Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Česká vláda zhoršila celoročnú prognózu vývoja domácej ekonomiky, HDP tento rok klesne o 6,6 %, uviedlo české ministerstvo financií vo svojej novej predpovedi. Na jar ešte počítalo so znížením HDP len o 5,6 %.

Na budúci rok by sa česká ekonomika mala oživiť. Ministerstvo financií očakáva nárast o 3,9 %.

HDP sa však podľa novej prognózy dostane na úroveň spred koronakrízy až v roku 2023.

Ministerstvo financií v tomto roku počíta s rozpočtovým deficitom na úrovni 6,4 % HDP. Verejný dlh by mal stúpnuť na 39,4 % HDP. Na porovnanie, vlani dosiahol rozpočtový prebytok 0,3 % HDP a verejný dlh sa na konci roka 2019 nachádzal na úrovni 30,2 % HDP. (tasr)

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Pandémia: Ústredný krízový štáb nariadil povinné nosenie rúšok v interiéri a zakázal hromadné podujatia okrem tých, kde majú všetci negatívny test. Verejné stravovanie má záverečnú o 22.00 h. Vláda zrejme v stredu schváli núdzový stav.
  • Brexit: EÚ hrozí odvetou, ak britská vláda do stredy neodstráni z navrhovaného trhového zákona pasáže porušujúce brexitovú dohodu.
  • Stavebníctvo: Pripravuje sa novela, ktorá by mala zabrániť ničeniu hniezd pri zatepľovaní a rekonštrukciách budov
  • Plán obnovy: Investície by mali byť až radikálne zelené, zhodli sa ekonomickí ministri
  • Doprava: Slovenská správa ciest začne s veľkoplošnými opravami ciest prvej triedy
  • Plán obnovy: Prezidentka Čaputová požiadala ministra Hegera, aby z plánu nevypadli priority, ktoré považuje za dôležité
  • Vývoj: Nálada v slovenskej ekonomike sa v septembri zlepšila tretí mesiac za sebou

Minúta po minúte

Americké akcie dnes spevnili. Investori sa snažili výhodne nakupovať v sektoroch, na ktoré najviac dopadla pandémia koronavírusu. Na devízových trhoch oslabol dolár.

Dow Jonesov index si dnes pripísal 1,51 % a uzavrel na 27 584,06 bodu. Širší index S&P 500 vzrástol o 1,61 % na 3351,60 bodu a index Nasdaq Composite sa zvýšil o 1,87 % na 11 117,53 bodu. Z indexu S&P 500 najviac posilnili akcie energetického, finančného a priemyselného sektoru.

Ukazovatele Nasdaq a S&P 500 najviac ťahali hore spoločnosti Apple a Amazon, ktorých akcie stúpli o 2,39 a 2,55 %.

Podľa Reuters všetky tri indexy smerujú k prvému mesačnému poklesu od marca, kedy sa akciové trhy prepadli v reakcii na plošné karantény.

Na devízových trhoch dolár klesol z dvojmesačného maxima, k jeho poklesu čiastočne prispelo zotavenie sa amerického akciového trhu.

Akciové trhy v USA klesajú už posledné štyri týždne. Zotavovať sa začali koncom minulého týždňa, čím spomalili rast doláru. Pozornosť investorov sa teraz sústredí na blížiacu sa debatu kandidátov na amerického prezidenta. (reuters, čtk)

Európske akcie začali týždeň výrazným rastom. Paneurópsky index STOXX 600 spevnel o 2,22 % na 363,39 bodu, čo je najviac od polovice júna. Investori nakupovali najmä akcie bánk, ktoré v minulom týždni výrazne klesli.

Trhy reagovali aj na známky ďalšieho zotavovania sa čínskej ekonomiky. Minulý týždeň index uzavrel poklesom o 3,6 %.

Akcie banky HSBC stúpli o 8,9 % v reakcii na to, že v nej čínska poisťovňa Ping An zvýšila podiel z 7,95 na 8 %.

Index britských akcií FTSE 100 spevnel o 1,46 % a deň uzavrel na 5927,93 bodu.

Akcie nemeckej Commerzbank sa posilnili o 5,6 % v reakcii na vymenovanie nového šéfa Manfreda Knofa, ktorý teraz vedie retailové bankovníctvo v konkurenčnej Deutsche Bank. Očakáva sa, že spraví najzásadnejšiu reštrukturalizáciu banky za posledných desať rokov. Podľa agentúry Bloomberg by v Commerzbank mohol zoškrtať až 10 000 pracovných miest.

Investori sa pritom akciám bankového sektora v poslednej dobe skôr vyhýbajú, pretože toto odvetvie globálne zasiahli nulové úroky, vyššia miera nesplatených úverov v dôsledku spomalenia hospodárskeho rastu a v poslednom čase i škandál spojený s praním špinavých peňazí. Akcie z tohto odvetvia si tento rok odpísali už vyše 40 %.

Zisky čínskych priemyselných podnikov v auguste vykázali rast už štvrtý mesiac za sebou, vplyvom čoho sa spevnil index frankfurtskej burzy DAX, ktorý citlivo reaguje na obchod. Uzavrel s nárastom o 3,22 % na 12 870,87 bodu.

Analytici zvýšenú kolísavosť trhu pripisujú najmä obavám z druhej vlny pandémie koronavírusu, neistote okolo záchranného balíka pre americkú ekonomiku a brexitu. (čtk)

Novým riaditeľom Štátnej ochrany prírody SR sa stal Dušan Karaska. Doteraz pôsobil ako riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava v Námestove.

Karaska hovorí, že súčasný systém fungovania štátnej ochrany prírody je neudržateľný. S nevyhnutnými zmenami chce začať okamžite.

Plánuje napríklad osamostatniť správy národných parkov a chránených oblastí spod štátnej ochrany prírody, mali by mať vlastnú právnu subjektivitu, povedal Karaska na verejnom vypočutí kandidátov na post riaditeľa.

Envirorezort našiel nového šéfa ochranárov až v treťom kole výberového konania. Karaska má podľa ministerstva skúsenosti s manažovaním ochranárskych projektov, prácou v štátnej správe a aj činnosťou mimovládnych organizácií. (tasr)

Pravdepodobnosť odchodu Británie bez dohody sa podľa bánk za posledné tri mesiace dramaticky zvýšila. Väčšina z oslovených inštitúcií stanovila toto riziko na 50 % a vyššie.

Británia oficiálne opustila EÚ 31. januára. Od februára platí takzvané prechodné obdobie, počas ktorého by sa Brusel a Londýn mali dohodnúť na pobrexitových vzájomných vzťahoch v politickej aj ekonomickej oblasti. Prechodné obdobie sa skončí 31. decembra, a to bez ohľadu na to, či sa obe strany dohodnú alebo nie. Tento týždeň sa koná nové kolo rokovaní, ktoré je považované za kľúčové.

Agentúra Reuters oslovila šesť veľkých investičných bánk, s ktorými robila prieskum už v júni. Takmer všetky z nich svoje prognózy, čo sa týka pravdepodobnosti odchodu Británie z EÚ bez dohody, zhoršili. Väčšina z bánk pritom poukázala na britskú legislatívu o vnútornom trhu, ktorá porušuje časť pôvodnej dohody o brexite podpísanej Londýnom a Bruselom v januári.

Čo hovoria jednotlivé banky:

Najpesimistickejšia z bánk je francúzska Société Générale, podľa ktorej britský zákon o vnútornom trhu predstavuje hrubé narušenie dôvery. Predpoklad, že Londýn odíde z EÚ bez dohody, stanovila banka na 80 %. V predchádzajúcom prieskume v júni stanovila toto riziko iba na 17 %.

Optimistickejšia je Commerzbank, ktorá pravdepodobnosť tvrdého brexitu stanovila zhruba na 50 %. Aj v jej prípade však ide o výrazné zvýšenie pravdepodobnosti nepriaznivého vývoja, keďže v júni odhadovala riziko odchodu Británie bez dohody s 10-percentnou pravdepodobnosťou.

Aj holandská banka ING predpokladá riziko brexitu bez dohody na úrovni 50 %, zatiaľ čo pred tromi mesiacmi očakávala, že Londýn opustí EÚ bez dohody so 40-percentnou pravdepodobnosťou. Ekonóm ING James Smith zopakoval, že sa to odrazí na hodnote libry, ktorá by podľa neho mohla oslabiť na paritu voči euru.

Holandská Rabobank a banka Berenberg so sídlom v Hamburgu stanovili pravdepodobnosť na 60 %, respektíve na 70 %. V obidvoch prípadoch je to zhoršenie očakávaní oproti odhadu z júna.

Jediná, ktorá svoju prognózu zlepšila smerom k očakávaniu dohody, je britská Standard Chartered. Tá v júni stanovila pravdepodobnosť odchodu Británie z EÚ bez dohody na 50 %, teraz toto riziko podľa nej hrozí iba na 30 %. (reuters, tasr)

Europoslanec Eugen Jurzyca (SaS) k Matovičovmu návrhu zlúčiť Sociálnu poisťovňu s VšZP: „Súhlasím, že ľudia by mali jednoduchší život, keby sme mali iba jednu zdravotnú poisťovňu, dokonca jednu zdravotno-sociálnu poisťovňu. Mali by jednoduchší život, aj keby sme mali len jednu štátnu automobilku. Súťaž však dokáže priniesť ľuďom veľa dobrého, ak je korektná.“

Podľa Jurzycu toto sa napríklad v zdravotníctve či v sociálnom poistení nepodarilo doteraz štátu zabezpečiť. „Neznamená to však, že tam, kde sa nám nedarí vytvoriť zdravé konkurenčné prostredie, by sme mali nahradiť snahu oň štátnym monopolom. Harmonizácia výberu odvodov je však na serióznu diskusiu,“ povedal Jurzyca.

Väčšina nových prípadov koronavírusu na Orave je z dvoch výrobných podnikov. Hygienici informujú, že firmy aktuálne fungujú podľa krízových plánov.

„Pozitívne osoby sú v domácej izolácii, rovnako ich úzke kontakty, ktoré budú v najbližších dňoch testovať na COVID-19. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Dolný Kubín v spolupráci s vedením podnikov nastavuje potrebné protiepidemické opatrenia,“ uviedla hovorkyňa. (tasr)

Podľa vicepremiérky Remišovej (Za ľudí) doterajšie plány hovorili iba o spoločnom výbere daní a odvodov, nie o zlučovaní inštitúcií. „Spájanie dvoch neefektívne fungujúcich štátnych inštitúcií do jednej problémy v zdravotníctve ani v sociálnom zabezpečení nevyrieši,“ reaguje na Matovičov nápad zlúčiť Sociálnu poisťovňu s VšZP.

Tu je celé stanovisko vicepremiérky Remišovej:

Na zjednotení výberu daní a odvodov pracovalo ministerstvo financií v rámci programu reforiem UNITAS viac ako 10 rokov. Strana Za ľudí reformy podporuje, pretože úroveň ekonomiky, fungovania verejných inštitúcií a životnú úroveň ľudí sa nám podarí zlepšiť iba cez reformy a inovácie. Cieľom spoločného výberu je odstrániť zbytočnú byrokraciu, viacnásobné nahlasovanie tých istých údajov štátu a zjednodušiť život podnikateľom aj zamestnancom. Doterajšie plány však hovorili iba o spoločnom výbere, nie o zlučovaní inštitúcií. Sociálna poisťovňa funguje veľmi neefektívne, má zastarané systémy, preto za najväčšiu výzvu považujeme výrazné zlepšenie jej práce. Medzi zdravotnými poisťovňami musí byť férové nadstavenie zaťaženia (nákladní pacienti, mimoriadne nákladná liečba…) aj príjmov z odvodov. Ale spájanie dvoch neefektívne fungujúcich štátnych inštitúcií do jednej problémy v zdravotníctve ani v sociálnom zabezpečení nevyrieši.

Francúzsko plánuje stlačiť deficit verejných financií naspäť k 3 % HDP do roku 2025. V tomto roku vláda odhaduje nárast schodku na 10,2 % výkonu ekonomiky, čo je viac ako trojnásobok oproti vlaňajšku.

Nové ciele pre verejné financie predstavila vláda v návrhu rozpočtu na budúci rok. Počíta v ňom so stimulmi 42 miliárd eur na podporu ekonomiky v koronakríze z celkového balíka 100 miliárd eur rozdeleného na najbližšie dva roky.

V tomto roku kabinet odhaduje pokles hospodárstva o rekordných 10,2 %, na budúci rok by malo prísť oživenie s 8-percentným rastom HDP. S návratom ekonomiky na úroveň pred koronakrízou kabinet počíta do roku 2022. (reuters, ft)

EÚ hrozí Británii odvetou a právnymi krokmi, ak vláda do stredy neodstráni z navrhovaného trhového zákona kontroverzné pasáže, ktoré porušujú brexitovú dohodu.

Vyhlásil to podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, podľa ktorého má európsky blok stále záujem na dohodnutí zmluvy o budúcich vzťahoch. Rokovania sa však musia výrazne zrýchliť.

Obe strany iniciujú ďalšie kolo rozhovorov, ktoré stále nedospeli k zblíženiu v kľúčových sporných bodoch. O ich úspechu by podľa Bruselu aj Londýna mali rozhodnúť najbližšie týždne. (čtk)

Minister práce Milan Krajniak mal pracovné stretnutie so zamestnávateľmi a Modernými odbormi Volkswagen Zoroslava Smolinského. Konfederácia odborových zväzov sa podľa Krajniaka ospravedlnila. Minister sa tak ďalej snaží rokovať s inými odborármi ako KOZ.

Schôdzka bola okrem iného venovaná fondu obnovy EÚ, z ktorého by Slovensko mohlo čerpať 7,5 miliardy eur grantov.

Zamestnávatelia, vláda a odbory sa za bežných okolností stretávajú na takzvanej tripartite (oficiálne Hospodárska a sociálna rada SR). Tá však mala posledné rokovanie naplánované na 24. augusta.

Na tripartite je jediným zástupcom odborárov Konfederácia odborových zväzov, minister Krajniak však plánuje zmeniť zákon, aby sa mohli zapojiť iné organizácie. KOZ sa to nepáči a protestuje.

Zamestnávateľov na dnešnom stretnutí reprezentovali Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov, ktoré sa zúčastňujú aj na tripartite. (e, tasr)

Reťazec Aldi na budúci rok otvorí v Británii ďalších 100 predajní a vytvorí 4-tisíc pracovných miest. V expanzii pokračuje vďaka rastúcemu záujmu Britov o nákupy v diskontných obchodoch.

V najbližších dvoch rokoch Aldi investuje v Británii 1,3 miliardy libier. To je najviac za obdobie prítomnosti nemeckého reťazca na britskom trhu, na ktorý vstúpil pred 30 rokmi.

V čom Aldi zaostáva

Koronakríza mení návyky britských spotrebiteľov, ktorí čoraz viac preferujú online nákupy. Diskontné reťazce však v prechode na internetový obchod zaostávajú.

Britská pobočka Aldi sa snaží držať krok aspoň ponukou služby „klikni a vyzdvihni“. Pri nej si zákazník vyberie tovar na internete, vybraná predajňa mu ho nachystá a on si objednávku osobne vyzdvihne. Aldi ponúka túto službu len v niektorých predajniach.

Podľa údajov za tri mesiace do 6. septembra sa nový prístup vypláca. Tržby Aldi v uvedenom období stúpli o 10 %, no prvý raz zaostali za celým trhom.

Viac o britskom Aldi:

  • prevádzkuje zhruba 900 predajní, podľa dlhodobého plánu ich do roku 2025 chce mať 1200;
  • tento rok firma vytvorila 3-tisíc nových pracovných miest;
  • vlani sa tržby reťazca zvýšili o 8 % na 12,3 miliardy libier, pričom celý britský trh s potravinami stúpol o 1 %.

Aký hendikep majú diskonty

Podľa spotrebiteľského analytika Frasera McKevitta z firmy Kantar doplácajú diskonty ako celok na to, že zákazníci najnovšie chodia nakupovať menej často, ale robia väčší nákup.

Menšie predajne, aké máva práve Aldi, tak horšie držia krok s veľkými nákupnými strediskami. (čtk, bbc)

Uber môže naďalej poskytovať svoje služby v Londýne. Firma podala odvolanie proti rozhodnutiu londýnskeho dopravného regulátora a súd jej dal za pravdu.

TfL, čo je úrad zodpovedný za reguláciu dopravy v Londýne, koncom vlaňajška odmietol predĺžiť Uberu licenciu. Americká firma prišla o licenciu na prevádzku svojich služieb v Londýne druhýkrát, prvýkrát licenciu stratila v roku 2017.

Úrad uviedol ako dôvod sériu zlyhaní, ktoré ohrozili cestujúcich. TfL poukázal na chybu v systéme Uberu, ktorá umožnila neautorizovaným vodičom nahrať svoje fotografie na účty iných vodičov a podvodne realizovať minimálne 14 000 jázd. „Aj napriek ich historickému zlyhaniu si myslím, že teraz už sú pripravení opätovne získať licenciu,“ uviedol sudca Tanweek Ikram.

Uber mohol prevádzkovať svoje služby aj počas obdobia, kým sa rozhodovalo o jeho odvolaní. Londýn je pre firmu ďaleko najväčším trhom v Európe, kde od spustenia v roku 2012 získala okolo 3,5 milióna používateľov a 45 000 vodičov. (tasr)

SaS bude pri otázke možného zlúčenia zdravotných a sociálnych odvodov požadovať analýzu. Strana sa odvoláva na program vlády, podľa ktorého vláda zváži unitárny systém zdravotného poistenia, teda jednu poisťovňu, až po analýze.

Strana Richarda Sulíka upozorňuje na vety z programového vyhlásenia vlády, že ak súčasný systém zdravotných poisťovní po analýze nebude prinášať hodnotu pre pacienta a dosahovanie zdravotných celospoločenských cieľov, vláda zváži zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia.

„Z toho dôvodu budeme v zmysle PVV požadovať najskôr spomínanú analýzu,“ povedal TASR hovorca strany Ondrej Šprlák. (tasr, e)

Ford žiada nemeckú vládu o štátnu pomoc vo výške pol miliardy eur vo forme záruk. Plánuje využiť program, ktorý Berlín vytvoril na záchranu domácich firiem v koronakríze. Ford má v Nemecku dva výrobné závody.

Ford mal ťažkosti už pred vypuknutím pandémie, o možnej pomoci rokuje so spolkovou vládou a s krajinami Severné Porýnie-Vestfálsko a Sársko.

Väčšiu časť záruk by mala prevziať centrálna vláda, menšiu obe spolkové krajiny. Automobilka má v Nemecku menší závod na hranici s Francúzskom a väčší neďaleko Kolína nad Rýnom.

Podľa denníka Handelsblatt sa nemecká vláda obáva odlivu štátnych peňazí do zahraničia, čoho príkladom je aj americký Ford.

Prečo je to dôležité

Nemecká vláda vytvorila po vypuknutí pandémie fond na stabilitu hospodárstva WSF, do ktorého vložila 100 miliárd eur. Cieľom bolo zabrániť krachu dôležitých domácich firiem a zamedziť tomu, aby sa bankrotujúce podniky dostávali lacno do rúk zahraničných vlastníkov.

Kabinet sa však dostal do ťažkej situácie, pretože nemeckí zamestnanci dcérskych firiem zahraničných spoločností by teraz mohli poslúžiť ako zajatci a vytvárať na kabinet tlak, aby pomohol ich zamestnávateľovi aj bez záruk, čo sa stane s uvoľnenými peniazmi.

V čom je problém

Podľa Handelsblattu o pomoc z fondu WSF v auguste požiadalo 14 firiem; ako prvá z neho získala 9 miliárd eur Lufthansa. Už rokovania s ňou boli náročné – okrem iného preto, že aerolinky majú dcérske podniky v zahraničí.

Teraz sa zdá, že opačná cesta, keď sa majú zachraňovať nemecké dcéry zahraničných firiem, je ešte komplikovanejšia a politicky citlivejšia. (čtk, handelsblatt)

V bratislavskom Volkswagene štartuje hybrid Touareg R, do 140 km/h si vystačí s elektrinou

V bratislavskom Volkswagene štartuje výroba nového derivátu Touareg R s plug-in hybridným pohonom. Model začína schádzať z linky symbolicky desať rokov od výroby prvého hybridného vozidla koncernu, ktorým bol rovnako Touareg z Bratislavy.

Aký je medzi nimi rozdiel:

  • Hybridný Touareg z roku 2010 využíval tzv. paralelný hybridný systém, ktorého batérie sa dobíjali rekuperáciou, prípadne generovaním elektrickej energie od spaľovacieho motora.
  • Dnes je Touareg R plug-in hybrid – na jednej strane karosérie sa nachádza otvor palivovej nádrže a na druhej strane je za rovnakými dvierkami elektrická zásuvka.
  • Touareg R je zároveň prvým vysokovýkonným modelom R s plug-in hybridným pohonom. Vlajková loď Volkswagenu má maximálny systémový výkon 340 kW (462 koní) s maximálnym systémovým krútiacim momentom 700 Nm, čím ide o najsilnejšiu a najvýkonnejšiu motorizáciu spomedzi „rodiny“ Touareg.
  • Vďaka kombinácii pohonu – benzínového spaľovacieho trojlitrového šesťvalca s čisto elektrickým motorom – ponúka tento zrýchlenie z 0 na 100 km/h za menej ako 4,9 sekundy.
  • Na čisto elektrický pohon s nulovými emisiami dokáže ísť až do rýchlosti 140 km/h a následne prepína na spaľovací motor.
  • Vďaka tomu dokáže jazdiť bežné každodenné krátke vzdialenosti výlučne na elektrinu, čo výrazne znižuje jeho emisie v porovnaní s konvenčnými pohonmi.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať