Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Minister práce Milan Krajniak navrhol vláde predĺžiť do konca roka prvú pomoc určenú najmä podnikateľom. V súčasnosti je naplánovaná do konca septembra. Minister to odôvodnil aj opätovným zavádzaním opatrení proti koronavírusu.

Vláda bude o návrhu rozhodovať v stredu.

Úrady podľa posledných údajov vyplatili v projekte viac než pol miliardy eur, pomoc je spolufinancovaná z eurofondov. Smeruje napríklad zamestnávateľom na udržanie pracovníkov, ktorých by inak prepustili.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Sme v situácii, keď lockdown je menej zlé riešenie
  • Autá: Predaj nových áut klesol v prvých troch štvrťrokoch o vyše 25 %
  • Cestovný ruch: Medziročný prepad sa v auguste zmiernil na 13,6 %
  • Prieskum: Viac ako polovica malých a stredných podnikov v Európe má obavy, či prežije najbližší rok
  • Nemecko: Spotrebiteľská dôvera klesla viac, ako sa čakalo
  • Obchod: Tesco po ôsmich rokoch končí s online predajom
  • Firmy: Adidas sa chystá predať americkú značku Reebok, píše na webe časopis Manager Magazin
  • Pomoc od štátu: Aké budú zmeny v pomoci v druhej vlne pandémie
  • Firmy: Kto platí na Slovensku najväčšie dane
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Minúta po minúte

Poľská vláda požiada EK o povolenie štátnej pomoci na výstavbu atómovej elektrárne. Poľsko plánuje vybudovať svoj prvý jadrový zdroj do roku 2033, zatiaľ nemá plán financovania projektu.

„V súčasnosti je nemožné postaviť jadrovú elektráreň bez štátnej podpory,“ povedal vládny splnomocnenec pre energetickú infraštruktúru Piotr Naimski. Kabinet chce zapojiť do výstavby aj domáci priemysel, aby znížil náklady.

Poľsko vyrába väčšinu elektriny z uhlia a jadrovú energetiku považuje za spôsob, ako sa dopracovať k zníženiu emisií podľa požiadaviek EÚ.

Aké sú plány Poľska s jadrom:

  • Vláda chce urýchliť odklon od využívania uhlia na výrobu elektriny a investovať v prepočte 33 miliárd eur do výstavby prvých jadrových elektrární v krajine.
  • Plánuje vybudovať dve jadrové elektrárne so šiestimi reaktormi a celkovou kapacitou 6 až 9 gigawattov.
  • Výstavba prvého zdroja sa má začať v roku 2026, hotový by mal byť v roku 2033. Druhá elektráreň má byť spustená o desať rokov neskôr.

Poľsko uzavrelo dohodu o jadrovej energii s USA, v rámci nej má kúpiť od amerických firiem jadrovú technológiu za 18 miliárd dolárov. (čtk, reuters)

Minister práce Milan Krajniak opäť porušil štandardný legislatívny proces, tvrdí Konfederácia odborových zväzov. Vláda schválila koncepciu kurzarbeitu bez toho, aby bola prerokovaná v tripartite, podobne ako pri zákone o štátnom rozpočte.

Na štvrtkové popoludnie zvolal minister práce rokovanie predsedníctva tripartity a súčasťou pozvánky bol aj predbežný návrh plánu jej práce na mesiace november a december. KOZ uviedla, že zostala nemilo prekvapená, že jedným z bodov programu rokovania tripartity plánovaného na 2. novembra je aj koncepcia zavedenia režimu skrátenej práce „kurzarbeit“, ktorú už schválila vláda.

Minister práce tak podľa KOZ opäť raz obišiel štandardný legislatívny proces. Podľa odborárov pritom predstavitelia ministerstva deklarovali, že koncepcia so zapracovanými pripomienkami bude predmetom rokovania Riadiaceho výboru pre reformu dôchodkového zabezpečenia, sociálneho poistenia a zavedenia skráteného pracovného času.

Toto rokovanie sa však neuskutočnilo, KOZ nedostalo ani záverečnú verziu koncepcie. Schválením koncepcie na vláde sa podľa odborárov opätovne obchádza rokovanie tripartity.

KOZ nesúhlasí s takýmto konaním. „Nebudeme hrať hru ministra práce Krajniaka. Nechceme blokovať pomoc pre firmy a pracujúcich, zároveň si však nenecháme skákať po hlave. Platí zákon, ktorý stanovuje, ako má tripartita fungovať. Minister Krajniak však robí všetko pre to, aby odbory blokoval. Preto sa nezúčastníme na najbližšom zvolanom rokovaní tripartity a budeme pokračovať v protestných a nátlakových akciách s cieľom navrátiť sociálny dialóg,“ vyhlásil v stanovisku pre médiá prezident KOZ SR Marián Magdoško.

KOZ samotný kurzarbeit podporuje. Je však presvedčená, že opatrenia prijaté na zamedzenie šírenia nového koronavírusu, ktoré významne zasahujú do podnikania a výrazne zvyšujú sociálne a ekonomické následky pandémie, musia byť primerane kompenzované.

„Očakávame, že nová schéma odstráni všetky nedostatky opatrení z prvej vlny, ktoré nechali bez povšimnutia slobodné povolania, množstvo ľudí na voľnej nohe, verejné podniky a mnoho ďalších skupín,“ dodala viceprezidentka KOZ SR Monika Uhlerová s súvislosti s projektom Prvá pomoc plus. (tasr)

Adidas sa chystá predať americkú značku Reebok, píše na svojom webe časopis Manager Magazin. Adidas kúpil Reebok v roku 2005, aby lepšie konkuroval jednotke na trhu so športovým vybavením, americkej firme Nike.

Podľa periodika Manager Magazin v Adidase už vznikol tím, ktorý má pripraviť transakciu. Dokončená by mala byť v marci budúceho roka, keď by mal šéf Adidasu Kasper Rorsted predstaviť svoju prvú 5-ročnú stratégiu.

Čo znamená Reebok pre Adidas:

  • Tržby Adidasu po prevzatí Reeboku stúpli na 10,1 miliardy eur, takže za Nike zaostal len asi o dve miliardy. Dcérska značka sa potom dostala do problémov a nepomohla jej ani reštrukturalizácia.
  • Manager Magazin označuje kúpu Reeboku, za ktorý dal Adidas 3,1 miliardy eur, za najdrahší nákupný omyl v histórii nemeckej firmy.
  • Reebok býval treťou najväčšou firmou na svetovom trhu športovej obuvi a textilu. Správy o jeho možnom predaji sa objavili už skôr. Pred 6 rokmi sa chystala predložiť Adidasu ponuku skupina investičných fondov z Ázie a Blízkeho východu.

Adidas sa v 2. štvrťroku prepadol do prevádzkovej straty 333 miliónov eur, pretože veľká časť jeho obchodov bola v dôsledku pandémie zatvorená. V 3. štvrťroku firma počíta s návratom do zisku. (čtk)

Väčšina európskych investorov v prieskume zahraničných obchodných komôr na Slovensku vidí svoju ekonomickú situáciu ako uspokojivú alebo dobrú, 31 % sa však obáva v najbližších 12 mesiacoch zhoršenia. Sondu v 67 firmách robili v októbri.

Na prieskume sa podieľali nemecká, rakúska, talianska a švédska obchodná komora na Slovensku. Väčšina zo zapojených firiem boli podniky nad 100 zamestnancov.

Čo vyšlo v prieskume

  • 49 % opýtaných považuje ekonomickú situáciu vo firme za uspokojivú, 34 % za dobrú a 16 % za zlú.
  • V najbližšom roku očakáva horší vývoj 31 % respodentov, 45 % rovnaký a 24 % lepší.
  • Strednodobý vývoj konjuktúry však vidí ako horší už 46 % respondentov, lepší 24 %.
  • 28 % opýtaných plánuje nižšie investície (16 % vyššie) a 27 % chystá zníženie počtu zamestnancov (20 % zvýšenie).
  • Za najväčšie riziko považujú dopyt (84 %), nasleduje nedostatok odborných síl (37 %), pracovné náklady (36 %) a politické podmienky (34 %).

Ženy riešia rébus dôchodkovej tabuľky. Nie je im jasné, komu štát doplatí k penzii

Minister práce Milan Krajniak, poslankyňa NR SR Petra Krištúfková (Sme rodina), predseda vlády Igor Matovič a minister financií SR Eduard Heger (OĽaNO) počas septembrovej tlačovej konferencie k výsledku hlasovania o zákone týkajúceho sa žien ročníkov 1957 až 1965. Foto – TASR
Minister práce Milan Krajniak, poslankyňa NR SR Petra Krištúfková (Sme rodina), predseda vlády Igor Matovič a minister financií SR Eduard Heger (OĽaNO) počas septembrovej tlačovej konferencie k výsledku hlasovania o zákone týkajúceho sa žien ročníkov 1957 až 1965. Foto – TASR

Ženám ročníkov 1957 až 1965 sa od januára už druhýkrát mení ich dôchodkový vek. Štát bude na kompenzácie dôchodkov pre viac ako 148-tisíc žien potrebovať vyše 140 miliónov eur. Vysvetľujeme nejasnosti novej dôchodkovej tabuľky.

Predaj nových osobných áut na Slovensku za prvé tri štvrťroky klesol o viac ako štvrtinu na 55 607 kusov. Pozíciu lídra si s náskokom udržala Škoda, ktorej trhový podiel stúpol nad 22 %. Druhý Huyndai a tretí VW majú približne po 9 %.

Predaj áut negatívne ovplyvnila pandémia, v septembri už registrácie výraznejšie rástli, vyplýva z údajov združenia automobilového priemyslu.

Predaj nových áut začal klesať začiatkom roka. Do červených čísel sa dostal už pred vypuknutím pandémie, ktorá ešte viac zrazila registrácie. V septembri však stúpli o 30 %, čo bolo spôsobené aj nižšou základňou pred rokom z dôvodu nábehu nových emisných pravidiel.

Vlani bolo na Slovensku zaregistrovaných 101 568 osobných áut, predaj tak prvý raz prekročil hranicu 100-tisíc vozidiel.

Ako je na tom EÚ

Septembrové registrácie nových áut za celú EÚ už skôr zverejnilo združenie ACEA. Tohtoročný vývoj na Slovensku korešponduje s európskym priemerom, za deväť mesiacov sa odbyt v Únii znížil o 28,8 %. V septembri patril slovenský trh k najrýchlejšie rastúcim v Európe. (čtk, e)

Tesco po ôsmich rokoch končí s online predajom v Poľsku, posledné objednávky doručí 31. októbra. Britský reťazec predáva stratový poľský biznis dánskej Salling Group, transakciu posudzuje protimonopolný úrad.

Ukončenie predaja cez internet oznámilo Tesco na internetovej stránke. Službu spustilo v roku 2012 ako jeden z prvých e-shopov svojho druhu v Poľsku.

Tesco je po 24 rokoch na ústupe z poľského trhu. V júni sa dohodlo na predaji svojich aktivít dánskej Salling Group, ktorá v Poľsku prevádzkuje obchody Netto. Od Tesca má prebrať 301 predajní.

Costa Coffee plánuje do roku 2025 otvoriť v SR a ČR 20 nových kaviarní, momentálne ich má na oboch trhoch spolu 60. V budúcom roku chce značka kávu dostať do celej maloobchodnej siete v oboch krajinách.

Medzi prvými sieťami, kde sa objaví, sú reťazce Metro a Makro. V najbližších týždňoch by k nim mali pribudnúť reťazce Tesco a Kraj. Aleš Fránek, riaditeľ siete kaviarní Costa Coffee v SR a ČR, potvrdil, že momentálne rokujú so všetkými významnými reťazcami v Česku aj na Slovensku.

Kaviarne na Slovensku plánuje Costa Coffee otvárať tempom dve až tri ročne. Okrem Bratislavy, kde otvorila vlani prvú kaviareň na Slovensku a má tu aj ďalšie v obchodnom centre Vivo a obchodnom dome Prior, sa zaujíma aj o Košice, Banskú Bystricu a Trnavu.

Costa Coffee sa objaví aj v ponuke českých e-shopov Košík.cz a Rohlík.cz. Predaj cez internet považuje spoločnosť za ideálnu príležitosť, ako dostať výrobky v období pandémie do slovenských a českých domácností.

V pláne má rozširovať aj sieť automatov na kávu – k 60 už fungujúcim chce do roku 2025 na českom a slovenskom trhu pridať 60 ďalších. Dnes ich má najmä na čerpacích staniciach Shell, iného partnera zo segmentu čerpacích staníc momentálne nehľadá.

Skupina IAG vykázala v 3. štvrťroku prevádzkovú stratu 1,3 miliardy eur, pred rokom bola v zisku 1,4 miliardy eur. Hospodárenie vlastníka British Airways a ďalších aerolínií výrazne ovplyvnila pandémia.

Štvrťročná strata skupiny bola vyššia, než očakávali analytici. Celkové tržby sa prepadli o 83 % na 1,2 miliardy eur. Pandemické reštrikcie naďalej negatívne ovplyvňujú dopyt po leteckej doprave a nútia firmu k ďalšiemu obmedzovaniu letov.

IAG uviedla, že vo 4. štvrťroku nebude kapacita jej letov vyššia ako 30 % úrovne v rovnakom období vlaňajška. V predchádzajúcej prognóze počítala so 40 %. Firma upozornila, že má dostatok hotovosti aj vďaka nedávnemu zvýšeniu kapitálu. (čtk, reuters)

Módny e-shop About You chystá vstup na burzu, ocenením akcií si trúfa dosiahnuť trhovú hodnotu najmenej 3 miliardy eur. Nemecký obchodník sa pripojí k najväčšiemu rivalovi Zalando, ktorý uviedol akcie na burzu v roku 2014.

Firma About You vznikla pred šiestimi rokmi ako dcéra nemeckej zásielkovej spoločnosti Otto. Oblečenie a obuv stoviek značiek zasiela do mnohých európskych krajín vrátane Slovenska.

V About You sa ako o realistickom dátume burzového debutu hovorí o marci 2021. Firma očakáva, že tento rok by mohla vykázať tržby najmenej 1,1 miliardy eur, v nemecky hovoriacich krajinách už je v zisku.

Ako pochodil na burze líder

Európska jednotka na trhu internetového predaja oblečenia Zalando dosiahla pri uvedení akcií na burzu vo Frankfurte trhovú kapitalizáciu 5,5 miliardy eur, čo bolo v tom čase takmer toľko ako hodnota Lufthansy.

Firma Zalando vstúpila na burzu tiež po šiestich rokoch existencie. Cenu akcií v primárnej emisii stanovila na 21,5 eura, v súčasnosti sa obchodujú za zhruba 82 eur. (čtk, managermagazin)

Viac ako polovica malých a stredných podnikov v Európe má obavy, či prežijú najbližších 12 mesiacov. Vyplýva to z prieskumu konzultačnej firmy McKinsey, ktorý sa uskutočnil v auguste, teda pred súčasným vzostupom pandémie.

Malé a stredné podniky sa definujú ako firmy s najviac 250 zamestnancami. V Európe vytvárajú zhruba dve tretiny pracovných miest.

Podrobnosti z prieskumu:

  • prieskum zahŕňal vyše 2200 podnikov v Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku, Španielsku a Británii;
  • 55 % opýtaných firiem očakáva v priebehu najbližších 12 mesiacov ukončenie činnosti, ak ich tržby zostanú na súčasných úrovniach;
  • desatina respondentov predpokladá, že v prípade pokračovania súčasného vývoja vyhlásia do 6 mesiacov bankrot.

Spoluautor správy Zdravko Mladenov upozornil, že takýto vývoj by zvýšil nezamestnanosť, obmedzil investície a znamenal výraznú záťaž pre finančný sektor.

Výsledky prieskumu prichádzajú v čase, keď sa množia varovania pred vlnou firemných insolvencií. MMF a ďalšie organizácie vyzývajú európske vlády, aby zintenzívnili štátnu podporu, ktorá by firmám pomohla prekonať pandémiu. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať