpadok tržieb a zníženie DPH z 20 % na 10 %. Hovorí, že akvaparky utrpeli straty tržieb, ktoré nie je možné dobehnúť.

Ďalšou požiadavkou je podľa webu asociácie rozšírenie rekreačných poukazov na všetkých zamestnancov.

Návštevníkov kúpalísk asociácia vyzvala, aby počas najbližších dvoch týždňov podpisovali a vkladali do pripravených zberných schránok pohľadnice adresované premiérovi Igorovi Matovičovi.

Čo tvrdí asociácia

  • Akvaparky a kúpaliská počas troch mesiacov uzatvorenia zaznamenali skoro kompletný výpadok tržieb.
  • V júni mali 55 až 95 % prepad tržieb.
  • V troch letných mesiacoch vykazujú členovia 30 % pokles tržieb a prepad v návštevnosti o 31 %. (tasr, e)

Na núdzový stav pre celú krajinu nie sú splnené zákonné podmienky, tvrdí združenie veľkých podnikov Klub 500, ktoré vedie spolumajiteľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták. Klub chce využiť „všetky možnosti pre podanie na ústavný súd“.

Vyhlásenie núdzového stavu na 45 dní dnes odsúhlasila vláda. Klub 500 sa v uplynulých mesiacoch sporil s vládou pre podporu podnikov zasiahnutých koronakrízou, keď sa neúspešne dožadoval jej zvýšenia.

Čo tvrdí Klub 500

  • Vláda môže rozhodnutím podkopať oslabenú ekonomiku, plošné zavedenie núdzového stavu môže „kruto zasiahnuť všetky oblasti života, vrátane priemyslu, služieb, športu či kultúry“.
  • Úrady podľa klubu presne poznajú lokality, v ktorých sa pandémia šíri. Núdzový stav sa mal týkať iba postihnutého alebo bezprostredne ohrozeného územia.
  • Vláda mala v prvom rade posilniť kapacity zdravotníctva a až po následnej diskusii so zainteresovanými stranami prijímať ďalšie opatrenia, tvrdí klub.

WTO podľa zdrojov Reuters povolila EÚ uvaliť clá na americký tovar v hodnote 4 miliardy dolárov za to, že Washington podporuje Boeing. Ide o odvetu za americké tarify na dovoz tovaru z Európy, čo súvisí s dotovaním konkurenčného Airbusu.

Spor o podporu výrobcov leteckej techniky medzi USA a EÚ sa ťahá už 16 rokov. Spojené štáty vlani preň s odobrením WTO zaťažili clom európsky dovoz za 7,5 miliardy dolárov.

Zdroje z oboch strán sporu uviedli, že únijné clá na výrobky, ako sú lietadlá Boeing, ktoré ešte musí oficiálne schváliť WTO, nebudú zavedené pred novembrovými prezidentskými voľbami v USA. (čtk, reuters)

Súkromný sektor v USA vytvoril v septembri 749-tisíc pracovných miest, čo je približne o stotisíc viac, než očakávali analytici. V auguste pribudlo po revízii smerom nahor takmer pol milióna pozícií.

Údaje o tvorbe pracovných miest v súkromnom sektore zverejnil výskumný ústav ADP. Za august pôvodne vykázal prírastok 428-tisíc pozícií, analytici na september odhadovali 650-tisíc nových miest.

„V septembri zaznamenala nárast pracovných miest väčšina odvetví a väčších firiem, zvlášť vo výrobe, ale tiež v obchode, doprave a verejnoprospešných službách,“ uviedol viceprezident ADP Ahu Yildirmaz. Menšie firmy vykazujú naďalej pomalší rast zamestnanosti.

Nezamestnanosť v USA dosiahla v auguste 8,4 % a prvý raz od apríla klesla pod 10 %. Čísla za september zverejní ministerstvo práce tento týždeň. (tasr, čtk, reuters)

Ekonomika USA v 2. štvrťroku klesala v prepočte na celý rok tempom 31,4 %, čo je nepatrne menej, než uvádzala predbežná správa. Za najväčším prepadom hospodárstva za najmenej 73 rokov je najmä pandémia.

Podľa predbežnej správy zverejnenej pred mesiacom najväčšia svetová ekonomika klesla ročným tempom 31,7 %.

V 1. štvrťroku vykazovala podľa rovnakej metodiky výpočtu 5-percentný pokles, v poslednom kvartáli vlaňajška ešte rástla o 2,1 %.

Čo narobil koronavírus

Americká vláda koncom marca citeľne utlmila ekonomickú aktivitu z dôvodu rýchleho šírenia koronavírusu. Zavrieť muselo mnoho firiem, čo sa dotklo napríklad hotelov, reštaurácií, barov a ďalších služieb. Bez práce sa ocitli desiatky miliónov ľudí. Služby majú pritom hlavný podiel na tvorbe amerického HDP.

Nezamestnanosť v USA v auguste klesla na 8,4 % z júlových 10,2 % a prvý raz od apríla sa dostala pod desaťpercentnú hranicu. Údaje o vývoji nezamestnanosti v septembri zverejní ministerstvo práce tento týždeň.

Až doteraz zaznamenali Spojené štáty najhlbší hospodársky prepad vo svojej povojnovej histórii v roku 1958, keď bol prezidentom Dwight Eisenhower. HDP vtedy za štvrťrok spadol o 10 %. (čtk, ap)

Štát ide stanoviť pásma, podľa ktorých sa budú určovať dotácie na výstavbu nájomných bytov. Počíta s tým návrh novely od ministerstva dopravy a výstavby, ktorý schválila vláda. Na dotácie materiál odhaduje 20 miliónov eur ročne.

Ako chcú upraviť dotácie

  • Pri výstavbe nájomných bytov bežného štandardu dotácia bude vo výške 40 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov nepresahuje 52 štvorcových metrov (m2), a 35 % z obstarávacích nákladov, ak je priemerná podlahová plocha nájomných bytov od 52 do 60 m2.
  • V prípade výstavby nájomných bytov nižšieho štandardu bude ďalšie pásmo do 75 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná plocha nájomných bytov neprevyšuje 55 m2.
  • Na stavebné úpravy nájomných bytov môže štát poskytnúť dotáciu do 80 % obstarávacích nákladov.
  • Štát poskytne dotácie aj na obstaranie technickej vybavenosti či na odstránenie systémovej poruchy.

Ako sa môžu pásma meniť

  • Pri obstarávaní nájomných bytov bežného alebo nižšieho štandardu môže štát dotácie znížiť o päť percent, ak celková podlahová plocha bytov je menej ako 75 % z celkovej podlahovej plochy budovy na bývanie.
  • Môže ju však aj zvýšiť o 10 %, ak sa obstaráva nájomný byt v najmenej rozvinutom okrese alebo štartovací byt.
  • Štát môže tiež pristúpiť k zvýšeniu dotácie o päť percent, ak je zhotoviteľom nájomného bytu registrovaný sociálny podnik.

Legislatíva tiež upravuje rozsah oprávnených fyzických osôb, ktorým môže byť nájomný byt pridelený, čo bude mať podľa rezortu pozitívne sociálne vplyvy, keďže sa zvýši dostupnosť verejného nájomného bývania.

V materiáli tiež rezort presnejšie vymedzil, čo presne sa započítava do obstarávacích nákladov. Zákon tiež ministerstvo navrhlo doplniť o povinnosť navrhnúť minimálne 10 % z celkového počtu obstarávaných nájomných bytov v bytovej budove alebo nebytovej budove s výťahom univerzálne, teda tak, aby ich mohli využívať aj osoby so zdravotným postihnutím.

Celý zákon okrem bodu o povinnosti navrhnúť 10 % bytov pre zdravotne postihnutých by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2021. Spomínaný bod bude platiť až od 1. januára 2023. Dotácie vyjdú štát na 20 miliónov eur ročne (od 2020 do 2023). (tasr, e)

ECB uvažuje o úprave inflačného cieľa, ktorý má nastavený tesne pod 2 %. Väčšie obavy než z rýchleho rastu cien má z veľmi pomalého zdražovania. Podobnú zmenu stratégie s ohľadom na ekonomické vplyvy pandémie ohlásil tiež americký Fed.

Šéfka ECB Christine Lagardeová uviedla, že banka by mohla umožniť, aby inflácia prekročila dlhodobý cieľ ECB. V konečnom dôsledku by to znamenalo vytvoriť nový inflačný cieľ.

Prečo je to dôležité

Od roku 2003 sa ECB snaží o to, aby sa medziročný rast cien v eurozóne pohyboval tesne pod 2 %. Vtedy banka reagovala na obavy z prudkého zdražovania.

Už niekoľko rokov sa jej ale nedarí priblížiť k tomuto cieľu aj napriek agresívnym stimulom, ako je zníženie základnej úrokovej sadzby pod nulu a nákupom aktív celkovo za vyše 3 bilióny eur.

„V súčasnom prostredí nižšej inflácie sú obavy, ktorým čelíme, iné než v roku 2003, čo je potrebné premietnuť do nášho inflačného cieľa,“ uviedla najnovšie Lagardeová.

Ako postupujú ECB a Fed

ECB začala s revíziou svojej stratégie v januári, v marci ju ale prerušila pandémia. Práce na nej obnovila len nedávno a nečaká sa, že bude hotová skôr než v septembri budúceho roka.

Podobnú zmenu stratégie ohlásil minulý mesiac šéf Fedu, ktorá má rovnaký inflačný cieľ ako ECB. Jerome Powell oznámil, že americká centrálna banka bude nejaký čas tolerovať infláciu aj nad 2 %, aby podporila trh práce.

Ako sa hýbe inflácia v eurozóne

ECB odhaduje, že rast spotrebiteľských cien v eurozóne tento rok dosiahne 0,3 %. Rýchly odhad za august ale ukázal pokles cien o 0,2 %, teda začínajúcu defláciu.

V rokoch 1999 až 2008 bola priemerná inflácia v eurozóne 2,3 %. Od roku 2008, keď udrela finančná kríza, do roku 2019 dosiahla iba 1,2 %. (čtk, ft)

Výška úverov poskytovaných zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa zrejme zvýši. Cieľom je podporiť výstavbu nájomných bytov. Vyplýva to z novely zákona o ŠFRB od ministerstva dopravy a výstavby, ktorú odobrila vláda.

Zo štátneho fondu je možné v určitých prípadoch poskytnúť úver do 100 % obstarávacej ceny s lehotou splatnosti do 40 rokov, súčasná legislatíva však ustanovuje maximálny limit výšky úveru na byt, na štvorcový meter (m2) podlahovej plochy bytu alebo na m2 zatepľovanej plochy.

Čo navrhujú zmeniť

  • Vláda sa rozhodla zvýšiť limit úveru na byt pre fyzické osoby z 90-tisíc eur na 120-tisíc eur. Pri obstarávaní nájomného bytu obcou, vyšším územným celkom alebo neziskovou organizáciou sa mení limit 90-tisíc eur na byt na 1350 eur za m2 podlahovej plochy bytu.
  • Limit sa zvyšuje aj pri úvere na modernizáciu bytovej budovy a odstránenie systémovej poruchy z 500 eur na 800 eur na m2 podlahovej plochy bytu.
  • Pri zateplení bytovej budovy alebo zariadenia sociálnych služieb sa zvýši limit zo 100 eur na m2 zatepľovanej plochy na 200 eur za m2 podlahovej plochy. Na účel výstavby zariadenia sociálnych služieb sa zvýši limit úveru zo 760 eur na 1200 eur za m2 podlahovej plochy obytnej miestnosti.
  • Vláda tiež schválila vypustenie ustanovenia určujúceho maximálnu výšku sumy odpustenej časti úveru (6000 eur) pre mladomanželov poskytnutého na obstaranie bytu staršieho ako tri roky.

Očakávané náklady sú 25 miliónov eur ročne. Návrh posiela vláda parlamentu. (tasr, e)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať