Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Zdravotné sestry, policajti, vojaci v nasadení aj pracovníci v domove sociálnych služieb dostanú od štátu špeciálnu odmenu. Vláda na to použije 50 miliónov eur.

Peniaze si budú deliť ministerstvá zdravotníctva, vnútra, obrany a rezort práce, sociálnych vecí a rodiny.

„Ide o ľudí v prvej línii, ktorí takto riskovali,“ povedal premiér Igor Matovič. Predpokladá, že priemerná odmena môže byť medzi 300 až 500 eurami.

Premiér sa tak rozhodol na základe priaznivých ekonomických aj zdravotných výsledkov.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Päť ministerstiev rieši pomoc najmenšiemu biznisu a peniaze stále nechodia
  • Prognóza: NBS ráta s tým, že HDP sa tento rok zníži o 8,2 % oproti doteraz očakávanému prepadu o 10,3 %
  • Banky: Vláda schválila návrh zákona o zrušení osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií
  • Ochrana pred veriteľmi: Vláda posiela do parlamentu malý konkurz a neformálnu reštrukturalizáciu
  • Dane: Vláda súhlasila so zvýšením spotrebnej dane na tabakové výrobky
  • Banky: Poštová banka zmení názov na 365.bank
  • EÚ: ECB uvažuje o úprave inflačného cieľa, obáva sa príliš pomalého zdražovania
  • Obchod: Tesco chce do roku 2025 štvornásobne zvýšiť predaj náhrad mäsa pre vegánov, reaguje na rastúci dopyt
  • Radíme: Likvidácia firmy bude od októbra komplikovanejšia a drahšia

Minúta po minúte

Súkromný sektor v USA vytvoril v septembri 749-tisíc pracovných miest, čo je približne o stotisíc viac než očakávali analytici. V auguste pribudlo po revízii smerom nahor takmer pol milióna pozícií.

Údaje o tvorbe pracovných miest v súkromnom sektore zverejnil výskumný ústav ADP. Za august pôvodne vykázal prírastok 428-tisíc pozícií, analytici na september odhadovali 650-tisíc nových miest.

„V septembri zaznamenala nárast pracovných miest väčšina odvetví a väčších firiem, zvlášť vo výrobe, ale tiež v obchode, doprave a verejnoprospešných službách,“ uviedol viceprezident ADP Ahu Yildirmaz. Menšie firmy vykazujú naďalej pomalší rast zamestnanosti.

Nezamestnanosť v USA dosiahla v auguste 8,4 % a prvý raz od apríla klesla pod 10 %. Čísla za september zverejní ministerstvo práce tento týždeň. (tasr, čtk, reuters)

Ekonomika USA v 2. štvrťroku klesala v prepočte na celý rok tempom 31,4 %, čo je nepatrne menej, než uvádzala predbežná správa. Za najväčším prepadom hospodárstva za najmenej 73 rokov je najmä pandémia.

Podľa predbežnej správy zverejnenej pred mesiacom najväčšia svetová ekonomika klesla ročným tempom 31,7 %.

V 1. štvrťroku vykazovala podľa rovnakej metodiky výpočtu 5-percentný pokles, v poslednom kvartáli vlaňajška ešte rástla o 2,1 %.

Čo narobil koronavírus

Americká vláda koncom marca citeľne utlmila ekonomickú aktivitu z dôvodu rýchleho šírenia koronavírusu. Zavrieť muselo mnoho firiem, čo sa dotklo napríklad hotelov, reštaurácií, barov a ďalších služieb. Bez práce sa ocitli desiatky miliónov ľudí. Služby majú pritom hlavný podiel na tvorbe amerického HDP.

Nezamestnanosť v USA v auguste klesla na 8,4 % z júlových 10,2 % a prvý raz od apríla sa dostala pod desaťpercentnú hranicu. Údaje o vývoji nezamestnanosti v septembri zverejní ministerstvo práce tento týždeň.

Až doteraz zaznamenali Spojené štáty najhlbší hospodársky prepad vo svojej povojnovej histórii v roku 1958, keď bol prezidentom Dwight Eisenhower. HDP vtedy za štvrťrok spadol o 10 %. (čtk, ap)

Štát ide stanoviť pásma, podľa ktorých sa budú určovať dotácie na výstavbu nájomných bytov. Počíta s tým návrh novely od ministerstva dopravy a výstavby, ktorý schválila vláda. Na dotácie materiál odhaduje 20 miliónov eur ročne.

Ako chcú upraviť dotácie

  • Pri výstavbe nájomných bytov bežného štandardu dotácia bude vo výške 40 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov nepresahuje 52 štvorcových metrov (m2), a 35 % z obstarávacích nákladov, ak je priemerná podlahová plocha nájomných bytov od 52 do 60 m2.
  • V prípade výstavby nájomných bytov nižšieho štandardu bude ďalšie pásmo do 75 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná plocha nájomných bytov neprevyšuje 55 m2.
  • Na stavebné úpravy nájomných bytov môže štát poskytnúť dotáciu do 80 % obstarávacích nákladov.
  • Štát poskytne dotácie aj na obstaranie technickej vybavenosti či na odstránenie systémovej poruchy.

Ako sa môžu pásma meniť

  • Pri obstarávaní nájomných bytov bežného alebo nižšieho štandardu môže štát dotácie znížiť o päť percent, ak celková podlahová plocha bytov je menej ako 75 % z celkovej podlahovej plochy budovy na bývanie.
  • Môže ju však aj zvýšiť o 10 %, ak sa obstaráva nájomný byt v najmenej rozvinutom okrese alebo štartovací byt.
  • Štát môže tiež pristúpiť k zvýšeniu dotácie o päť percent, ak je zhotoviteľom nájomného bytu registrovaný sociálny podnik.

Legislatíva tiež upravuje rozsah oprávnených fyzických osôb, ktorým môže byť nájomný byt pridelený, čo bude mať podľa rezortu pozitívne sociálne vplyvy, keďže sa zvýši dostupnosť verejného nájomného bývania.

V materiáli tiež rezort presnejšie vymedzil, čo presne sa započítava do obstarávacích nákladov. Zákon tiež ministerstvo navrhlo doplniť o povinnosť navrhnúť minimálne 10 % z celkového počtu obstarávaných nájomných bytov v bytovej budove alebo nebytovej budove s výťahom univerzálne, teda tak, aby ich mohli využívať aj osoby so zdravotným postihnutím.

Celý zákon okrem bodu o povinnosti navrhnúť 10 % bytov pre zdravotne postihnutých by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2021. Spomínaný bod bude platiť až od 1. januára 2023. Dotácie vyjdú štát na 20 miliónov eur ročne (od 2020 do 2023). (tasr, e)

ECB uvažuje o úprave inflačného cieľa, ktorý má nastavený tesne pod 2 %. Väčšie obavy než z rýchleho rastu cien má z veľmi pomalého zdražovania. Podobnú zmenu stratégie s ohľadom na ekonomické vplyvy pandémie ohlásil tiež americký Fed.

Šéfka ECB Christine Lagardeová uviedla, že banka by mohla umožniť, aby inflácia prekročila dlhodobý cieľ ECB. V konečnom dôsledku by to znamenalo vytvoriť nový inflačný cieľ.

Prečo je to dôležité

Od roku 2003 sa ECB snaží o to, aby sa medziročný rast cien v eurozóne pohyboval tesne pod 2 %. Vtedy banka reagovala na obavy z prudkého zdražovania.

Už niekoľko rokov sa jej ale nedarí priblížiť k tomuto cieľu aj napriek agresívnym stimulom, ako je zníženie základnej úrokovej sadzby pod nulu a nákupom aktív celkovo za vyše 3 bilióny eur.

„V súčasnom prostredí nižšej inflácie sú obavy, ktorým čelíme, iné než v roku 2003, čo je potrebné premietnuť do nášho inflačného cieľa,“ uviedla najnovšie Lagardeová.

Ako postupujú ECB a Fed

ECB začala s revíziou svojej stratégie v januári, v marci ju ale prerušila pandémia. Práce na nej obnovila len nedávno a nečaká sa, že bude hotová skôr než v septembri budúceho roka.

Podobnú zmenu stratégie ohlásil minulý mesiac šéf Fedu, ktorá má rovnaký inflačný cieľ ako ECB. Jerome Powell oznámil, že americká centrálna banka bude nejaký čas tolerovať infláciu aj nad 2 %, aby podporila trh práce.

Ako sa hýbe inflácia v eurozóne

ECB odhaduje, že rast spotrebiteľských cien v eurozóne tento rok dosiahne 0,3 %. Rýchly odhad za august ale ukázal pokles cien o 0,2 %, teda začínajúcu defláciu.

V rokoch 1999 až 2008 bola priemerná inflácia v eurozóne 2,3 %. Od roku 2008, keď udrela finančná kríza, do roku 2019 dosiahla iba 1,2 %. (čtk, ft)

Výška úverov poskytovaných zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa zrejme zvýši. Cieľom je podporiť výstavbu nájomných bytov. Vyplýva to z novely zákona o ŠFRB od ministerstva dopravy a výstavby, ktorú odobrila vláda.

Zo štátneho fondu je možné v určitých prípadoch poskytnúť úver do 100 % obstarávacej ceny s lehotou splatnosti do 40 rokov, súčasná legislatíva však ustanovuje maximálny limit výšky úveru na byt, na štvorcový meter (m2) podlahovej plochy bytu alebo na m2 zatepľovanej plochy.

Čo navrhujú zmeniť

  • Vláda sa rozhodla zvýšiť limit úveru na byt pre fyzické osoby z 90-tisíc eur na 120-tisíc eur. Pri obstarávaní nájomného bytu obcou, vyšším územným celkom alebo neziskovou organizáciou sa mení limit 90-tisíc eur na byt na 1350 eur za m2 podlahovej plochy bytu.
  • Limit sa zvyšuje aj pri úvere na modernizáciu bytovej budovy a odstránenie systémovej poruchy z 500 eur na 800 eur na m2 podlahovej plochy bytu.
  • Pri zateplení bytovej budovy alebo zariadenia sociálnych služieb sa zvýši limit zo 100 eur na m2 zatepľovanej plochy na 200 eur za m2 podlahovej plochy. Na účel výstavby zariadenia sociálnych služieb sa zvýši limit úveru zo 760 eur na 1200 eur za m2 podlahovej plochy obytnej miestnosti.
  • Vláda tiež schválila vypustenie ustanovenia určujúceho maximálnu výšku sumy odpustenej časti úveru (6000 eur) pre mladomanželov poskytnutého na obstaranie bytu staršieho ako tri roky.

Očakávané náklady sú 25 miliónov eur ročne. Návrh posiela vláda parlamentu. (tasr, e)

Firma Ambrosi sa zaručila skladom zrejúcich syrov za úver 27,5 milióna eur od Deutsche Bank. Najväčšia nemecká banka prijala od talianskeho výrobcu zábezpeku v podobe 125-tisíc bochníkov parmezánu a syra Grana Padano.

Podnik si vzal pôžičku na budovanie nového závodu, v ktorom bude syr zrieť. Cena jedného bochníka sa pohybuje od 550 do 740 eur, takže celý sklad, ktorým Ambrosi ručí, má cenu približne 70 až 90 miliónov eur.

V prípade nemeckej banky ide o prvú takúto záruku, na druhej strane ale nie je výnimočná. Napríklad jedna regionálna talianska banka takto bežne postupuje od roku 1953 a dokonca pritom dohliada na zrenie syrov vo svojich dvoch skladoch. (čtk, lefigaro)

Záujem o dočasnú ochranu klesá, význam však úplne nestráca

V septembri poskytli súdy dočasnú ochranu 27 firmám, čo je zatiaľ najnižší mesačný počet od zavedenia tohto inštitútu v polovici mája. Dočasná ochrana zanikla trom malým eseročkám, v dvoch prípadoch na základe kvalifikovaného podnetu veriteľa. (finstat)

Od mája klesajú nielen počty nových subjektov pod dočasnou ochranou, ale aj celkový obrat podporených firiem a počty zamestnancov, ktorí pre chránených podnikateľov pracujú.

Kým čistý obrat májových chránencov dosiahol približne 330 miliónov eur a počet ich pracovníkov 3 300, úspešní septembroví žiadatelia o ochranu mali obrat šestinový a zamestnávali len zhruba 550 pracovníkov.

Medzi úspešnými žiadateľmi prevládali v septembri obchodníci, stavebné spoločnosti a firmy zo segmentu HORECA. Najväčším chránencom podľa celkových tržieb však bola stratová zlievarenská firma Brixiapress zo Slovenskej Ľupče, ktorá zamestnáva približne 160 ľudí. Piešťanské rehabilitačné centrum Adeli dáva prácu viac ako dvom stovkám zamestnancov.

Od mája poskytli súdy dočasnú ochranu spolu 283 živnostníkom a spoločnostiam, ktorých tržby predstavovali dovedna zhruba trištvrte miliardy eur a zamestnávali ani nie 10-tisíc pracovníkov. To nie je ani pol percenta z celkového počtu zamestnancov na Slovensku. „Efekt dočasnej ochrany tak – nateraz – možno považovať skôr za zanedbateľný,“ komentuje Pavol Suďa, hlavný analytik FinStatu.

Napriek tomu považuje predĺženie platnosti inštitútu dočasnej ochrany podnikateľov do konca tohto roka za rozumné. Rovnako hodnotí i ministerstvom spravodlivosti predložený samostatný zákon o dočasnej ochrane, o ktorú by mohli žiadať podnikatelia aj po 1. januári 2021, „ale už so súhlasom nadpolovičnej väčšiny nespriaznených veriteľov,“ ako zdôraznil.

Pravidlá energetickej hospodárnosti budov sa budú meniť. Vláda schválila novelu zákona o energetickej efektívnosti, ktorá preberá najmä smernicu EÚ, takzvaný zimný energetický balíček. Novela teraz pôjde do parlamentu.

Čo sa bude meniť

  • Pravidlá energetickej hospodárnosti budov, napríklad kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov či povinnosť nainštalovať systém automatizácie a riadenia budovy pri nebytových budovách s vyšším inštalovaným vykurovacím výkonom.
  • Úpravy pravidiel pravidelnej kontroly vykurovacích systémov a klimatizačných systémov sa týkajú zariadení s celkovým inštalovaným výkonom vyšším ako 70 kilowattov (kW). Upravujú sa pravidelnosť, rozsah, obsah a postup kontroly, ako aj prípady, keď kontrolu nebude potrebné vykonať.
  • Podmienená povinnosť nainštalovať systém automatizácie a riadenia budovy vznikne pri nebytových budovách s inštalovaným vykurovacím alebo chladiacim výkonom nad 290 kW. (tasr, e)

Singapore Airlines premenia jedno zo svojich lietadiel Airbus A380 na dočasnú reštauráciu. Ide o súčasť širšieho programu, ktorým sa dopravca snaží aspoň sčasti využiť odstavené lietadlá a zmierniť výpadky príjmov v dôsledku pandémie.

Netradičnú ponuku Singapore Airlines si všíma portál Zdopravy.cz, firma o nej informuje na internetovej stránke.

Aerolinky chcú touto formou predstaviť ľuďom niektoré svoje služby alebo im dať možnosť pozrieť sa do zázemia, kam by sa inak ako cestujúci nedostali.

S premenou lietadla na reštauráciu dopravca počíta koncom októbra na dva dni. Zákazníci si budú môcť vybrať z menu, ktoré sa bežne podáva pasažierom diaľkových letov. Súčasťou ponuky je tiež prehliadka celého lietadla.

Ďalšie netradičné ponuky:

  • počas novembrových školských prázdnin dopravca chystá prehliadku svojho zázemia, vrátane simulátorov. Deti si budú môcť obliecť uniformu letušky či stevarda a zahrať sa na túto profesiu;
  • začiatkom októbra Singapore Airlines spustia rozvoz jedla z palubného menu (vrátane prvej triedy) domov;
  • letecké spoločnosti po celom svete sa snažia aspoň čiastočne vyťažiť odstavené lietadlá, niektorí dopravcovia v Ázii a Austrálii skúšajú napríklad vyhliadkové lety.

Medzi opatreniami súvisiacimi s núdzovým stavom je uvoľnenie štátnych hmotných rezerv, určenie karanténnych zariadení, zabezpečenie dopravy či pracovná pohotovosť pre vybrané skupiny zamestnancov. Nariadenie schválila vláda.

  • Ministerstvo životného prostredia vláda zaviazala zabezpečiť výrobu a dodávku pitnej vody do oblastí s karanténnymi opatreniami, kde nie je zabezpečená dodávka pitnej vody.
  • Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja dostalo za úlohu zverejniť zoznam určených karanténnych zariadení a zoznam určených oblastí s karanténnymi opatreniami.
  • Ministerstvo dopravy má určiť, kto zabezpečí prepravu ľudí a zásobovanie do a z určených karanténnych zariadení.
  • Nariadenie sa týka aj organizácie sociálneho zabezpečenia či poskytnutia vysielacieho času potrebného na informovanie verejnosti o krízovej situácii a o potrebných opatreniach.

Nariadenie o hospodárskej mobilizácii je schválené s pripomienkami. Výška nákladov pred realizáciou nariadených opatrení hospodárskej mobilizácie zatiaľ nie je jasná. (tasr, e)

Na dočasnú ochranu pred veriteľmi od začiatku budúceho roka nadviaže malý konkurz či neformálna reštrukturalizácia. Počíta s tým návrh zákona o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach, ktorý s pripomienkami schválila vláda.

Opatrenia navrhlo ministerstvo spravodlivosti, bude o nich rozhodovať ešte parlament. Súčasná podoba dočasnej ochrany pred veriteľmi je účinná do konca roka.

Čo sa navrhuje

  • S dočasnou ochranou musí súhlasiť nadpolovičná väčšina veriteľov počítaná podľa výšky ich pohľadávok.
  • Malý konkurz ako opatrenie pre malé firmy a malých podnikateľov. Podnik budú môcť zlikvidovať jednoduchšie. (tasr, e)

Británia môže po viac ako 20 rokoch opäť vyvážať hovädzie mäso do USA. Export bol zakázaný v roku 1996, keď sa na britských ostrovoch objavila choroba šialených kráv BSE. Časť hovädzieho schválili na vývoz už v marci.

Američania vlani urobili v britských prevádzkach inšpekciu a rozhodli, že export sa môže obnoviť. S vývozom hovädzieho najprv začne firma Foyle Food Group zo Severného Írska.

Britská vláda odhaduje, že americký trh s hovädzím mäsom bude mať do piatich rokov pre britské firmy hodnotu 66 miliónov libier.

Americký úrad pre bezpečnosť potravín vlani podrobne skúmal kvalitu hovädzieho, bravčového i jahňacieho z Británie. Vývoz bravčoviny pokračuje bez obmedzení, export jahňacieho mäsa sa ešte nezačal. (čtk, bbc)

Spoločnosť IKEA do októbra 2021 vyradí zo sortimentu všetky jednorazové alkalické batérie. Chce tým motivovať zákazníkov, aby prešli z jednorazových batérií na nabíjateľné.

Pravidelným a dlhodobým používaním nabíjateľných batérií môžu podľa švédskej spoločnosti zákazníci ušetriť a znížiť množstvo odpadu, ktorý doma vyprodukujú.

Viacero štúdií zameraných na porovnávacie analýzy životných cyklov podľa IKEA ukazuje, že alkalické batérie predstavujú v porovnaní s nabíjateľnými nikel-metalhydridovými batériami väčšiu záťaž pre životné prostredie. Platí to v prípade, že sa používajú v bežnej domácej elektronike s vysokou spotrebou energie, a teda ich treba pravidelne vymieňať alebo nabíjať.

Už po desiatich dobitiach nabíjateľnej NiMH batérie, napríklad zo série LADDA, ktorá je v ponuke v obchodných domoch IKEA, sú jej emisie skleníkových plynov nižšie než emisie alkalických batérií potrebných na poskytnutie rovnakého množstva energie. Po 50 dobitiach NiMH batérie je celková záťaž pôsobiaca na životné prostredie rovná alebo nižšia než záťaž, ktorá by vznikla používaním alkalických batérií.

Vo finančnom roku 2019 IKEA po celom svete predala približne 300 miliónov alkalických batérií. Výpočty naznačujú, že ak by všetci zákazníci IKEA prešli z alkalických batérií ALKALISK na nabíjateľné batérie LADDA, používali by ich v zariadeniach s vysokou spotrebou energie a dobili by ich aspoň 50-krát, celosvetové množstvo vzniknutého odpadu by sa každoročne znížilo až o 5 000 ton. Keďže batéria LADDA sa dá nabiť až 500-krát, množstvo vzniknutého odpadu sa dá znížiť ešte výraznejšie.

Tento záväzok má celosvetovú platnosť a vzťahuje sa na sériu alkalických batérií ALKALISK. Lítium-iónová gombíková batéria PLATTBOJ zatiaľ zostáva v ponuke, keďže niektoré výrobky IKEA, ktoré sú aktuálne v predaji, si vyžadujú gombíkovú batériu.

Foto - IKEA
Foto – IKEA

Návrh rozpočtu verejnej správy nebude môcť obsahovať daňové a odvodové príjmy, ktoré neboli v oficiálnych prognózach. Počíta s tým novela zákona o rozpočtových pravidlách, ktorú vláda schválila a posiela ju parlamentu.

Čo ešte obsahuje novela

  • úpravu podmienok poskytovania návratných finančných výpomocí zo štátnych finančných aktív právnickým osobám vrátane obcí a vyšších územných celkov,
  • povinnosť zverejňovať priebežné plnenie rozpočtu verejnej správy spolu s očakávanou skutočnosťou za prvý polrok bežného rozpočtového roka.

Novelu schválila vláda s pripomienkami. (tasr, e)

Vláda schválila návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorým sa zavedú výdavkové limity. Zmenou chce rezort financií zabezpečiť posilnenie transparentnosti verejných financií.

Ministerstvo vníma zavedenie limitu verejných výdavkov ako systémový rozpočtový nástroj na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a ukotvenie proticyklickej rozpočtovej politiky. „Zároveň sa s cieľom umožniť flexibilnejšie riadenie likvidity a rezervy štátu navrhuje naviazať horný limit dlhu verejnej správy na čistý dlh verejnej správy,“ priblížilo.

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti v platnom znení neurčuje spôsob výpočtu a aktualizácie limitu verejných výdavkov. Podľa platnej právnej úpravy sa horný limit dlhu verejnej správy posudzuje vo vzťahu k hrubému dlhu verejnej správy a k tomu sú upravené aj jednotlivé sankčné pásma dlhovej brzdy. (tasr)

Cena jednej škatuľky cigariet by mohla od februára 2021 v priemere vzrásť o 40 centov a o 20 centov v rokoch 2022 a 2023. Vyplýva to z novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ktorú schválila vláda, odobriť ju musí parlament.

Zvýšenie sadzieb pri tabakových výrobkoch sa má realizovať v troch krokoch, a to k 1. februáru 2021, k 1. februáru 2022 a k 1. februáru 2023, pričom sa ním reflektuje vývoj v oblasti sadzbovej politiky v okolitých štátoch EÚ. Zároveň smeruje k zabezpečeniu primeranej rovnováhy medzi daňovými príjmami a cieľmi v oblasti verejného zdravia.

Na rokovaní vlády bola prijatá pripomienka, ktorá zahŕňa zmeny aj v prípade tabaku.

Na úpravu sadzieb nadväzuje podľa rezortu financií aj nastavenie lehôt dopredaja tabakových výrobkov. Pri cigaretách sa navrhuje dvojmesačná lehota ich dopredaja po zmene sadzby dane, čo bude v praxi znamenať, že cigarety zdanené v súčasnosti platnou sadzbou dane, ktoré budú uvedené na slovenský trh do konca januára 2021, bude možné dopredávať do konca marca 2021. Rovnaký mechanizmus je pre cigarety navrhnutý aj pri zmene sadzby k 1. februáru 2023. V prípade tabaku má byť umožnený dopredaj počas šiestich mesiacov.

Súčasne sa má podľa novely sprísniť prevoz tabakových výrobkov. Slovensko totiž do praxe zavádza smernicu EÚ, podľa ktorej sa začne využívať elektronická evidencia prepravovaného tovaru.  Kým doteraz boli sprievodné dokumenty v klasickej papierovej podobe, po novom bude celý proces elektronický. K elektronickým dokumentom budú mať jednoduchý prístup dotknuté colné úrady odosielateľa aj príjemcu. (tasr)

Reťazec Billa otvoril svoju prvú prevádzku miniBilla v obci Valaská. Obchod sa bude vzhľadom na malú predajnú plochu orientovať na základný tovar bežnej spotreby a čerstvosť.

Billa doteraz na Slovensku pôsobila len vo väčších a stredne veľkých mestách, kde v supermarketoch ponúkala široký sortiment potravín, drogérie a potrieb do kuchyne či domácnosti.

Novým konceptom predajne miniBilla sa chce priblížiť spotrebiteľom v menších mestách a obciach, ktorí často nemajú pri nakupovaní vo svojom okolí možnosť výberu.

Spoločnosť Billa je súčasťou siete REWE International AG a pôsobí na Slovensku od roku 1993. V súčasnosti na slovenskom trhu prevádzkuje 155 supermarketov a zamestnáva tu viac ako 4 500 pracovníkov.

Foto - archív Billa
Foto – archív Billa

Súkromná výroba destilátov z vlastného ovocia sa má na Slovensku zrušiť, schválila to vláda v novele zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Domácu výrobu presadila počas bývalej vlády strana Most-Híd.

Súčasná platná legislatíva presne definuje súkromnú výrobu destilátu, ako i súkromného výrobcu destilátu a stanovuje podmienky, za akých takýto výrobca destilátu môže výrobu destilátov vykonávať. Ministerstvo financií však v dôvodovej správe k novele uviedlo, že zavedenie možnosti súkromnej výroby destilátu spôsobilo mimoriadne neefektívne vynakladanie peňažných prostriedkov na výkon daňovej kontroly výroby liehu súkromnými osobami.

„Z dôvodu predchádzania daňovým únikom a v snahe znížiť mimoriadnu finančnú a administratívnu záťaž správcu dane sa zrušuje súkromná výroba destilátu,“ uvádza sa v novele zákona.

Od zavedenia možnosti pálenia od 1. januára 2019 príjmy zo spotrebnej dane do štátneho rozpočtu zo súkromnej výroby destilátu boli 2160 eur, pričom náklady na správu dane sú niekoľkonásobne vyššie.

„Vyrubenie dane a povinnosť podať daňové priznanie si vyžaduje značné finančné náklady na úpravu informačných systémov finančnej správy, ktoré doteraz neboli realizované z dôvodu, že výnos zo spotrebnej dane je v nepriamej úmere vo vzťahu k predbežným nákladom na úpravu informačných systémov,“ konštatuje rezort financií.

V súčasnosti je colnými úradmi evidovaných 26 súkromných výrobcov destilátu, pričom paušálna ročná výška spotrebnej dane je 135 eur. Zároveň sa podľa ministerstva znásobuje podozrenie z používania výrobných zariadení na nelegálnu výrobu liehu.

„Správca dane zaznamenal nárast predaja zariadení na výrobu liehu dovezených z krajín mimo Európskej únie. Následne sú odpredávané kupujúcimi – fyzickými osobami s trvalým pobytom mimo Slovenska,“ priblížilo ministerstvo. V týchto prípadoch je veľká pravdepodobnosť, že predmetné destilačné zariadenia zostanú na území Slovenska s rizikom podozrenia z porušenia trestného zákona.

Finančné riaditeľstvo SR vyčíslilo finančné náklady, ktoré vznikli colným úradom v súvislosti s výkonom daňového dozoru nad súkromnou výrobou destilátu, ako aj nad držbou destilačných zariadení určených na súkromnú výrobu destilátu v roku 2019 na 8975 eur a v tomto roku na 3153 eur.

Novela zákona preberá aj eurosmernicu, ktorou sa stanovuje všeobecný systém spotrebných daní do slovenskej legislatívy. Cieľom právnej normy je aj zosúladenie rozsahu oslobodenia od spotrebnej dane z alkoholických nápojov dodávaných na použitie ozbrojeným silám akéhokoľvek iného členského štátu, než je štát, v ktorom vznikla daňová povinnosť, pokiaľ sa tieto ozbrojené sily podieľajú na obrannom úsilí v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

Mimoparlamentnej strane Most-Híd je ľúto, že vláda nedala ani minimálny čas na rozbehnutie domácej výroby destilátov. „Nebuďme naivní. Toto neznamená, že domáca výroba jednoducho zanikne. Určite nie. Bude to naďalej fungovať, ale bez legálnej alternatívy, za nekontrolovateľných podmienok,“ uviedol v stanovisku pre médiá predseda strany László Sólymos.

Domácich majstrov podľa jeho slov nebude nič motivovať ani na to, aby svoje podomácky vyrobené zariadenia vymenili za certifikované a bezpečné destilačné prístroje. „Ak v parlamente sedia poslanci, ktorým ľudia na vidieku nie sú ukradnutí, tento zámer nepodporia. Tento zákon netreba zrušiť, treba ho vylepšiť,“ dodal Sólymos. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať