Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na oblasť kultúry a športu sa majú vyčleniť peniaze z fondu obnovy a rozvoja – na podporu kultúry má ísť 20 miliónov eur a na podporu športu takisto 20 miliónov eur. Uviedla to vicepremiérka Veronika Remišová s tým, že o návrhu sa bude rokovať s Európskou komisiou a v stredu ho predstaví na vláde.

„Momentálne nám EÚ v rámci balíka peňazí z fondu obnovy a rozvoja dáva peniaze aj do súčasného programového obdobia, bude to okolo 780 miliónov eur,“ skonštatovala Remišová s tým, že okrem podpory kultúry a športu po 20 miliónov eur má ísť časť peňazí aj na podporu nenávratnej pomoci, napríklad na refundáciu v oblasti vstupného.

Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie skonštatovala, že oblasť kreatívneho priemyslu a športu je jednou z tých, ktoré prepadli cez záchrannú sieť podpory v dôsledku koronakrízy. „Aj v spolupráci s príslušnými rezortmi sa budeme snažiť nastaviť schémy pomoci tak, aby boli efektívne, rýchle,“ dodala. (tasr)

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Sme v situácii, keď lockdown je menej zlé riešenie
  • Automobilky: Kia Motors Slovakia v Tepličke nad Váhom zastavila dnes výrobu na rannej zmene, chýbali jej diely
  • Financie: Eurostat revidoval dlh Slovenska z úrovne tesne pod 48 % na 48,5 % HDP, vracia sa do sankčných pásiem dlhovej brzdy
  • Obchod: Predaj nových áut klesol v prvých troch štvrťrokoch o vyše 25 %
  • Cestovný ruch: Medziročný prepad sa v auguste zmiernil na 13,6 %
  • Prieskum: Viac ako polovica malých a stredných podnikov v Európe má obavy, či prežije najbližší rok
  • Nemecko: Spotrebiteľská dôvera klesla viac, ako sa čakalo
  • Prognóza: Počet insolvencií vo svete v roku 2021 stúpne vplyvom pandémie o 31 %, predpovedá Euler Hermes
  • Pomoc od štátu: Aké budú zmeny v pomoci v druhej vlne
  • Firmy: Kto platí na Slovensku najväčšie dane
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Trnavský dodávateľ testov jedného vládneho politika pozná veľmi dobre. Z prostredia Kollárovho Sme rodina

Antigénové testy na covid-19, ktoré dopravilo lietadlo na bratislavské letisko. Foto - TASR
Antigénové testy na covid-19, ktoré dopravilo lietadlo na bratislavské letisko. Foto – TASR

Vlastník trnavskej firmy Eurolab Lambda Peter Krajčovič, ktorá dodá štátu milióny testov, deväť rokov podnikal s terajším štátnym tajomníkom vicepremiéra Holého Martinom Hypkým. Toho na post nominovalo hnutie Borisa Kollára Sme rodina.

Ženy riešia rébus dôchodkovej tabuľky. Nie je im jasné, komu štát doplatí k penzii

Minister práce Milan Krajniak, poslankyňa NR SR Petra Krištúfková (Sme rodina), predseda vlády Igor Matovič a minister financií SR Eduard Heger (OĽaNO) počas septembrovej tlačovej konferencie k výsledku hlasovania o zákone týkajúceho sa žien ročníkov 1957 až 1965. Foto – TASR
Minister práce Milan Krajniak, poslankyňa NR SR Petra Krištúfková (Sme rodina), predseda vlády Igor Matovič a minister financií SR Eduard Heger (OĽaNO) počas septembrovej tlačovej konferencie k výsledku hlasovania o zákone týkajúceho sa žien ročníkov 1957 až 1965. Foto – TASR

Ženám ročníkov 1957 až 1965 sa od januára už druhýkrát mení ich dôchodkový vek. Štát bude na kompenzácie dôchodkov pre viac ako 148-tisíc žien potrebovať vyše 140 miliónov eur. Vysvetľujeme nejasnosti novej dôchodkovej tabuľky.

Minúta po minúte

Predaj starších domov v USA stúpol v septembri najvyššie za 14 rokov, podporili ho rekordne nízke úroky hypoték. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnilo Národné združenie realitných kancelárií.

Počet domov, ktoré v septembri predali ich doterajší majitelia, sa oproti augustu zvýšil o 9,4 % na celoročné tempo 6,54 milióna. To je najvyšší údaj od mája 2006.

Analytici oslovení agentúrou Reuters očakávali zvýšenie predaja o 5 % na 6,3 milióna. Medziročne stúpol predaj o 20,9 %.

Predaj starších domov sa na celkovom predaji domov v USA podieľa 90 %. (čtk)

Kia v Tepličke nad Váhom zastavila výrobu na rannej zmene. Dôvodom sú problémy v dodávateľskom reťazci zo zahraničia pre koronavírus.

Hovorca Ján Žgravčák doplnil, že ide o diely, ktoré sa nedajú do áut domontovať dodatočne. „Popoludňajšiu zmenu sme preto už do práce nevolali a odstávka zatiaľ trvá jeden a pol zmeny,“ uviedol Žgravčák s tým, že o nočnej zmene sa zatiaľ nerozhodlo. (tasr)

Parlament schválil novelu, ktorá má zjednodušiť fungovanie drezín. Podporiť by sa tak mal cestovný ruch. Čiernohronskej železnici nedávno zakázali prevádzkovať cyklodreziny a dostala aj pokutu 30-tisíc eur od Dopravného úradu.

Dreziny sú v súčasnosti prevádzkované iba podľa podmienok platných pre hnacie dráhové vozidlá. Ministerstvo dopravy však poukázalo na jednoduchosť obsluhy a nízku rýchlosť drezín, ktoré sú poháňané len ľudskou silou. Podľa rezortu preto nie je potrebné, aby sa na ich vedenie uplatňovali také požiadavky ako na vedenie hnacích dráhových vozidiel s motorovým pohonom.

Rezort dopravy priblížil, že legislatívna úprava podmienok prevádzkovania drezín bola plánovaná v rámci širšej novely zákona o dráhach, ktorá sa pripravuje a bola naplánovaná na rok 2021.

„Avšak vzhľadom na výnimočnú situáciu v súvislosti so šírením pandémie a pozastavenie voľnočasových aktivít v rámci cestovného ruchu považujeme za potrebné po ukončení tohto výnimočného stavu navrhovanou úpravou podporiť cestovný ruch v prírodne špecifických lokalitách našej krajiny,“ skonštatoval rezort dopravy.

Podľa ministerstva existuje zámer prevádzkovať dreziny na dvoch dráhach, a to na Čiernohronskej železnici a Košickej detskej historickej železnici. Výhľadovo je ich prevádzka plánovaná aj na iných dráhach.

„Prevádzka drezín môže významne prispieť k podpore cestovného ruchu na Horehroní, v Košickej kotline, ale aj v iných oblastiach Slovenska,“ zdôraznilo ministerstvo. (tasr, n)

Výška úverov poskytovaných zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa má zvýšiť, aby sa podporila výstavba nájomných bytov. Vyplýva to z novely zákona, ktorú posunul parlament do druhého čítania.

Zo štátneho fondu je možné v určitých prípadoch poskytnúť úver až do 100 % obstarávacej ceny s lehotou splatnosti do 40 rokov. Súčasná legislatíva však ustanovuje maximálny limit výšky úveru na byt, na štvorcový meter (m2) podlahovej plochy bytu alebo na m2 zatepľovanej plochy.

Limit úveru na byt pre fyzické osoby by sa mal zvýšiť z 90 000 eur na 120 000 eur. Pri obstarávaní nájomného bytu obcou, vyšším územným celkom či neziskovou organizáciou sa má zmeniť limit 90 000 eur na byt na 1 350 eur za m2 podlahovej plochy bytu. Limit sa zvyšuje aj pri úvere na modernizáciu bytovej budovy a odstránenie systémovej poruchy z 500 eur na 800 eur na m2 podlahovej plochy bytu.

Pri zateplení bytovej budovy alebo zariadenia sociálnych služieb sa má zvýšiť limit zo 100 eur na m2 zatepľovanej plochy na 200 eur za m2 podlahovej plochy. Na účel výstavby zariadenia sociálnych služieb sa zvýši limit úveru zo 760 eur na 1 200 eur za m2 podlahovej plochy obytnej miestnosti.

Vypustiť by sa malo ustanovenie určujúce maximálnu výšku sumy odpustenej časti úveru (6 000 eur) pre mladomanželov poskytnutého na obstaranie bytu staršieho ako tri roky. „Navrhovanou úpravou však nie je dotknutá možnosť odpustenia časti úveru pri narodení dieťaťa, určená vo výške 2 000 eur na každé dieťa, ktoré žije so žiadateľom v spoločnej domácnosti a dožilo sa jedného roku veku, rovnako ako u všetkých okruhov žiadateľov, ktorými sú fyzické osoby,“ dodal rezort v materiáli. (tasr)

Minister práce Milan Krajniak sa ohradil voči tvrdeniam odborárov o blokovaní zasadnutia tripartity. Zopakoval, že je pripravený rokovať s každým, kto prejaví záujem o sociálny dialóg.

Konfederácia odborových zväzov informovala, že minister práce opätovne porušil zákon o tripartite, keď vláda v stredu schválila koncepciu kurzarbeitu. Tá rovnako ako zákon o štátnom rozpočte nebola podľa odborárov prerokovaná v tripartite.

Ministerstvo práce uviedlo, že rokovanie tripartity nie je možné zrealizovať, ak sa KOZ nezúčastní na predsedníctve Hospodárskej a sociálnej rady SR. „Vzhľadom na oznámenie KOZ SR o tom, že sa nezúčastní na zasadnutí predsedníctva HSR SR predsedníctvo nie je schopné prijímať závery, vrátane záveru o čase, mieste a programe plenárneho zasadnutia tripartity. V dôsledku toho predseda HSR nemôže uskutočniť plenárne zasadnutia tripartity,“ uviedol tlačový odbor rezortu práce. Zasadnutia tak neúčasťou podľa ministerstva blokuje KOZ.

Rezort práce tiež uviedol, že sa neuskutočnilo ani plánované štvrtkové rokovanie predsedníctva tripartity. „Tým sa muselo zrušiť aj plánované plenárne zasadnutie HSR SR,“ upozornilo ministerstvo práce.

KOZ je so všetkými ostatnými členmi Hospodárskej a sociálnej rady súčasťou Riadiaceho výboru pre reformu dôchodkového zabezpečenia, sociálneho poistenia a zavedenia skráteného pracovného času, tzv. „kurzarbeit“. Riadiaci výbor zasadol prvýkrát 16. júla 2020. Hlavným bodom programu bola podľa vyjadrení ministerstva príprava zavedenia kurzarbeitu.

V stredu 23. septembra 2020 sa na ministerstve uskutočnilo rozporové konanie k zásadným pripomienkam k tejto koncepcii, na ktorom sa zúčastnili aj piati zástupcovia KOZ vrátane prezidenta Mariána Magdoška.

„V pondelok 5. októbra 2020 sa uskutočnilo rokovanie riadiaceho výboru s hlasovaním per rollam, ktorého bodom bolo aj schválenie návrhu koncepcie zavedenia kurzarbeitu. Napriek tomu, že prezident KOZ nie je hlasujúcim členom výboru, s návrhom koncepcie súhlasil,“ dodalo ministerstvo práce. (tasr)

Detva prijme od ministerstva financií návratnú finančnú výpomoc 336-tisíc eur. Rozhodlo o tom mestské zastupiteľstvo.

Od štátu ide o finančnú kompenzáciu výpadkov príjmov samospráv v dôsledku pandémie, keďže sa celoštátne znížil výber dane z príjmov fyzických osôb, ktorá plynie do rozpočtu miest a obcí.  Výpomoc musí byť použitá do konca roka, zároveň nesmú byť prekročené limity dlhu.

Primátor Ján Šufliarský po rokovaní zastupiteľstva povedal, že peniaze nedá mesto na žiadny konkrétny projekt alebo investíciu. „Bude to na bežné a kapitálové výdavky tam, kde mala samospráva výpadky,“ spresnil. (tasr)

Počet insolvencií vo svete v roku 2021 stúpne vplyvom pandémie o 31 %, prognózuje poisťovňa Euler Hermes. Odhaduje, že vlny koronavírusu po Európe postihnú Afriku a Latinskú Ameriku, situácia v pacifickej Ázii zostane pod kontrolou.

„Od 3. štvrťroka 2020 až do konca roka 2021 sa neočakáva normalizácia situácie okolo pandémie,“ uvádza Euler Hermes. Očakáva sprísňovanie a uvoľňovanie reštrikčných opatrení podľa vývoja koronakrízy a s tým súvisiace kolísanie ekonomickej aktivity.

Podľa Euler Hermes bude cestovanie za hranice jednotlivých štátov obmedzené až do roku 2022, keď sa predpokladá koniec sanitárnej krízy.

Aký je trend insolvencií:

Globálny insolvenčný index Euler Hermes ukazoval v 1. polroku pokles o 7 %. Prepad oficiálnych registrácií platobných neschopností pokračoval v lete vo väčšine krajín, ktoré regulovali likviditu firiem a zmäkčovali podmienky vyhlásenia bankrotu.

Ukončenie podporných schém povedie k obratu trendu od 3. alebo 4. štvrťroka tohto roka. Závisieť bude od situácie v jednotlivých krajinách a zrýchľovania ekonomík v 1. polroku 2021.

Insolvenčný index sa prudko zdvihne ku koncu budúceho roka (o 31 %) vo všetkých regiónoch.

Euler Hermes je svetovým lídrom v poistení pohľadávok, má vyše 52-tisíc klientov vo viac ako 50 krajinách. Patrí do skupiny Allianz. (čtk)

Eurostat revidoval dlh Slovenska z úrovne tesne pod 48 % na 48,5 % HDP. Dlh sa tak vracia do sankčných pásiem dlhovej brzdy, upozornila rozpočtová rada.

Eurostat zaznamenal do dlhu aj záväzky z dotácií na zelenú energiu a revidoval aj výšku HDP nadol, čo zvýšilo podiel dlhu na HDP.

Počas účinnosti dlhovej brzdy (od roku 2012) sa tak slovenský verejný dlh nikdy nenachádzal mimo sankčných pásiem. „Podobná situácia sa odohrala aj pred rokom, keď sa po jesennej notifikácii Eurostatom dlh vrátil do sankčných pásiem,“ uviedla rozpočtová rada.

Firma Polyus tvrdí, že podľa nového odhadu má na Sibíri najväčšie svetové nálezisko zlata s viac ako štvrtinovým podielom na ruských rezervách. Doteraz najväčším náleziskom bol projekt KSM firmy Seabridge Gold v Kanade.

Najväčšie ložisko Suchoj Log sa nachádza v Irkutsku, sovietski geológovia ho objavili v roku 1961. Vláda dlho uvažovala o jeho predaji, až práva na rozvoj ťažby kúpila v aukcii v roku 2017 firma Polyus s partnerom Rostec.

Minulý mesiac Polyus oznámil, že kúpi od spoločnosti Rostec jej 22-percentný podiel v ložisku Suchoj Log za 128 miliónov dolárov.

Viac o ložisku Suchoj Log:

  • Podľa nového odhadu jeho rezervy dosahujú 540 miliónov ton rudy s obsahom 40 miliónov troyských uncí zlata. Kanadský projekt KSM má odhadované rezervy 38,8 milióna uncí.
  • Zabezpečuje firme Polyus pozíciu najväčšieho ťažiara zlata podľa odhadovaných rezerv spolu so spoločnosťou Newmont.
  • Polyus odhaduje náklady na projekt medzi 2 a 2,5 miliardy dolárov, ročná ťažba by mala dosiahnuť 1,6 milióna uncí.
  • Ďalšie plány s ložiskom chce Polyus oznámiť do konca roka.

Rozvoj ťažby na veľkom ložisku býva zvyčajne zdĺhavý a nákladný proces. Nové ložisko by ale mohlo firme Polyus zvýšiť ročnú ťažbu najmenej o 70 %. Odvtedy, ako ho kúpila, stúpli ceny zlata o 60 % a v auguste dosiahli nový rekord. (čtk, reuters, bloomberg)

Tesla v 3. štvrťroku zvýšila čistý zisk medziročne o 131 % na 331 miliónov dolárov pri rekordných dodávkach vyše 139-tisíc elektromobilov. Firma skončila v pluse piaty štvrťrok za sebou a mieri k prvému ziskovému finančnému roku.

Tržby Tesly od júla do septembra stúpli medziročne o 39 % na 8,77 miliardy dolárov, analytici očakávali o niečo nižšie číslo.

Ďalšie fakty o Tesle:

  • za tri štvrťroky dodala zákazníkom približne 319-tisíc elektromobilov, z toho takmer polovicu v 3. kvartáli;
  • na celý rok má cieľ dodať na trh pol milióna vozidiel, na jeho splnenie by musela v 4. štvrťroku dosiahnuť opäť rekordné dodávky vyše 181-tisíc áut;
  • vyrába elektromobily v kalifornskom Fremonte a od decembra tiež v Šanghaji, kde produkuje Model 3, ktorý čoskoro začne exportovať z Číny aj do Európy, a pripravuje kapacity pre SUV Model Y;
  • pripravuje druhý americký závod v Texase a prvú európsku továreň neďaleko Berlína, v ktorej plánuje na budúci rok spustiť výrobu Modelu Y;
  • hodnota jej akcií od začiatku roka vzrástla o zhruba 400 % a stala sa najhodnotnejšou automobilkou na svete. (čtk, bbc, e)

Bratislava od začiatku roka 2021 zakáže umiestňovanie herní na vzdialenosť menej ako 500 metrov od školy, školského zariadenia, zariadenia sociálnych služieb, zariadenia na liečbu nelátkových závislostí a ubytovne mládeže. Rozhodlo o tom mestské zastupiteľstvo.

Mesto schválilo nové VZN o podmienkach umiestňovania herní na území hlavného mesta. Reaguje tak na nedávno schválenú novelu zákona o hazardných hrách.

Herne bude možné v Bratislave umiestniť len v hoteloch, moteloch, penziónoch, budovách pre obchod a služby, kultúru a verejnú zábavu. Taktiež aj v bytových domoch, ak s tým písomne vyjadrí súhlas nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Vo VZN sa limituje aj vzdialenosť jednej hernej od druhej.

Bratislavskí mestskí poslanci schválili aj VZN, ktorým od januára 2021 hlavné mesto vo vybraných dňoch zakáže prevádzkovať v hlavnom meste bingo, stolové hry a hazardné hry na výherných prístrojoch, na termináloch videohier, na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi či na iných technických zariadeniach. Výnimku tvoria internetové hry. Zákaz má platiť 1. januára, 6. januára, na Veľký piatok, na Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. a 2. novembra, 24., 25. a 26. decembra. Prevádzkovanie hazardných hier bude zakázané aj v čase trvania štátneho smútku, ak bude vyhlásený. (tasr)

Poľská vláda požiada EK o povolenie štátnej pomoci na výstavbu atómovej elektrárne. Poľsko plánuje vybudovať svoj prvý jadrový zdroj do roku 2033, zatiaľ nemá plán financovania projektu.

„V súčasnosti je nemožné postaviť jadrovú elektráreň bez štátnej podpory,“ povedal vládny splnomocnenec pre energetickú infraštruktúru Piotr Naimski. Kabinet chce zapojiť do výstavby aj domáci priemysel, aby znížil náklady.

Poľsko vyrába väčšinu elektriny z uhlia a jadrovú energetiku považuje za spôsob, ako sa dopracovať k zníženiu emisií podľa požiadaviek EÚ.

Aké sú plány Poľska s jadrom:

  • Vláda chce urýchliť odklon od využívania uhlia na výrobu elektriny a investovať v prepočte 33 miliárd eur do výstavby prvých jadrových elektrární v krajine.
  • Plánuje vybudovať dve jadrové elektrárne so šiestimi reaktormi a celkovou kapacitou 6 až 9 gigawattov.
  • Výstavba prvého zdroja sa má začať v roku 2026, hotový by mal byť v roku 2033. Druhá elektráreň má byť spustená o desať rokov neskôr.

Poľsko uzavrelo dohodu o jadrovej energii s USA, v rámci nej má kúpiť od amerických firiem jadrovú technológiu za 18 miliárd dolárov. (čtk, reuters)

Minister práce Milan Krajniak opäť porušil štandardný legislatívny proces, tvrdí Konfederácia odborových zväzov. Vláda schválila koncepciu kurzarbeitu bez toho, aby bola prerokovaná v tripartite, podobne ako pri zákone o štátnom rozpočte.

Na štvrtkové popoludnie zvolal minister práce rokovanie predsedníctva tripartity a súčasťou pozvánky bol aj predbežný návrh plánu jej práce na mesiace november a december. KOZ uviedla, že zostala nemilo prekvapená, že jedným z bodov programu rokovania tripartity plánovaného na 2. novembra je aj koncepcia zavedenia režimu skrátenej práce „kurzarbeit“, ktorú už schválila vláda.

Minister práce tak podľa KOZ opäť raz obišiel štandardný legislatívny proces. Podľa odborárov pritom predstavitelia ministerstva deklarovali, že koncepcia so zapracovanými pripomienkami bude predmetom rokovania Riadiaceho výboru pre reformu dôchodkového zabezpečenia, sociálneho poistenia a zavedenia skráteného pracovného času.

Toto rokovanie sa však neuskutočnilo, KOZ nedostalo ani záverečnú verziu koncepcie. Schválením koncepcie na vláde sa podľa odborárov opätovne obchádza rokovanie tripartity.

KOZ nesúhlasí s takýmto konaním. „Nebudeme hrať hru ministra práce Krajniaka. Nechceme blokovať pomoc pre firmy a pracujúcich, zároveň si však nenecháme skákať po hlave. Platí zákon, ktorý stanovuje, ako má tripartita fungovať. Minister Krajniak však robí všetko pre to, aby odbory blokoval. Preto sa nezúčastníme na najbližšom zvolanom rokovaní tripartity a budeme pokračovať v protestných a nátlakových akciách s cieľom navrátiť sociálny dialóg,“ vyhlásil v stanovisku pre médiá prezident KOZ SR Marián Magdoško.

KOZ samotný kurzarbeit podporuje. Je však presvedčená, že opatrenia prijaté na zamedzenie šírenia nového koronavírusu, ktoré významne zasahujú do podnikania a výrazne zvyšujú sociálne a ekonomické následky pandémie, musia byť primerane kompenzované.

„Očakávame, že nová schéma odstráni všetky nedostatky opatrení z prvej vlny, ktoré nechali bez povšimnutia slobodné povolania, množstvo ľudí na voľnej nohe, verejné podniky a mnoho ďalších skupín,“ dodala viceprezidentka KOZ SR Monika Uhlerová s súvislosti s projektom Prvá pomoc plus. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať