Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ľuďom v Španielsku, ktorí vzhľadom na pandémiu pracujú z domova, majú zamestnávatelia uhradiť náklady. Na zákone sa dohodli vláda, odbory a podniky. Zatiaľ nie je jasné, čo všetko budú musieť firmy zaplatiť.

„Je potrebné, aby sme prácu na diaľku regulovali tak, že budú ochránené práva zamestnancov,“ uviedol vicepremiér Pablo Iglesias v televíznej stanici TVE.

Podľa návrhu legislatívy majú mať zamestnanci záruku, že všetky náklady, ktoré im vzniknú v súvislosti s prácou mimo kancelárie, uhradí zamestnávateľ. Nič konkrétnejšie však Iglesias nepovedal.

Španielsko bolo na jar citeľne zasiahnuté pandémiou, počas celoštátnej karantény pracovali z domova milióny ľudí. Hoci v lete sa mohli vrátiť do práce, podstatná časť stále pracuje na diaľku, pretože v kanceláriách platia obmedzenia kapacity.

Návrh zákona o uhrádzaní nákladov na home officee ešte musí schváliť kabinet, až potom ho prerokuje parlament. (čtk, reuters)

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Sme v situácii, keď lockdown je menej zlé riešenie
  • Autá: Predaj nových áut klesol v prvých troch štvrťrokoch o vyše 25 %
  • Cestovný ruch: Medziročný prepad sa v auguste zmiernil na 13,6 %
  • Prieskum: Viac ako polovica malých a stredných podnikov v Európe má obavy, či prežije najbližší rok
  • Nemecko: Spotrebiteľská dôvera klesla viac, ako sa čakalo
  • Prognóza: Počet insolvencií vo svete v roku 2021 stúpne vplyvom pandémie o 31 %, predpovedá Euler Hermes
  • Pomoc od štátu: Aké budú zmeny v pomoci v druhej vlne
  • Firmy: Kto platí na Slovensku najväčšie dane
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Trnavský dodávateľ testov jedného vládneho politika pozná veľmi dobre. Z prostredia Kollárovho Sme rodina

Antigénové testy na covid-19, ktoré dopravilo lietadlo na bratislavské letisko. Foto - TASR
Antigénové testy na covid-19, ktoré dopravilo lietadlo na bratislavské letisko. Foto – TASR

Vlastník trnavskej firmy Eurolab Lambda Peter Krajčovič, ktorá dodá štátu milióny testov, deväť rokov podnikal s terajším štátnym tajomníkom vicepremiéra Holého Martinom Hypkým. Toho na post nominovalo hnutie Borisa Kollára Sme rodina.

Ženy riešia rébus dôchodkovej tabuľky. Nie je im jasné, komu štát doplatí k penzii

Minister práce Milan Krajniak, poslankyňa NR SR Petra Krištúfková (Sme rodina), predseda vlády Igor Matovič a minister financií SR Eduard Heger (OĽaNO) počas septembrovej tlačovej konferencie k výsledku hlasovania o zákone týkajúceho sa žien ročníkov 1957 až 1965. Foto – TASR
Minister práce Milan Krajniak, poslankyňa NR SR Petra Krištúfková (Sme rodina), predseda vlády Igor Matovič a minister financií SR Eduard Heger (OĽaNO) počas septembrovej tlačovej konferencie k výsledku hlasovania o zákone týkajúceho sa žien ročníkov 1957 až 1965. Foto – TASR

Ženám ročníkov 1957 až 1965 sa od januára už druhýkrát mení ich dôchodkový vek. Štát bude na kompenzácie dôchodkov pre viac ako 148-tisíc žien potrebovať vyše 140 miliónov eur. Vysvetľujeme nejasnosti novej dôchodkovej tabuľky.

Minúta po minúte

Detva prijme od ministerstva financií návratnú finančnú výpomoc 336-tisíc eur. Rozhodlo o tom mestské zastupiteľstvo.

Od štátu ide o finančnú kompenzáciu výpadkov príjmov samospráv v dôsledku pandémie, keďže sa celoštátne znížil výber dane z príjmov fyzických osôb, ktorá plynie do rozpočtu miest a obcí.  Výpomoc musí byť použitá do konca roka, zároveň nesmú byť prekročené limity dlhu.

Primátor Ján Šufliarský po rokovaní zastupiteľstva povedal, že peniaze nedá mesto na žiadny konkrétny projekt alebo investíciu. „Bude to na bežné a kapitálové výdavky tam, kde mala samospráva výpadky,“ spresnil. (tasr)

Počet insolvencií vo svete v roku 2021 stúpne vplyvom pandémie o 31 %, prognózuje poisťovňa Euler Hermes. Odhaduje, že vlny koronavírusu po Európe postihnú Afriku a Latinskú Ameriku, situácia v pacifickej Ázii zostane pod kontrolou.

„Od 3. štvrťroka 2020 až do konca roka 2021 sa neočakáva normalizácia situácie okolo pandémie,“ uvádza Euler Hermes. Očakáva sprísňovanie a uvoľňovanie reštrikčných opatrení podľa vývoja koronakrízy a s tým súvisiace kolísanie ekonomickej aktivity.

Podľa Euler Hermes bude cestovanie za hranice jednotlivých štátov obmedzené až do roku 2022, keď sa predpokladá koniec sanitárnej krízy.

Aký je trend insolvencií:

Globálny insolvenčný index Euler Hermes ukazoval v 1. polroku pokles o 7 %. Prepad oficiálnych registrácií platobných neschopností pokračoval v lete vo väčšine krajín, ktoré regulovali likviditu firiem a zmäkčovali podmienky vyhlásenia bankrotu.

Ukončenie podporných schém povedie k obratu trendu od 3. alebo 4. štvrťroka tohto roka. Závisieť bude od situácie v jednotlivých krajinách a zrýchľovania ekonomík v 1. polroku 2021.

Insolvenčný index sa prudko zdvihne ku koncu budúceho roka (o 31 %) vo všetkých regiónoch.

Euler Hermes je svetovým lídrom v poistení pohľadávok, má vyše 52-tisíc klientov vo viac ako 50 krajinách. Patrí do skupiny Allianz. (čtk)

Eurostat revidoval dlh Slovenska z úrovne tesne pod 48 % na 48,5 % HDP. Dlh sa tak vracia do sankčných pásiem dlhovej brzdy, upozornila rozpočtová rada.

Eurostat zaznamenal do dlhu aj záväzky z dotácií na zelenú energiu a revidoval aj výšku HDP nadol, čo zvýšilo podiel dlhu na HDP.

Počas účinnosti dlhovej brzdy (od roku 2012) sa tak slovenský verejný dlh nikdy nenachádzal mimo sankčných pásiem. „Podobná situácia sa odohrala aj pred rokom, keď sa po jesennej notifikácii Eurostatom dlh vrátil do sankčných pásiem,“ uviedla rozpočtová rada.

Firma Polyus tvrdí, že podľa nového odhadu má na Sibíri najväčšie svetové nálezisko zlata s viac ako štvrtinovým podielom na ruských rezervách. Doteraz najväčším náleziskom bol projekt KSM firmy Seabridge Gold v Kanade.

Najväčšie ložisko Suchoj Log sa nachádza v Irkutsku, sovietski geológovia ho objavili v roku 1961. Vláda dlho uvažovala o jeho predaji, až práva na rozvoj ťažby kúpila v aukcii v roku 2017 firma Polyus s partnerom Rostec.

Minulý mesiac Polyus oznámil, že kúpi od spoločnosti Rostec jej 22-percentný podiel v ložisku Suchoj Log za 128 miliónov dolárov.

Viac o ložisku Suchoj Log:

  • Podľa nového odhadu jeho rezervy dosahujú 540 miliónov ton rudy s obsahom 40 miliónov troyských uncí zlata. Kanadský projekt KSM má odhadované rezervy 38,8 milióna uncí.
  • Zabezpečuje firme Polyus pozíciu najväčšieho ťažiara zlata podľa odhadovaných rezerv spolu so spoločnosťou Newmont.
  • Polyus odhaduje náklady na projekt medzi 2 a 2,5 miliardy dolárov, ročná ťažba by mala dosiahnuť 1,6 milióna uncí.
  • Ďalšie plány s ložiskom chce Polyus oznámiť do konca roka.

Rozvoj ťažby na veľkom ložisku býva zvyčajne zdĺhavý a nákladný proces. Nové ložisko by ale mohlo firme Polyus zvýšiť ročnú ťažbu najmenej o 70 %. Odvtedy, ako ho kúpila, stúpli ceny zlata o 60 % a v auguste dosiahli nový rekord. (čtk, reuters, bloomberg)

Tesla v 3. štvrťroku zvýšila čistý zisk medziročne o 131 % na 331 miliónov dolárov pri rekordných dodávkach vyše 139-tisíc elektromobilov. Firma skončila v pluse piaty štvrťrok za sebou a mieri k prvému ziskovému finančnému roku.

Tržby Tesly od júla do septembra stúpli medziročne o 39 % na 8,77 miliardy dolárov, analytici očakávali o niečo nižšie číslo.

Ďalšie fakty o Tesle:

  • za tri štvrťroky dodala zákazníkom približne 319-tisíc elektromobilov, z toho takmer polovicu v 3. kvartáli;
  • na celý rok má cieľ dodať na trh pol milióna vozidiel, na jeho splnenie by musela v 4. štvrťroku dosiahnuť opäť rekordné dodávky vyše 181-tisíc áut;
  • vyrába elektromobily v kalifornskom Fremonte a od decembra tiež v Šanghaji, kde produkuje Model 3, ktorý čoskoro začne exportovať z Číny aj do Európy, a pripravuje kapacity pre SUV Model Y;
  • pripravuje druhý americký závod v Texase a prvú európsku továreň neďaleko Berlína, v ktorej plánuje na budúci rok spustiť výrobu Modelu Y;
  • hodnota jej akcií od začiatku roka vzrástla o zhruba 400 % a stala sa najhodnotnejšou automobilkou na svete. (čtk, bbc, e)

Bratislava od začiatku roka 2021 zakáže umiestňovanie herní na vzdialenosť menej ako 500 metrov od školy, školského zariadenia, zariadenia sociálnych služieb, zariadenia na liečbu nelátkových závislostí a ubytovne mládeže. Rozhodlo o tom mestské zastupiteľstvo.

Mesto schválilo nové VZN o podmienkach umiestňovania herní na území hlavného mesta. Reaguje tak na nedávno schválenú novelu zákona o hazardných hrách.

Herne bude možné v Bratislave umiestniť len v hoteloch, moteloch, penziónoch, budovách pre obchod a služby, kultúru a verejnú zábavu. Taktiež aj v bytových domoch, ak s tým písomne vyjadrí súhlas nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Vo VZN sa limituje aj vzdialenosť jednej hernej od druhej.

Bratislavskí mestskí poslanci schválili aj VZN, ktorým od januára 2021 hlavné mesto vo vybraných dňoch zakáže prevádzkovať v hlavnom meste bingo, stolové hry a hazardné hry na výherných prístrojoch, na termináloch videohier, na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi či na iných technických zariadeniach. Výnimku tvoria internetové hry. Zákaz má platiť 1. januára, 6. januára, na Veľký piatok, na Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. a 2. novembra, 24., 25. a 26. decembra. Prevádzkovanie hazardných hier bude zakázané aj v čase trvania štátneho smútku, ak bude vyhlásený. (tasr)

Poľská vláda požiada EK o povolenie štátnej pomoci na výstavbu atómovej elektrárne. Poľsko plánuje vybudovať svoj prvý jadrový zdroj do roku 2033, zatiaľ nemá plán financovania projektu.

„V súčasnosti je nemožné postaviť jadrovú elektráreň bez štátnej podpory,“ povedal vládny splnomocnenec pre energetickú infraštruktúru Piotr Naimski. Kabinet chce zapojiť do výstavby aj domáci priemysel, aby znížil náklady.

Poľsko vyrába väčšinu elektriny z uhlia a jadrovú energetiku považuje za spôsob, ako sa dopracovať k zníženiu emisií podľa požiadaviek EÚ.

Aké sú plány Poľska s jadrom:

  • Vláda chce urýchliť odklon od využívania uhlia na výrobu elektriny a investovať v prepočte 33 miliárd eur do výstavby prvých jadrových elektrární v krajine.
  • Plánuje vybudovať dve jadrové elektrárne so šiestimi reaktormi a celkovou kapacitou 6 až 9 gigawattov.
  • Výstavba prvého zdroja sa má začať v roku 2026, hotový by mal byť v roku 2033. Druhá elektráreň má byť spustená o desať rokov neskôr.

Poľsko uzavrelo dohodu o jadrovej energii s USA, v rámci nej má kúpiť od amerických firiem jadrovú technológiu za 18 miliárd dolárov. (čtk, reuters)

Minister práce Milan Krajniak opäť porušil štandardný legislatívny proces, tvrdí Konfederácia odborových zväzov. Vláda schválila koncepciu kurzarbeitu bez toho, aby bola prerokovaná v tripartite, podobne ako pri zákone o štátnom rozpočte.

Na štvrtkové popoludnie zvolal minister práce rokovanie predsedníctva tripartity a súčasťou pozvánky bol aj predbežný návrh plánu jej práce na mesiace november a december. KOZ uviedla, že zostala nemilo prekvapená, že jedným z bodov programu rokovania tripartity plánovaného na 2. novembra je aj koncepcia zavedenia režimu skrátenej práce „kurzarbeit“, ktorú už schválila vláda.

Minister práce tak podľa KOZ opäť raz obišiel štandardný legislatívny proces. Podľa odborárov pritom predstavitelia ministerstva deklarovali, že koncepcia so zapracovanými pripomienkami bude predmetom rokovania Riadiaceho výboru pre reformu dôchodkového zabezpečenia, sociálneho poistenia a zavedenia skráteného pracovného času.

Toto rokovanie sa však neuskutočnilo, KOZ nedostalo ani záverečnú verziu koncepcie. Schválením koncepcie na vláde sa podľa odborárov opätovne obchádza rokovanie tripartity.

KOZ nesúhlasí s takýmto konaním. „Nebudeme hrať hru ministra práce Krajniaka. Nechceme blokovať pomoc pre firmy a pracujúcich, zároveň si však nenecháme skákať po hlave. Platí zákon, ktorý stanovuje, ako má tripartita fungovať. Minister Krajniak však robí všetko pre to, aby odbory blokoval. Preto sa nezúčastníme na najbližšom zvolanom rokovaní tripartity a budeme pokračovať v protestných a nátlakových akciách s cieľom navrátiť sociálny dialóg,“ vyhlásil v stanovisku pre médiá prezident KOZ SR Marián Magdoško.

KOZ samotný kurzarbeit podporuje. Je však presvedčená, že opatrenia prijaté na zamedzenie šírenia nového koronavírusu, ktoré významne zasahujú do podnikania a výrazne zvyšujú sociálne a ekonomické následky pandémie, musia byť primerane kompenzované.

„Očakávame, že nová schéma odstráni všetky nedostatky opatrení z prvej vlny, ktoré nechali bez povšimnutia slobodné povolania, množstvo ľudí na voľnej nohe, verejné podniky a mnoho ďalších skupín,“ dodala viceprezidentka KOZ SR Monika Uhlerová s súvislosti s projektom Prvá pomoc plus. (tasr)

Ďalšia dodávka viac ako troch miliónov antigénových testov by mala prísť na Slovensko v piatok, uviedol šéf hmotných rezerv Ján Rudolf. Dnes ráno pristálo v Bratislave lietadlo s takmer troma miliónmi antigénových testov určených na plošné testovanie. (tasr)

Adidas sa chystá predať americkú značku Reebok, píše na svojom webe časopis Manager Magazin. Adidas kúpil Reebok v roku 2005, aby lepšie konkuroval jednotke na trhu so športovým vybavením, americkej firme Nike.

Podľa periodika Manager Magazin v Adidase už vznikol tím, ktorý má pripraviť transakciu. Dokončená by mala byť v marci budúceho roka, keď by mal šéf Adidasu Kasper Rorsted predstaviť svoju prvú 5-ročnú stratégiu.

Čo znamená Reebok pre Adidas:

  • Tržby Adidasu po prevzatí Reeboku stúpli na 10,1 miliardy eur, takže za Nike zaostal len asi o dve miliardy. Dcérska značka sa potom dostala do problémov a nepomohla jej ani reštrukturalizácia.
  • Manager Magazin označuje kúpu Reeboku, za ktorý dal Adidas 3,1 miliardy eur, za najdrahší nákupný omyl v histórii nemeckej firmy.
  • Reebok býval treťou najväčšou firmou na svetovom trhu športovej obuvi a textilu. Správy o jeho možnom predaji sa objavili už skôr. Pred 6 rokmi sa chystala predložiť Adidasu ponuku skupina investičných fondov z Ázie a Blízkeho východu.

Adidas sa v 2. štvrťroku prepadol do prevádzkovej straty 333 miliónov eur, pretože veľká časť jeho obchodov bola v dôsledku pandémie zatvorená. V 3. štvrťroku firma počíta s návratom do zisku. (čtk)

Väčšina európskych investorov v prieskume zahraničných obchodných komôr na Slovensku vidí svoju ekonomickú situáciu ako uspokojivú alebo dobrú, 31 % sa však obáva v najbližších 12 mesiacoch zhoršenia. Sondu v 67 firmách robili v októbri.

Na prieskume sa podieľali nemecká, rakúska, talianska a švédska obchodná komora na Slovensku. Väčšina zo zapojených firiem boli podniky nad 100 zamestnancov.

Čo vyšlo v prieskume

  • 49 % opýtaných považuje ekonomickú situáciu vo firme za uspokojivú, 34 % za dobrú a 16 % za zlú.
  • V najbližšom roku očakáva horší vývoj 31 % respodentov, 45 % rovnaký a 24 % lepší.
  • Strednodobý vývoj konjuktúry však vidí ako horší už 46 % respondentov, lepší 24 %.
  • 28 % opýtaných plánuje nižšie investície (16 % vyššie) a 27 % chystá zníženie počtu zamestnancov (20 % zvýšenie).
  • Za najväčšie riziko považujú dopyt (84 %), nasleduje nedostatok odborných síl (37 %), pracovné náklady (36 %) a politické podmienky (34 %).

O väzbe pre advokáta Jána Gajana a úradníka pozemkového fondu Ivana Tudaja bude sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská rozhodovať v piatok od 10:00.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať