Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Igor Matovič tvrdí, že Slovensko malo v 2. štvrťroku najnižší počet pozitívnych prípadov aj počet úmrtí na COVID-19 na 100-tisíc obyvateľov v EÚ. Hovorí tiež, že podľa dát o raste HDP dosiahla jeho vláda v európskom porovnaní lepší výsledok ako Pellegrini v prvom kvartáli.
„Peter Pellegrini nám odovzdal stav ekonomiky ako štvrtý najhorší v EÚ plus Veľká Británia. V druhom štvrťroku, čo je náš výsledok, sme plus-mínus v strede.“

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Päť ministerstiev rieši pomoc najmenšiemu biznisu a peniaze stále nechodia
  • Prognóza: NBS ráta s tým, že HDP sa tento rok zníži o 8,2 % oproti doteraz očakávanému prepadu o 10,3 %
  • Banky: Vláda schválila návrh zákona o zrušení osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií
  • Dane: Vláda súhlasila so zvýšením spotrebnej dane na tabakové výrobky
  • Prieskum: Negatívny pohľad podnikateľov na podnikateľské prostredie sa za prvý polrok zmiernil
  • Obchod: Tesco chce do roku 2025 štvornásobne zvýšiť predaj náhrad mäsa pre vegánov, reaguje na rastúci dopyt
  • Firmy: Disney plánuje prepustiť 28-tisíc zamestnancov, škrty sa dotknú najmä zábavných parkov v USA
  • Radíme: Likvidácia firmy bude od októbra komplikovanejšia a drahšia

Minúta po minúte

Na dočasnú ochranu pred veriteľmi od začiatku budúceho roka nadviaže malý konkurz či neformálna reštrukturalizácia. Počíta s tým návrh zákona o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach, ktorý s pripomienkami schválila vláda.

Opatrenia navrhlo ministerstvo spravodlivosti, bude o nich rozhodovať ešte parlament. Súčasná podoba dočasnej ochrany pred veriteľmi je účinný do konca roka.

Čo sa navrhuje

  • S dočasnou ochranou musí súhlasiť nadpolovičná väčšina veriteľov počítaná podľa výšky ich pohľadávok.
  • Malý konkurz ako opatrenie pre malé firmy a malých podnikateľov. Podnik budú môcť zlikvidovať jednoduchšie. (tasr, e)

Británia môže po viac ako 20 rokoch opäť vyvážať hovädzie mäso do USA. Export bol zakázaný v roku 1996, keď sa na britských ostrovoch objavila choroba šialených kráv BSE. Časť hovädzieho bola schválená na vývoz už v marci.

Američania vlani urobili v britských prevádzkach inšpekciu a rozhodli, že export sa môže obnoviť. S vývozom hovädzieho najprv začne firma Foyle Food Group zo Severného Írska.

Britská vláda odhaduje, že americký trh s hovädzím mäsom bude mať do piatich rokov pre britské firmy hodnotu 66 miliónov libier.

Americký úrad pre bezpečnosť potravín vlani podrobne skúmal kvalitu hovädzieho, bravčového i jahňacieho z Británie. Vývoz bravčoviny pokračuje bez obmedzení, export jahňacieho mäsa sa ešte nezačal. (čtk, bbc)

Spoločnosť IKEA do októbra 2021 vyradí zo sortimentu všetky jednorazové alkalické batérie. Chce tým motivovať zákazníkov, aby prešli z jednorazových batérií na nabíjateľné.

Pravidelným a dlhodobým používaním nabíjateľných batérií môžu podľa švédskej spoločnosti zákazníci ušetriť a znížiť množstvo odpadu, ktorý doma vyprodukujú.

Viacero štúdií zameraných na porovnávacie analýzy životných cyklov podľa IKEA ukazuje, že alkalické batérie predstavujú v porovnaní s nabíjateľnými nikel-metalhydridovými batériami väčšiu záťaž na životné prostredie. Platí to v prípade, že sa používajú v bežnej domácej elektronike s vysokou spotrebou energie, a teda ich treba pravidelne vymieňať alebo nabíjať.

Už po desiatich dobitiach nabíjateľnej NiMH batérie, napríklad zo série LADDA, ktorá je v ponuke v obchodných domoch IKEA, sú jej emisie skleníkových plynov nižšie než emisie alkalických batérií potrebných na poskytnutie rovnakého množstva energie. Po 50 dobitiach je celková záťaž na životné prostredie NiMH batérie rovná alebo nižšia než záťaž, ktorá by vznikla používaním alkalických batérií.

Vo finančnom roku 2019 IKEA po celom svete predala približne 300 miliónov alkalických batérií. Výpočty naznačujú, že ak by všetci zákazníci IKEA prešli z alkalických batérií ALKALISK na nabíjateľné batérie LADDA, používali by ich v zariadeniach s vysokou spotrebou energie a dobili by ich aspoň 50-krát, celosvetové množstvo vzniknutého odpadu by sa každoročne znížilo až o 5 000 ton. Keďže batéria LADDA sa dá nabiť až 500-krát, množstvo vzniknutého odpadu sa dá znížiť ešte výraznejšie.

Tento záväzok má celosvetovú platnosť a vzťahuje sa na sériu alkalických batérií ALKALISK. Lítium-iónová gombíková batéria PLATTBOJ zatiaľ zostáva v ponuke, keďže niektoré výrobky IKEA, ktoré sú aktuálne v predaji, si vyžadujú gombíkovú batériu.

Návrh rozpočtu verejnej správy nebude môcť obsahovať daňové a odvodové príjmy, ktoré neboli v oficiálnych prognózach. Počíta s tým novela zákona o rozpočtových pravidlách, ktorú vláda schválila a posiela ju parlamentu.

Čo ešte obsahuje novela

  • úpravu podmienok poskytovania návratných finančných výpomocí zo štátnych finančných aktív právnickým osobám vrátane obcí a vyšších územných celkov,
  • povinnosť zverejňovať priebežné plnenie rozpočtu verejnej správy spolu s očakávanou skutočnosťou za prvý polrok bežného rozpočtového roka.

Novelu schválila vláda s pripomienkami. (tasr, e)

Vláda schválila návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorým sa zavedú výdavkové limity. Zmenou chce rezort financií zabezpečiť posilnenie transparentnosti verejných financií.

Ministerstvo vníma zavedenie limitu verejných výdavkov ako systémový rozpočtový nástroj na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a ukotvenie proticyklickej rozpočtovej politiky. „Zároveň sa s cieľom umožniť flexibilnejšie riadenie likvidity a rezervy štátu navrhuje naviazať horný limit dlhu verejnej správy na čistý dlh verejnej správy,“ priblížilo.

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti v platnom znení neurčuje spôsob výpočtu a aktualizácie limitu verejných výdavkov. Podľa platnej právnej úpravy sa horný limit dlhu verejnej správy posudzuje vo vzťahu k hrubému dlhu verejnej správy a k tomu sú upravené aj jednotlivé sankčné pásma dlhovej brzdy. (tasr)

Cena jednej škatuľky cigariet by mohla od februára 2021 v priemere vzrásť o 40 centov a o 20 centov v rokoch 2022 a 2023. Vyplýva to z novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ktorú schválila vláda, odobriť ju musí parlament.

Zvýšenie sadzieb pre tabakové výrobky sa má realizovať v troch krokoch, a to k 1. februáru 2021, k 1. februáru 2022 a k 1. februáru 2023, pričom sa ním reflektuje vývoj v oblasti sadzbovej politiky v okolitých štátoch EÚ Zároveň smeruje k zabezpečeniu primeranej rovnováhy medzi daňovými príjmami a cieľmi v oblasti verejného zdravia.

Na rokovaní vlády bola prijatá pripomienka, ktorá zahŕňa zmeny aj v prípade tabaku.

Na úpravu sadzieb nadväzuje podľa rezortu financií aj nastavenie lehôt dopredaja tabakových výrobkov. Pri cigaretách sa navrhuje dvojmesačná lehota ich dopredaja po zmene sadzby dane, čo bude v praxi znamenať, že cigarety zdanené v súčasnosti platnou sadzbou dane, ktoré budú uvedené na slovenský trh do konca januára 2021, bude možné dopredávať do konca marca 2021. Rovnaký mechanizmus je pre cigarety navrhnutý aj pri zmene sadzby k 1. februáru 2023. V prípade tabaku má byť umožnený dopredaj počas šiestich mesiacov.

Súčasne sa má podľa novely sprísniť prevoz tabakových výrobkov. Slovensko totiž do praxe zavádza smernicu EÚ, podľa ktorej sa začne využívať elektronická evidencia prepravovaného tovaru.  Kým doteraz boli sprievodné dokumenty v klasickej papierovej podobe, po novom bude celý proces elektronický. K elektronickým dokumentom budú mať jednoduchý prístup dotknuté colné úrady odosielateľa aj príjemcu. (tasr)

Reťazec Billa otvoril svoju prvú prevádzku miniBilla v obci Valaská. Obchod sa bude vzhľadom na malú predajnú plochu orientovať na základný tovar bežnej spotreby a čerstvosť.

Billa doteraz na Slovensku pôsobila len vo väčších a stredne veľkých mestách, kde v supermarketoch ponúkala široký sortiment potravín, drogérie a potrieb do kuchyne či domácnosti.

Novým konceptom predajne miniBilla sa chce priblížiť spotrebiteľom v menších mestách a obciach, ktorí často nemajú pri nakupovaní vo svojom okolí možnosť výberu.

Spoločnosť Billa je súčasťou siete REWE International AG a pôsobí na Slovensku od roku 1993. V súčasnosti na slovenskom trhu prevádzkuje 155 supermarketov a zamestnáva tu viac ako 4 500 pracovníkov.

Foto - archív Billa
Foto – archív Billa

Súkromná výroba destilátov z vlastného ovocia sa má na Slovensku zrušiť, schválila to vláda v novele zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Domácu výrobu presadila počas bývalej vlády strana Most-Híd.

Súčasná platná legislatíva presne definuje súkromnú výrobu destilátu, ako i súkromného výrobcu destilátu a stanovuje podmienky, za akých takýto výrobca destilátu môže výrobu destilátov vykonávať. Ministerstvo financií však v dôvodovej správe k novele uviedlo, že zavedenie možnosti súkromnej výroby destilátu spôsobilo mimoriadne neefektívne vynakladanie peňažných prostriedkov na výkon daňovej kontroly výroby liehu súkromnými osobami.

„Z dôvodu predchádzania daňovým únikom a v snahe znížiť mimoriadnu finančnú a administratívnu záťaž správcu dane sa zrušuje súkromná výroba destilátu,“ uvádza sa v novele zákona.

Od zavedenia možnosti pálenia od 1. januára 2019 príjmy zo spotrebnej dane do štátneho rozpočtu zo súkromnej výroby destilátu boli 2160 eur, pričom náklady na správu dane sú niekoľkonásobne vyššie.

„Vyrubenie dane a povinnosť podať daňové priznanie si vyžaduje značné finančné náklady na úpravu informačných systémov finančnej správy, ktoré doteraz neboli realizované z dôvodu, že výnos zo spotrebnej dane je v nepriamej úmere so vzťahom k predbežným nákladom na úpravu informačných systémov,“ konštatuje rezort financií.

V súčasnosti je colnými úradmi evidovaných 26 súkromných výrobcov destilátu, pričom paušálna ročná výška spotrebnej dane je 135 eur. Zároveň sa podľa ministerstva znásobuje podozrenie z používania výrobných zariadení na nelegálnu výrobu liehu.

„Správca dane zaznamenal nárast predaja zariadení na výrobu liehu dovezených z krajín mimo Európskej únie. Následne sú odpredávané kupujúcimi – fyzickými osobami s trvalým pobytom mimo Slovenska,“ priblížilo ministerstvo. V týchto prípadoch je veľká pravdepodobnosť, že predmetné destilačné zariadenia zostanú na území Slovenska s rizikom podozrenia z porušenia trestného zákona.

Finančné riaditeľstvo SR vyčíslilo finančné náklady, ktoré vznikli colným úradom v súvislosti s výkonom daňového dozoru nad súkromnou výrobou destilátu, ako aj nad držbou destilačných zariadení určených na súkromnú výrobu destilátu v roku 2019 na 8975 eur a v tomto roku na 3153 eur.

Novela zákona preberá aj eurosmernicu, ktorou sa stanovuje všeobecný systém spotrebných daní do slovenskej legislatívy. Cieľom právnej normy je aj zosúladenie rozsahu oslobodenia od spotrebnej dane pre alkoholické nápoje dodávané na použitie ozbrojenými silami akéhokoľvek iného členského štátu, než je štát, v ktorom vznikla daňová povinnosť, pokiaľ sa tieto ozbrojené sily podieľajú na obrannom úsilí v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. (tasr)

Rupert Stadler sa postavil pred súd v prípade podvodov s emisiami v skupine VW. Bývalý šéf automobilky Audi čelí obvineniu, že o manipuláciách vedel. Očakáva sa, že súdne pojednávanie potrvá do roku 2022.

Podvod s meraním emisií v koncerne Volkswagen, ktorého súčasťou je tiež Audi, odhalili pred piatimi rokmi úrady v USA. Výrobca chcel podvodom ukázať, že jeho autá spĺňajú štandardy ochrany životného prostredia.

Stadler, ktorý prišiel na mníchovský súd v aute Mercedes-Benz, vznesené obvinenia odmieta.

Ako prišli na šéfa Audi

Audi a jeho matka VW boli pristihnutí pri rozsiahlej a nedovolenej manipulácii so softvérom na meranie emisií škodlivých pre životné prostredie. Namerané výsledky boli lepšie, než zodpovedalo skutočnosti.

Automobilka najprv tvrdila, že podvod bol dielom niekoľkých inžinierov a neboli do neho zapojení žiadni vysokopostavení manažéri.

Vďaka svedectvu zamestnancov ale štátny zástupca uvalil na Stadlera v roku 2018 štvormesačnú väzbu. Bývalý šéf Audi sa tak stal najvyšším vedúcim predstaviteľom skupiny VW, ktorý bol vo funkcii zatknutý pre škandál.

Viac o emisnej afére VW:

  • v septembri 2015 v reakcii na obvinenia amerických úradov priznal, že zhruba do 11 miliónov naftových áut po celom svete inštaloval softvér umožňujúci manipulovať s testami emisií oxidu dusíka;
  • koncern i jeho manažéri v dôsledku škandálu čelia množstvu žalôb, vyšetrovanie sa vedie v Nemecku aj vo svete
  • firma dosiaľ vynaložila v súvislosti s kauzou vyše 30 miliárd eur. Peniaze boli využité napríklad na zvolávanie a úpravu áut, odškodné zákazníkom a rôzne pokuty. (čtk, reuters)
Rupert Stadler, bývalý šéf Audi. Foto - TASR/AP
Rupert Stadler, bývalý šéf Audi. Foto – TASR/AP

Od 15. októbra na Slovensku zanikne poskytovanie pandemického rodičovského príspevku, upravia sa aj podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Ráta s tým nariadenie vlády, ktoré schválil s pripomienkami vládny kabinet.

Na úseku štátnych sociálnych dávok sa majú obnoviť postupy. Keďže školské a predškolské zariadenia opäť fungujú, rezort práce navrhol zrušiť poskytovanie tzv. pandemického rodičovského príspevku.

V prípade nároku na dávku v hmotnej núdzi sa upravia podmienky na jej získanie, ak si človek nemôže pre nákazu odpracovať zákonom stanovených 32 hodín mesačne. „Navrhuje sa umožniť neaplikovanie ustanovení zákona o pomoci v hmotnej núdzi o krátení dávky v prípade, že člen domácnosti má nariadenú karanténu a v dôsledku toho nevykonával činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne,“ uvádza sa v schválenom nariadení vlády. (tasr)

Od budúceho roka sa má zrušiť oslobodenie 13. a 14. platov od sociálnych odvodov. Navrhlo to ministerstvo práce v novele zákona o sociálnom poistení, ktorú schválila vláda. Okrem toho sa má zmraziť aj minimálny dôchodok.

Ministerstvo zmeny pri 13. a 14. plate zdôvodňuje potrebou konsolidácie verejných financií. „Vyplácanie 13. a 14. platu oslobodeného od sociálnych odvodov podľa súčasného právneho stavu zakladá v aktuálnom období ekonomickej recesie signifikantný výpadok príjmov v rozpočte verejnej správy,“ priblížil rezort práce v predkladacej správe.

Ministerstvo preto navrhuje ukončenie uplatňovania osobitného určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu alebo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021. Toto zvýhodnenie pritom zaviedla ešte bývalá vláda a zmenu iniciovala SNS.

Štrnáste platy majú byť oslobodené od sociálnych odvodov poslednýkrát v decembri tohto roka. Ministerstvo predpokladá, že prijatie zmeny bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet.

Naopak, zrušenie výnimky na nezapočítavanie 13. a 14. platu do vymeriavacieho základu, z ktorého sa platí poistné na sociálne poistenie, bude negatívne vplývať na zamestnávateľov, ktorí by u svojich zamestnancov využili inštitút vyplatenia 13. a 14. platu so zvýhodnením na strane sociálneho poistenia.

Novela zákona prináša i ďalšie novinky v prípade minimálnych dôchodkov. Vlani boli prijaté zmeny, ktorými sa naviazala suma minimálneho dôchodku na priemernú mzdu v národnom hospodárstve a súčasne bola vypustená podmienka tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.  „Uvedené zmeny určovania sumy minimálneho dôchodku a zmeny v podmienkach nároku na minimálny dôchodok spôsobili významné narušenie princípu zásluhovosti v dôchodkovom poistení, ako aj samotného účelu zavedenia minimálneho dôchodku,“ tvrdí ministerstvo práce.

Naviazanie súm minimálneho dôchodku na 33 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve znamenalo podľa ministerstva v tomto roku razantné zvýšenie súm minimálneho dôchodku, čím bol výrazným spôsobom prekročený účel minimálneho dôchodku, ktorým je ochrana dôchodcu pred pádom do hmotnej núdze.

„Ponechaním súčasného právneho stavu by sa uvedený problém každoročne prehlboval a dochádzalo by k ešte výraznejšiemu potieraniu zásluhovosti v dôchodkovom systéme, predovšetkým v kontexte zvyšovania systémových dôchodkových dávok,“ tvrdí rezort práce.

Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala zaviesť spravodlivosť a upraviť podmienky poskytovania minimálneho dôchodku a zvážiť spravodlivú valorizáciu minimálnych dôchodkov. Rezort preto navrhuje „zmrazenie“ nominálnych súm minimálneho dôchodku na úroveň roku 2020. To znamená, že napríklad suma minimálneho dôchodku za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia bude 334,3 eura mesačne s účinnosťou od 1. januára 2021.

„K opätovnému zvyšovaniu sumy minimálneho dôchodku je dôvodné pristúpiť až po tom, keď suma predstavujúca 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu prekročí sumu 334,3 eura,“ priblížilo ministerstvo práce. (tasr)

NBS predpokladá, že deficit verejných financií dosiahne tento rok 6 %, čo je výrazne menej, ako bol jej júnový odhad (-8,2 %). Dlh sa v najbližších rokoch udrží nad úrovňou 60 % HDP.

Mesto Želiezovce prijme štátnu finančnú výpomoc vo výške 144-tisíc eur, aby vykrylo výpadok z príjmov, ku ktorému došlo v dôsledku pandémie. Prijatie pomoci schválili mestskí poslanci.

Na základe prognózy ministerstva financií počíta želiezovská radnica s výpadkom príjmov z daní fyzických osôb vo výške 144 622 eur. Mestské zastupiteľstvo preto schválilo prijatie návratnej pomoci v hodnote 144 000 eur.

„Z dôvodu negatívneho vývoja rozpočtu samospráv ovplyvneného pandémiou je stanovený odklad prvej splátky do roku 2024, posledná splátka bude v roku 2027,“ informovala radnica. (tasr)

Národné centrum zdravotníckych informácií tvrdí, že už vyvodilo personálne dôsledky za bezpečnostný incident v aplikácii Moje eZdravie. Koho a ako potrestalo však neuviedlo. Za chybu je podľa neho zodpovedné bývalé vedenie. Peter Blaškovitš, bývalý šéf NCZI, to odmieta.

NCZI v tlačovej správe tvrdí, že za nedostatočnú ochranu osobných údajov môže jeho bývalé vedenie, ktoré „precenilo svoje schopnosti a možnosti a narýchlo spustilo viaceré aktivity súvisiace s pandémiou, medzi nimi aj aplikáciu Moje eZdravie, ktoré neboli sprevádzané riadnym plnením zákonných povinností.”

Zraniteľnosť bola podľa NCZI dôsledkom „hrubej nedbanlivosti viacerých osôb zodpovedných za vývoj, zabezpečenie a monitorovanie tejto aplikácie. Otázka ostáva, či sa tak stalo z amaterizmu alebo z nevedomosti,“ zhodnotil incident súčasný generálny riaditeľ NCZI Peter Bielik.

Aplikácia funguje ďalej. „Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu aplikáciu nemôžeme len tak „vypnúť“. Je na ňu naviazaný celý systém objednávania a testovania na COVID-19,“ uviedlo NCZI s tým, že bezpečnostná diera už nie je problém.

„Medializované informácie považujem za zmätočné a nemám relevantné  informácie, čo sa vlastne stalo a dialo po mojom odchode. Počas dvoch mesiacov funkčnosti a nastavovania systémov boli vykonané všetky potrebné opatrenia  a za kvalitou práce v danom období si stojím,“ zareagoval na stanovisko NCZI Blaškovitš, ktorý je už v súčasnosti generálnym riaditeľom Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry.

Zálohovať PET fľaše budeme o rok skôr, rezort životného prostredia opäť zmenil termín na začiatok roka 2022. Termín stihneme, ak ministerstvo urýchlene vyberie správcu zálohovacieho systému, hovoria výrobcovia obalov a obchodníci. (euractiv)

Nálepky na predajniach Delie pripomenuli, že jej majiteľom je Arca

Foto N - Nálepky s takýmto textom sa objavili v utorok večer na priečeliach potravín Delia.
Foto N – Nálepky s takýmto textom sa objavili v utorok večer na priečeliach potravín Delia.

Na predajne siete potravín Delia včera v noci niekto nalepil oznamy, ktoré pripomínajú, že ich majiteľom je krachujúca skupina Arca. Riaditeľ Delia Potraviny Jozef Berko povedal, že nevie, kto to bol, ale dodal, že Delia si plní záväzky a funguje normálne napriek problému jej hlavného vlastníka.

Čo bolo na nálepkách: Najväčšími písmenami bol nápis „UPOZORNENIE – SPOLOČNOSŤ V ÚPADKU“, pod ktorým nasleduje nepravdivé tvrdenie, že ide o „súčasť majetku úpadcu Arca Capital Slovakia“.

Aké sú fakty: 

  • 80-percentným akcionárom firmy Delia Potraviny je Arca Capital Slovakia. Podľa druhého spoločníka siete Jozefa Berku však Delia už nemá významné záväzky voči Arce.
  • Ani Arca Capital nie je formálne v úpadku, hoci nespláca svoje záväzky. Je totiž v režime dočasnej ochrany pred veriteľmi, o ktorý sama požiadala.
  • Štatutár potravín Berko tvrdí, že Delia si plní svoje záväzky z obchodného styku a ďalej rastie. Vysvetľuje, že pred kolaudáciou sú ďalšie dve predajne, čím ich celkový počet dosiahne 35. „Do týchto nových predajní sme už investovali z vlastných zdrojov“.
  • Na konci roka mala firma Delia Potraviny plusový vlastný kapitál, tržby jej stúpali štvrtý rok a strata klesala tretí rok. Hrubá marža potravín Delia bola podľa Finstatu v roku 2019 na úrovni 15 percent.

Kto stojí za nálepkami:

  • Pod oznamom na nálepkach nie je nikto popísaný a  Berko hovorí, že nevie, kto ich tam dal. „Ak by sme to zistili, budeme brániť svoje dobré meno,“ povedal.
  • Úžitok z poškodenia dôveryhodnosti skupiny Delia by mohli mať najmä jej konkurenti, ktorí by pri rozpredaji Arcy mohli lacnejšie kúpiť 80-percentný podiel v týchto potravinách.

Firma Royal Dutch Shell plánuje po celom svete zrušiť 9-tisíc pracovných miest, čo je vyše desatina jej pracovnej sily. K personálnym škrtom siaha v dôsledku odklonu od fosílnych palív a s tým súvisiacej zmeny stratégie podnikania.

Firma chce zrušiť pracovné miesta do konca roku 2022, plán počíta s odchodom 1500 pracovníkov po dohode. V závere vlaňajšieho roka zamestnávala 83-tisíc ľudí. Reorganizácia jej má od roku 2022 ušetriť dve až 2,5 miliardy dolárov ročne.

Aký je vplyv pandémie

Od začiatku koronakrízy sa Shell potýka s poklesom zisku v dôsledku prepadu dopytu. V 1. polroku čistý zisk klesol medziročne o 46 % na 2,9 bilióna dolárov, v 2. kvartáli o 82 % na 638 miliónov dolárov.

Pred piatimi mesiacmi Shell prvý raz od druhej svetovej vojny rozhodol o znížení dividendy.

Aké majú plány

Shell má v úmysle stať sa najneskôr do roku 2050 energetickou firmou s nulovými emisiami. To znamená, že bude predávať iné typy produktov.

„V roku 2050 budeme mať v energetickom mixe nejakú ropu a zemný plyn, ale prevažne v ňom bude elektrina a biopalivá – oboje s nízkymi emisiami uhlíka. Ďalej vodík a mnoho iných riešení,“ povedal šéf Shellu Ben van Beurden. (čtk, reuters)

Nezamestnanosť v Nemecku v septembri klesla na 6,3 % z augustových 6,4 %. Podľa sezónne prepočítaných údajov vypadlo zo štatistík 8-tisíc osôb bez práce, celkovo ich úrady práce evidovali vyše 2,9 milióna.

Údaje o nezamestnanosti v septembri zverejnil spolkový úrad práce na internetovej stránke. Počet ľudí bez práce klesá tretí mesiac, za vysokým nárastom na jar bola pandémia.

Podľa analytikov vývoj naznačuje, že ľudia by mohli mať väčšiu dôveru vo vlastnú budúcnosť a mohli by aj začať viac míňať. Práve výdavky spotrebiteľov by mali potiahnuť zotavenie nemeckej ekonomiky z koronakrízy.

V Nemecku klesá tiež počet ľudí zamestnaných na skrátený úväzok, do júla sa znížil na 4,24 milióna. V apríli dosiahol maximum takmer šesť miliónov, čo sa považuje za vrchol pandémie. Krátkodobé úväzky pomohli Nemecku vyhnúť sa masovému prepúšťaniu a riziku sociálneho napätia. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať