Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Firma Guild Esports zameraná na elektronický šport plánuje na jeseň vstúpiť na londýnsku burzu. Významný menšinový podiel v nej vlastní bývalý futbalista David Beckham, ktorý je jedným zo zakladateľov podniku.

Guild Esports vlastní a rozvíja tímy, ktoré súťažia v počítačových hrách. Stane sa prvou britskou spoločnosťou z tohto odvetvia, s ktorej akciami sa bude obchodovať na burze.

Z primárnej ponuky 40-percentného akciového podielu plánuje získať 20 miliónov libier. Peniaze chce použiť na získavanie nových hráčov a investície do značky.

„Elektronické športy ťažia po celom svete z rýchlo rastúcej základne fanúšikov, niektoré turnaje priťahujú väčšie publikum než tenisové turnaje Wimbledon a U. S. Open či preteky Tour de France,“ uvádza firma, ktorej výnosy vlani dosiahli 951 miliónov dolárov a počet divákov 443 miliónov. (čtk, reuters, ft)

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Matovič testuje možnosť vyberať od ľudí len jednu veľkú daň a zrušiť  odvody
  • Vývoj: Nálada v slovenskej ekonomike sa v septembri zlepšila tretí mesiac za sebou
  • Pandémia: Matovič zvažuje úplný zákaz hromadných podujatí všetkého druhu
  • Sceľovanie pôdy:  Do dvoch týždňov sa môže začať už v 130 obciach
  • Ropa: Ceny ropy sa na začiatku tohto týždňa znížili
  • Medzinárodný obchod: Približne 3500 amerických firiem žaluje administratívu USA za nezákonnú eskaláciu obchodných sporov s Čínou
  • Švajčiarsko: V referende podľa prvých odhadov odmetli odstúpenie od dohody o voľnom pohybe osôb s EÚ

Verili, že si v družstve budujú lepší dôchodok, teraz môžu o svoje peniaze prísť

Takto nejako mal vyzerať Eco Energy Point, do ktorého sa Naše finančné družstvo chystalo investovať. Vizualizácia - NFD.sk
Takto nejako mal vyzerať Eco Energy Point, do ktorého sa Naše finančné družstvo chystalo investovať. Vizualizácia – NFD.sk

. Platforma, ktorú si družstevníci zriadili a využívali ju ako vlastný internetbanking, prestala fungovať a ľudia sa už k peniazom nevedia dostať. Nad osudom staroľubovnianskeho projektu visí otáznik.

Minúta po minúte

Slovenská správa ciest môže začať s veľkoplošnými opravami ciest prvej triedy. Rada Úradu pre verejné obstarávanie totiž zamietla odvolanie v prípade súťaže na tieto opravy, informovala hovorkyňa úradu Janka Zvončeková. (tasr)

V katastri obce Budča vo Zvolenskom okrese chcú postaviť logistické centrum nákladnej dopravy. S týmto zámerom prišla firma Complete Services, predložila ho na posúdenie vplyvov na životné prostredie.

Posudzované územie sa nachádza blízko cesty R1, pri výjazde z nej smerom na Zvolen zo smeru Žiar nad Hronom. Logistické centrum by malo byť určené na skladovanie a montáž mechanizmov, ktoré sa používajú predovšetkým v automobilovom priemysle. Výrobný proces bude zabezpečovať výrobu jednoduchých kovových dielov pre odberateľov v strojárenskom priemysle.

Areál by mal byť v juhovýchodnej časti obce Budča, v priestore dnes už nefunkčného veľkochovu ošípaných. Prevažná časť plochy je v súčasnosti nefunkčná a nevyužitá. Cez posudzované územie nepreteká žiadna rieka, Hron tečie približne 600 metrov od tohto územia.

Nové centrum by do regiónu mohlo priniesť 966 pracovných miest. Bolo by to v logistike, vo výrobe a aj v administratíve. Pracovné ponuky by boli aj do kantíny a na vrátnicu. Prevádzka by podľa podkladov mala byť na tri zmeny, dĺžka jednej by bola osem hodín.

„Investíciu vítame, pretože areál je nevyužitý a je to veľká škoda. Pre nás je však najpodstatnejšie, aby bolo jeho dopravné napojenie areálu mimo obce. Keď obecné zastupiteľstvo posudzovalo žiadosť, podmienkou bolo, aby bolo napojenie mimo zóny, kde bývajú ľudia. To isté žiadali aj obyvatelia spísaním petície,“ povedal starosta obce Budča František Moravec.

Logistické centrum:

  • predpokladaný termín začiatku výstavby logistického centra je november budúceho roka,
  • termín výstavby je 15 mesiacov, v prevádzke by mohlo byť vo februári v roku 2023,
  • zastavaná plocha by predstavovala plochu približne 65.446 štvorcových metrov,
  • pre autá by bolo 270 parkovacích miest, z toho 11 pre parkovanie áut ŤZP,
  • náklady na stavbu sú približne 29 500 000 eur bez DPH. (tasr)

Africký mor ošípaných zistili u diviaka v katastri obce Nižný Hrušov v okrese Vranov nad Topľou. Potvrdil to riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Vranov nad Topľou Peter Sabo.

„Výsledok prišiel v piatok mailom. Týmto sme spadli do časti dva, infikovaná oblasť u diviakov,“ povedal. Veterinárna správa už skôr, v súvislosti s nálezom uhynutého diviaka v obci Bačkov v Trebišovskom okrese, vydala opatrenia pre poľovné združenia vykonávajúce svoju činnosť v časti okresu susediacej s okresom Trebišov.

Africký mor ošípaných, ktorý zabíja domáce a divé ošípané, na Slovensku prvýkrát potvrdili 25. júla 2019 v domácom chove v obci Strážne v okrese Trebišov. Dosiaľ nákazu zaznamenali v siedmich okresoch – Trebišov, Michalovce, Košice-okolie, Košice-mesto, Rožňava, Rimavská Sobota a Vranov nad Topľou.

Na Slovensku zaznamenali už zhruba 250 prípadov moru u diviačej zveri a 20 ohnísk u ošípaných. (tasr)

Americký súd dočasne zablokoval nariadenie vlády o zákaze sťahovania čínskej aplikácie TikTok z online obchodov Googlu a Applu. Odložený zákaz mal vstúpiť do platnosti v noci z nedele na pondelok.

Súd zatiaľ odmietol zablokovať ďalšie reštrikcie amerického ministerstva obchodu, ktoré majú začať platiť 12. novembra a podľa TikToku znemožnia používanie aplikácie v USA.

Prečo tlačia na zákaz TikToku

Americký prezident Donald Trump ťaženie proti TikToku zdôvodňuje obavami, že čínske vlastníctvo firmy je rizikom pre národnú bezpečnosť USA. Podľa neho môže čínska vláda prostredníctvom aplikácie získavať informácie o amerických občanoch.

Zachovanie aktivít aplikácie TikTok v USA podmienil Trump ich presunom do amerických rúk.

Ako riešia problém

Majiteľ TikToku, čínska firma ByteDance, pred týždňom uzavrel predbežnú dohodu s americkými partnermi Oracle a Walmart, ktorá má umožniť pokračovanie aplikácie v USA.

Podľa Reuters pokračujú rokovania, ktoré majú stanoviť podmienky dohody a rozptýliť pochybnosti zo strany Washingtonu a Pekingu.

Právny zástupca TikToku na súde označil zákaz ponuky aplikácie na stiahnutie v USA za iracionálny, keďže sa vedú rokovania, po ktorých môže byť zbytočný.

Zákaz mal pôvodne vstúpiť do platnosti už 20. septembra. Americké ministerstvo obchodu ho však o týždeň odložilo, aby poskytlo na rozhovory viac času.

Podobný prípad

Americká administratíva sa snaží zablokovať tiež možnosť sťahovania čínskej aplikácie WeChat, za ktorou stojí firma Tencent. Podobne ako pri TikToku argumentuje obavami o národnú bezpečnosť.

V prípade WeChatu nariadenie vlády dočasne zablokoval súd predbežným opatrením. Ministerstvo spravodlivosti požiadalo súd, aby zákaz uvoľnil. (čtk, reuters)

Nálada v slovenskej ekonomike sa v septembri zlepšila tretí mesiac za sebou, prispelo k tomu výrazné zvýšenie dôvery v službách. Naďalej však zaostáva v medziročnom porovnaní aj oproti dlhodobému priemeru.

Údaje o nálade podnikateľov a spotrebiteľov zverejnil štatistický úrad na internetovej stránke. Trojmesačný kĺzavý priemer sezónne upraveného indikátora ekonomického sentimentu stúpol na 87,7 bodu z augustových 83,5 bodu.

V porovnaní s vlaňajším septembrom bol nižší o 10,2 bodu a za dlhodobým priemerom zaostal zhruba o 15 bodov.

Náladu v deviatom mesiaci potiahli služby. Naopak, výrazne klesla v priemysle a mierne sa znížila v obchode a stavebníctve. Spotrebiteľská atmosféra bola len o málo menej optimistická ako predchádzajúci mesiac.

Ukazovateľ sentimentu sa postupne vzďaľuje od dlhodobého minima 64,8 bodu, na ktoré klesol v júni vplyvom koronakrízy.

Ceny ropy sa na začiatku tohto týždňa znížili. Ceny referenčných druhov ropy smerujú po minulotýždňových poklesoch k prvému mesačnému oslabeniu za niekoľko mesiacov.

Barel americkej ropy WTI s novembrovým kontraktom sa v pondelok o 8.16 h SELČ predával po 39,87 dolára (34,27 eura). To bolo o 38 centov alebo o 0,94 % menej ako v piatok na konci obchodovania na newyorskej komoditnej burze. Kontrakt v piatok odpísal 6 centov alebo 0,2 % a uzavrel sa na 40,25 dolára za barel a za celý uplynulý týždeň stratil 2,6 %.

Novembrový kontrakt na severomorskú ropnú zmes Brent sa v pondelok o 8.15 h SELČ predával s mínusom 37 centov alebo 0,37 % po 41,55 dolára za barel. Brent smeruje k prvému poklesu ceny za 6 mesiacov a WTI k prvému zníženiu od apríla.

Podľa analýzy banky ANZ sa opäť zvyšujú obavy z prijatia nových reštrikcií týkajúcich sa mobility, keďže v USA sa zrýchľuje rast nových prípadov ochorenia COVID-19, čo by mohlo zastaviť zotavovanie dopytu po čiernom zlate. Ďalším faktorom je zvýšenie exportu z Iránu a Líbye aj napriek snahám aliancie OPEC+ o limitovanie ťažby. Takisto ťažba v USA sa zvyšuje. (tasr)

Ekonomický newsfilter: Matovič testuje možnosť vyberať od ľudí len jednu veľkú daň a zrušiť  odvody +

  • Rozbíjaniu rodinných firiem potomkami už budú môcť zakladatelia predísť ich vložením do zvereneckých fondov
  • Lídra Arcy Veliča už kritizuje aj jeho 30-percentný spoločník Krištofovič

Približne 3500 amerických firiem zažalovalo administratívu USA za uvalenie ciel na tovar vyrobený v Číne. Sú medzi nimi automobilky Tesla, Ford Motor aj Volvo, odevná spoločnosť Ralph Lauren, Lenovo alebo výrobca gitár Gibson. Žaloby sú namierené proti nezákonnej eskalácii obchodného sporu USA s Čínou v súvislosti s tretím a štvrtým kolom ciel.

Švajčiari v referende odmietli odstúpenie od dohody s EÚ, ktorá upravuje voľný pohyb osôb. Zároveň schválili dvojtýždňovú otcovskú dovolenku. Volebná účasť dosiahla takmer 59 percent. 

V nedeľu hlasovali aj ďalších referendách:

  • za zavedenie dvojtýždňovej otcovskej dovolenky hlasovalo vyše 60 percent voličov
  • za nákup nových stíhačiek za 5,6 miliardy eur hlasovalo 50,1 percenta voličov
  • zmenu zákona o poľovníctve, ktorá mala uľahčiť riešenie problému rýchlo rastúcej populácie vlkov v krajine, odmietlo 51,9 % voličov

Z výsledkov vyplýva, že 61,7 % voličov hlasovalo proti návrhu z dielne pravicovo-populistickej Švajčiarskej ľudovej strany (SVP). Podľa agentúr sa odmietnutie návrhu všeobecne očakávalo, a to na základe prieskumov verejnej mienky pred hlasovaním.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová privítala výsledok slovami, že to „podporuje jeden zo základných pilierov nášho vzťahu: vzájomnú slobodu pohybu, bývania a práce vo Švajčiarsku a EÚ“.

Iniciatíva SVP bola o tom, aby Švajčiarsko na základe autonómnych rozhodnutí regulovalo mieru prisťahovalectva cudzincov. Ak by sa za ňu vyslovila nadpolovičná väčšina voličov, viedlo by to k ukončeniu dohody o voľnom pohybe osôb, ktorá platí medzi Švajčiarskom a EÚ od roku 1999.

Vzťahy medzi Bruselom a Bernom sa zhoršili po referende z februára 2014, v ktorom Švajčiari zahlasovali za zavedenie ročných kvót pre migrantov. Švajčiarsky parlament to v roku 2016 odobril, čo znamená, že nový zákon v praxi dáva prednosť zamestnávaniu domácich ľudí a zavádza ďalšie formality pre zamestnávateľov so sídlom vo Švajčiarsku, ktorí chcú zamestnávať zamestnancov z krajín EÚ.

V súčasnosti žije vo Švajčiarsku zhruba 1,4 milióna občanov EÚ, zatiaľ čo v krajinách EÚ žije približne 500-tisíc Švajčiarov. (tasr, afp, dpa)

Druhá najväčšia nemecká banka Commerzbank vymenovala za nového predsedu predstavenstva Manfreda Knofa z konkurenčnej Deutsche Bank. Jeho predchodca z postu odišiel pre kritiku akcionárov, ktorým sa nepáčili straty banky.

Knof nahradí vo funkcii Martina Zielkeho. Ten začiatkom júla rezignoval po neutíchajúcej kritike akcionárov, ktorým sa nepáčil jeho výkon ani straty banky.

Commerzbank tvrdo zasiahla pandémia nového koronavírusu aj škandál finančnej a technologickej spoločnosti Wirecard.

Knof bol vedúcim retailovej divízie Deutsche Bank, ale veľkú časť svojej kariéry strávil v poisťovníctve a pracoval pre nemecký gigant Allianz. Jeho vymenovanie na post predsedu Commerzbank musia ešte schváliť dozorné orgány.

„Manfred Knof je skúsený a vysoko efektívny vrcholový manažér, ktorý sa osvedčil v širokej škále úloh v oblasti finančných služieb,“ uviedol Hans-Jörg Vetter, predseda dozornej rady Commerzbank. (tasr, bloomberg)

Zlaté rezervy centrálnych bánk stúpli za desať rokov o 5000 ton na celkových 35-tisíc ton. Od roku 2012 sa celosvetovo vyťaží 3000 ton zlata ročne.

V roku 2019 sa takmer polovica zlata spotrebovala na výrobu šperkov, 29 % tvorilo investičné zlato, 15 % si uchovali centrálne banky vo svojich rezervách a zvyšok sa použil v rámci technologických procesov, vyplýva z údajov Svetovej rady pre zlato. (čtk, world gold council)

Veľké zásoby pre pandémiu nepredaného vína blokujú kapacity v pivniciach slovenských vinárstiev.  Napriek tomu, že zdravotný stav úrody ročníka 2020 hodnotia vinári ako nadpriemerne dobrý, majú problémy so spracovaním novej úrody.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať