Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Laboratórne testy nepreukázali prítomnosť koronavírusu vo výrobkoch či obaloch výrobcu bagiet Fekollini. Vzorky na testovanie z firmy zo Sládkovičova zobrali hygienici po tom, čo sa medzi pracovníkmi firmy potvrdili prípady koronavírusu.

„Pri laboratórnej analýze bola vylúčená prítomnosť koronavírusu v našich výrobkoch a obaloch“ povedal Andrej Gerstner, Marketing & PR Manažér spoločnosti Fekollini.

Firma Fekollini vyrába v Sládkovičove bagety značky Pierre Baguette. Informovala, že si dala z vlastnej iniciatívy a na vlastné náklady otestovať všetkých pracovníkov po tom, ako bolo ochorenie preukázané u jej externého dodávateľa. Testy odhalili podľa informácií zo štvrtka dokopy 31 prípadov nákazy medzi pracovníkmi výrobcu bagiet. Televízia Markíza v piatok informovala, že počet potvrdených prípadov je 32.

Dokopy sa urobilo 566 testov, chýbajú ešte tri testy, ktoré sa majú urobiť na budúci týždeň. „Na prevádzke v súčasnosti pracujú len zamestnanci s negatívnym testom na COVID- 19,“ píše firma v tlačovej správe.

Kontrolóri zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) urobili kontrolu vo firme vo štvrtok. V ten istý deň informoval riaditeľ ŠVPS Jozef Bíreš, že regionálni kontrolóri overovali, či má spoločnosť vypracované a zavedené dostatočné bezpečnostné opatrenia proti zavlečeniu COVID-19. Firma požiadavkám vyhovela, čakalo sa ešte na výsledky testov z odobraných vzoriek. Tie sa odobrali napríklad z výrobkov pripravených na distribúciu.

Firma opakovane upozorňuje, že podľa oficiálneho vyhlásenia Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín neexistuje dôkaz, že by potraviny v súvislosti s COVID-19 predstavovali pre verejnosť nejaké riziko.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Päť ministerstiev rieši pomoc najmenšiemu biznisu a peniaze stále nechodia
  • Prognóza: NBS ráta s tým, že HDP sa tento rok zníži o 8,2 % oproti doteraz očakávanému prepadu o 10,3 %
  • Banky: Vláda schválila návrh zákona o zrušení osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií
  • Ochrana pred veriteľmi: Vláda posiela do parlamentu malý konkurz a neformálnu reštrukturalizáciu
  • ÚVO: Vláda vybrala dvoch členov odvolacej rady, uspeli Kubovič a Pudiš
  • Dane: Vláda súhlasila so zvýšením spotrebnej dane na tabakové výrobky
  • Banky: Poštová banka zmení názov na 365.bank
  • EÚ: ECB uvažuje o úprave inflačného cieľa, obáva sa príliš pomalého zdražovania
  • Obchod: Tesco chce do roku 2025 štvornásobne zvýšiť predaj náhrad mäsa pre vegánov, reaguje na rastúci dopyt
  • Radíme: Likvidácia firmy bude od októbra komplikovanejšia a drahšia

Minúta po minúte

Novými členmi Rady Úradu pre verejné obstarávanie sa stanú Peter Kubovič a Ivan Pudiš. Rozhodla o tom vláda. Kandidátov na členov odvolacej rady bodovala odborná komisia po verejnom vypočutí. Hodnotenie sprevádzali spory, keď dodatočne prehodili druhú a tretiu priečku.

Úspešnými kandidátmi sa však nakoniec stali prvý a štvrtý v poradí. Prvý Peter Kubovič pôsobil v minulosti v ÚVO, neskôr viedol verejné obstarávania na trnavskej radnici. Štvrtý Pudiš pracoval na bratislavskom magistráte.

Rada ÚVO rozhoduje okrem iného o odvolaniach voči rozhodnutiam úradu vo veľkých tendroch. (e, tasr)

Minister financií Heger žiada pre zámer národného kongresového centra najprv štúdiu uskutočniteľnosti. Návrh chce predložiť na dnešné rokovanie vlády. Štúdia má podľa ministra ukázať aj formu zapojenia sa štátu.

„Aby sme mohli urobiť akékoľvek rozhodnutie štátu, je potrebné mať štúdiu uskutočniteľnosti. Na základe nej budeme vedieť, aký model spolupráce medzi štátom a súkromným sektorom zvolíme a aká lokalita i prevedenie by bolo najvýhodnejšie,“ hovorí minister.

Kongresový cestovný ruch bol na Slovensku podľa Hegera dlhodobo zanedbaný, respektíve je aktuálne v „plienkach“. Pritom, ako tvrdí, ide o svetový trend prinášajúci pre ekonomiku zaujímavé príjmy.

„Dnes prednesieme uznesenie, ktorým stanovíme postup pri takejto veľkej veci, ktorá môže slovenskej ekonomike pomôcť. Je dôležité, aby to bol transparentný proces,“ skonštatoval minister. (tasr)

Ministerstvo pôdohospodárstva by chcelo z plánu obnovy EÚ na svoje priority 2,4 miliardy eur. Je to zhruba tretina grantov, čo Slovensko môže získať. Ján Mičovský pripustil, že tak veľa nemôžu dostať, dodal však, že má povinnosť sa o tieto peniaze uchádzať.

Reagoval tak aj na kritiku farmárskych organizácií, podľa ktorých nerieši problémy v rezorte. Tvrdí, že ministerstvo pripravilo pred dvoma mesiacmi „veľmi podrobnú stratégiu“ pre všetky zásadné problémy agrorezortu. Materiál podľa neho ministerstvu financií odovzdali 29. augusta.

Medzi prioritami Mičovský vymenoval napríklad digitalizáciu, rizikový fond, vytvorenie odbytových združení či hospodárenie s vodou v krajine, prírode blízke hospodárenie v lesoch, živé laboratóriá, závlahy či odvodňovacie kanály. (tasr, e)

Aerolínie v USA môžu zrušiť vyše 30-tisíc pracovných miest, ak nedostanú ďalšiu štátnu pomoc rádovo za miliardy dolárov. Zákaz prepúšťania, ktorým vláda podmienila už poskytnutú podporu 25 mld. USD, vyprší k 1. októbru.

Pandémia prudko znížila dopyt po lietaní, dopravcovia preto musia šetriť. Vedenie aeroliniek American, United a Southwest Airlines a JetBlue sa snaží na poslednú chvíľu presvedčiť zákonodarcov a spolupracovníkov prezidenta, aby schválili ďalšiu pomoc ešte tento týždeň.

„Nejde o získavanie finančných prostriedkov pre leteckú spoločnosť, ale o uchovanie infraštruktúry a udržanie členov našich tímov, pre ktorých nemáme prácu,“ povedal šéf American Airlines Doug Parker.

Čo robí vláda

Minister financií Steven Mnuchin dúfa, že aerolinky počkajú s prepúšťaním, ak bude dohoda o ďalšej pomoci na dohľad. Podľa Parkera by stačilo, keby sa podpora od vlády predĺžila na ďalších šesť mesiacov.

Kongres v marci schválil pre aerolinky 25 miliardovú pomoc, väčšinou vo forme federálnych grantov, ktorá im mala umožniť vyplácať zamestnancov do 30. septembra. Očakávalo sa, že v lete sa dopyt po lietaní spamätá, čo sa ale nestalo.

Štatistiky letísk ukazujú, že dopyt stagnuje na zhruba 30 % úrovne vlaňajška a dopravcovia naďalej prichádzajú o hotovosť. Vedenie leteckých spoločností neočakáva návrat k objemom roka 2019 niekoľko rokov. (čtk, cnbc)

Finančná správa plánuje predĺžiť otváracie hodiny daňových úradov a call centier. Dôvodom je termín daňových priznaní za minulý rok, ktoré treba stihnúť podať do pondelka 2. novembra. Dovtedy je potrebné daň aj zaplatiť.

Podávanie daňových priznaní bolo odložené na neurčito z tradičného marcového termínu. Dôvodom bola pandémia koronavírusu. Parlament však tento mesiac schválil konečný dátum. (tasr, e)

Naživo: Minister financií Eduard Heger po rokovaní vlády

Podmienky štátnych stimulov sa pre koronakrízu zmiernia. Vyplýva to z novely zákona o regionálnej investičnej pomoci, ktorý s pripomienkou schválila vláda.

  • Podniky budú mať napríklad možnosť neskôr začať obstarávať investičný majetok, predĺži sa aj termín na ukončenie investičného projektu a o tri roky by sa mala predĺžiť aj doba na uplatnenie dohodnutej úľavy na dani.
  • Zmeny sa týkajú rozhodnutia o investičných stimuloch a investičnej pomoci, ktoré budú schválené od 1. januára budúceho roka, ale v niektorých ustanoveniach aj rozhodnutí vydaných do 31. decembra 2020 a konaní o schválení investičnej pomoci začatých a neukončených do 31. decembra 2020.
  • Ministerstvo navrhuje aj predĺžiť povinnosť začatia obstarávania dlhodobého majetku na 24 mesiacov a ukončenie prác na investičnom zámere chce rezort predĺžiť na päť rokov, pri veľkých investíciách až na sedem rokov.
  • Voľnejšie podmienky majú mať podnikatelia pri dodatočných zmenách investičného zámeru. Zatiaľ čo v súčasnosti musí firma vynaložiť minimálne 85 % z oprávnených nákladov schválených v rozhodnutí o investičnej pomoci, po novom bude prípustné tieto náklady reálne znížiť na 70 %. Prípadné zníženie oprávnených nákladov sa odzrkadlí na výške investičnej pomoci.
  • Podobne by sa mala upraviť aj povinnosť dosiahnuť viac ako 90 % dohodnutého čistého nárastu pracovných miest, a to na 80 %. Aj v tomto prípade sa však zníženie dohodnutého počtu nových pracovných miest odzrkadlí na výške investičného stimulu.
  • Ministerstvo tiež navrhuje v nasledujúcich dvoch rokoch považovať za splnenú podmienku vyplácania mzdy uvedenej v investičnom zámere.

Ak ju schváli parlament, bude novela zákona o regionálnej investičnej pomoci a o dani z príjmov účinná od začiatku budúceho roka. (tasr, e)

Slovenská asociácia akvaparkov, kúpalísk a plavární žiada od vlády „okamžitú podporu“, odškodnenie za výpadok tržieb a zníženie DPH z 20 % na 10 %. Hovorí, že akvaparky utrpeli straty tržieb, ktoré nie je možné dobehnúť.

Ďalšou požiadavkou je podľa webu asociácie rozšírenie rekreačných poukazov na všetkých zamestnancov.

Návštevníkov kúpalísk asociácia vyzvala, aby počas najbližších dvoch týždňov podpisovali a vkladali do pripravených zberných schránok pohľadnice adresované premiérovi Igorovi Matovičovi.

Čo tvrdí asociácia

  • Akvaparky a kúpaliská počas troch mesiacov uzatvorenia zaznamenali skoro kompletný výpadok tržieb.
  • V júni mali 55 až 95 % prepad tržieb.
  • V troch letných mesiacoch vykazujú členovia 30 % pokles tržieb a prepad v návštevnosti o 31 %. (tasr, e)

Na núdzový stav pre celú krajinu nie sú splnené zákonné podmienky, tvrdí združenie veľkých podnikov Klub 500, ktoré vedie spolumajiteľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták. Klub chce využiť „všetky možnosti pre podanie na ústavný súd“.

Vyhlásenie núdzového stavu na 45 dní dnes odsúhlasila vláda. Klub 500 sa v uplynulých mesiacoch sporil s vládou pre podporu podnikov zasiahnutých koronakrízou, keď sa neúspešne dožadoval jej zvýšenia.

Čo tvrdí Klub 500

  • Vláda môže rozhodnutím podkopať oslabenú ekonomiku, plošné zavedenie núdzového stavu môže „kruto zasiahnuť všetky oblasti života, vrátane priemyslu, služieb, športu či kultúry“.
  • Úrady podľa klubu presne poznajú lokality, v ktorých sa pandémia šíri. Núdzový stav sa mal týkať iba postihnutého alebo bezprostredne ohrozeného územia.
  • Vláda mala v prvom rade posilniť kapacity zdravotníctva a až po následnej diskusii so zainteresovanými stranami prijímať ďalšie opatrenia, tvrdí klub.

WTO podľa zdrojov Reuters povolila EÚ uvaliť clá na americký tovar v hodnote 4 miliardy dolárov za to, že Washington podporuje Boeing. Ide o odvetu za americké tarify na dovoz tovaru z Európy, čo súvisí s dotovaním konkurenčného Airbusu.

Spor o podporu výrobcov leteckej techniky medzi USA a EÚ sa ťahá už 16 rokov. Spojené štáty vlani preň s odobrením WTO zaťažili clom európsky dovoz za 7,5 miliardy dolárov.

Zdroje z oboch strán sporu uviedli, že únijné clá na výrobky, ako sú lietadlá Boeing, ktoré ešte musí oficiálne schváliť WTO, nebudú zavedené pred novembrovými prezidentskými voľbami v USA. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať