Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ministerstvo investícií robí revolúciu v čerpaní eurofondov pre regióny, rozhodovanie posúva na miestnych ľudí

Ministerstvo investícií ide decentralizovať čerpanie eurofondov. Štátny tajomník rezortu Vladimír Ledecký tvrdí, že rozvoj akéhokoľvek regiónu na Slovensku nie je možné riadiť od stola v Bratislave. „Miestni vedia najlepšie, čo ich región potrebuje na rozvoj,“ povedal.

O čo ide: 

  • Slovensko má obrovský problém s čerpaním eurofondov. Európska komisia odporúča inšpirovať sa krajinami, ako je Česko, Maďarsko či Estónsko, ktoré sú v čerpaní oveľa úspešnejšie.
  • Podľa novej stratégie ministerstva majú reformu čerpania eurofondov pre regióny zaistiť integrované územné stratégie, ktoré budú po novom založené na lepšej spolupráci vnútri regiónov a na vytváraní partnerstiev.
  • Nástrojom decentralizácie čerpania eurofondov budú integrované územné investície. Budú nimi financované ucelené balíky projektov „šitých na mieru“ danému regiónu v rámci hraníc príslušného samosprávneho kraja.
  • Tieto projekty však musia vychádzať z integrovanej územnej stratégie, ktorú si vopred navrhnú a dohodnú miestni predstavitelia. Vlastnú víziu rozvoja si tak vytvoria a odsúhlasia minimálne na najbližšie desaťročie.

Ako by to mohlo fungovať: „V praxi to znamená, že sa dohodnú všetci kompetentní v danom regióne,“ myslí si Ledecký. Podľa neho by si tzv. rady partnerstiev pozostávajúce z vyšších územných celkov, regionálnych samospráv, miestnych samospráv alebo aj neziskových organizácií mali určiť, čo región potrebuje. Spoločne pripravia víziu na rozvoj svojho regiónu. Následne už možno predkladať projekty, ktoré sa budú môcť opierať o jasnú a odkomunikovanú víziu rozvoja – a ich realizácia bude o to jednoduchšia.

„Do tohto plánovacieho procesu sa zapoja všetci starostovia. Keď budú stratégiu pripravovať, tam sa musia dohodnúť, aby neboli domovy dôchodcov v jednej aj druhej obci a prípadne cyklochodník aby išiel z obce A do obce B. O tom je tá stratégia,“ odpovedal Ledecký na otázku, čo sa stane, ak sa dvaja starostovia nedohodnú.

Prečo je to dôležité: Cieľom nového prístupu je podľa ministerstva naučiť subjekty spolupracovať, peniaze z eurofondov tak môžu byť lepšie využité a oveľa transparentnejšie rozdelené.

Nový prístup je podľa Ledeckého slov komplexnejší a nerieši len peniaze z EÚ, ale všetky aktivity a činnosti, ktoré sa v danom regióne nachádzajú. Rozdeľovať peniaze budú spomínané rady partnerstiev. „Rozdeľovať ich budú na celom území svojho kraja a sú to peniaze v širokej škále činnosti, ktoré Európska únia dáva v programovacom období,“ doplnil štátny tajomník. (tasr)

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Matovič sa bojí, že uhlíková neutralita bude drahá. Ale klimatická kríza by už nebola o peniazoch
  • Penzie: Parlament schválil vládne zmeny v 13. dôchodku, podporilo ich 82 zo 129 prítomných poslancov
  • Právo: Ohýbanie práva a prikrmovanie budú trestným činom, zaistenie majetku sa sprísni
  • Pomoc: Vláda schválila koncepciu zavedenia kurzarbeitu do slovenského právneho poriadku
  • Zdravotníctvo: Agel plánuje prebrať od Kmotríka nemocnicu v Skalici
  • Bratislava: Magistrát vyhlásil súťaž na predĺženie električkovej trate v Petržalke
  • Pozemky: NAKA obvinila troch ľudí v reštitučnej kauze na pozemkovom fonde
  • Nemecko: Vládny terminál omeškaného a predraženého nového berlínskeho letiska prijal prvú cestujúcu
  • USA: Purdue Pharma zaplatí 8 miliárd dolárov za opiátovú kauzu
  • Pomoc od štátu: Aké budú zmeny v pomoci v rámci druhej vlny pandémie
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Zavreté krčmy a stopnuté festivaly: Urpiner musel vyliať milión pollitrov skazeného piva 

Spolumajiteľ Urpineru Branislav Cvik Foto Olivér Hargitai, Hamu és Gyémánt Kiadó
Spolumajiteľ Urpineru Branislav Cvik Foto Olivér Hargitai, Hamu és Gyémánt Kiadó

Spolumajiteľ pivovaru Urpiner Branislav Cvik sa pýta, ako sa vlastne majú využiť výsledky celoštátneho testovania na koronavírus. „Chýba mi, že vláda dopredu nepovie, čo bude nasledovať. Musíme mať scenáre, a nie že až po výsledkoch sa bude dumať, ako ďalej,“ hovorí.

Minúta po minúte

Americké akcie mierne oslabili. Investori s obavami čakajú, ako dopadne rokovanie o stimulačnom balíku americkej ekonomike. Na devízových trhoch oslabil dolár.

Index Dow Jones klesol o 0,35 percenta na 28.210,82 bodu. Širší index Standard & Poor’s 500 sa znížil o 0,22 percenta na 3435,56 bodu.

Index technologického trhu Nasdaq oslabil o 0,28 percenta na 11.484,69 bodu.

Americký prezident Trump napriek postoju svojej Republikánskej strany naznačil, že by mohol pristúpiť na prijatie balíka pomoci americkej ekonomike, ktorý by presahoval 2,2 bilióna dolárov. Demokrati sa ho snažia pretlačiť už niekoľko mesiacov, Biely dom doteraz presadzoval menší balík.

Šéfka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová bude o balíku ďalej rokovať s ministrom financií Stevenom Mnuchinom vo štvrtok.

Na devízovom trhu oslaboval dolár. Niektorí investori začali po Trumpovom náznaku stavovať na riskantnejšie meny.

Krátko po 22:30 SELČ dolárový index, ktorý sleduje výkon dolára ku košu šiestich popredných svetových mien, klesal o 0,4 percenta na 92,68 bodu.

Euro oproti doláru v rovnakom čase posilňovalo o 0,3 percenta na 1,1856 USD a k jenu o 0,6 percenta na 123,97 JPY. Dolár oproti jenu odpisoval 0,9 percenta na 104,57 JPY. (čtk)

Americká farmaceutická spoločnosť Purdue Pharma, výrobca návykového analgetika OxyContin, zaplatí viac než 8 miliárd dolárov a musí ukončiť svoju činnosť. Firma sa na federálnom súde priznala, že lekárom platila za to, aby vystavovali viac predpisov na lieky obsahujúce opiáty.

Urovnanie sporu je doteraz najväčším úspechom federálnej vlády, ako doviesť farmaceutickú spoločnosť k zodpovednosti za závislosť od opiátov. Na predávkovanie opiátmi zomrelo v USA od roku 2000 viac než 470-tisíc ľudí. Tretina z týchto úmrtí v roku 2018 súvisela s liekmi na predpis. (čtk)

Zníženie 13. dôchodkov ušetrí zhruba 300 miliónov eur, na udržateľné financovanie budúcich dôchodkov však stále chýba 1,7 miliardy eur ročne, upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Poslanci dnes schválili 13. penzie vo výške 50 až 300 eur.

Zmenili tak pôvodne plánovaných 460 eur pre väčšinu dôchodcov, čo tesne pred februárovými voľbami narýchlo odhlasovali poslanci Smeru, SNS, ĽSNS a Sme rodina.

Minister práce Milan Krajniak a jeho stranícky predseda zo Sme rodina Boris Kollár zmenu obhajujú tak, že oproti zrušenému vlaňajšiemu vianočnému príspevku dôchodcovia dostanú viac. Opozičné strany, naopak, okresanie 13. dôchodkov kritizujú.

Na čo upozorňuje rozpočtová rada

  • Finančná stabilita budúcich dôchodkov sa narušila počas uplynulých dvoch rokov. Za kľúčovú považuje chystanú penzijnú reformu a to, ako bude schválená v ústavnom zákone.
  • Pôvodne schválené 13. dôchodky od Smeru, SNS, ĽSNS a Sme rodiny by znamenali zvýšenie nákladov zo 147 na 590 miliónov eur tento rok.
  • Nový 13. dôchodok bude stáť 308 miliónov eur, čo znamená úsporu 282 miliónov eur. (e, tasr)

Slovenská obchodná a priemyselná komora tvrdí, že zámer plošného testovania je nedomyslený a rizikový a navyše chýba informácia, čo by po ňom nasledovalo. Podobne ako ďalšie biznisové organizácie kritizuje, že návrh vláda nekonzultovala s „hospodárskou sférou“.

Čo tvrdí SOPK

  • Testovanie sa pripravovalo bez konzultácie s tými, ktorých sa dotýka.
  • Naďalej nie sú známe viaceré kroky, ako sa uskutoční.
  • Navrhované tresty (karantény, pokuty, pozn. red) sú „s vysokou mierou“ za hranou ústavnosti.
  • Ak by vláda konzultovala testovanie s ľuďmi z hospodárskej sféry, zrejme by testovala len v niektorých regiónoch, čo by zabezpečilo reprezentatívne výsledky a miernejšie dosahy na ekonomiku.
  • Verejnosť nevie, aké závery sa vyvodia podľa výsledkov testov.
  • Pri karanténe netestovaných by mohol vypadnúť 1 milión pracovníkov. (e, tasr)

PayPal umožní svojim klientom kupovať, predávať a držať bitcoiny a ďalšie virtuálne meny. Od budúceho roka budú môcť platiť kryptomenami v 26 miliónoch obchodoch, ktoré prijímajú úhrady prostredníctvom tejto americkej platformy.

PayPal dúfa, že novou službou podporí globálne používanie virtuálnych mien a pripraví svoju sieť na nové digitálne meny, ktoré by mohli vyvíjať centrálne banky a firmy.

Majitelia účtov v USA budú môcť nakupovať, predávať a uchovávať meny vo svojich peňaženkách na platforme PayPal už v nasledujúcich týždňoch. Do ďalších krajín a do svojej aplikácie Venmo plánuje firma expanziu v 1. polroku 2021.

Prečo je to dôležité

Ďalšie popredné finančno-technologické firmy, ako Square či Robinhood Markets, svojim užívateľom tiež umožňujú nakupovať a predávať kryptomeny.

Zapojenie PayPalu je však vzhľadom na jeho dosah významnou udalosťou. Po celom svete má 346 miliónov aktívnych účtov a v 2. štvrťroku spracoval platby za 222 miliárd dolárov.

Viaceré centrálne banky sa už vyjadrili, že chcú vyvinúť digitálne verzie svojich mien. Facebook s podporou ďalších firiem spustil v roku 2019 projekt vlastnej kryptomeny Libra. PayPal bol zakladajúcim členom projektu, po niekoľkých mesiacoch ho však opustil.

Viac o kryptomenách:

  • majú tendenciu byť nestabilné, preto sú atraktívne pre špekulantov, ale menej príťažlivé pre obchodníkov a kupujúcich;
  • transakcie s nimi sú pomalšie a nákladnejšie než v prípade ďalších platobných systémov;
  • platby v kryptomenách na PayPal budú vysporiadané prostredníctvom oficiálnych mien, ako je dolár. To znamená, že obchodníci nedostanú platby vo virtuálnych menách, aj keď za ich tovar bude zaplatené v kryptomene.

Bitcoin sa v reakcii na správu o PayPale posilňuje a blíži sa k tohtoročnému maximu. V auguste jeho cena stúpla na 12 473 dolárov, od začiatku októbra si pripísal 15 %. (čtk, reuters)

Ericsson v 3. štvrťroku hospodáril s čistým ziskom v prepočte 540 miliónov eur, pred rokom bol v strate. Firma uviedla, že ťažila z budovania mobilných 5G sietí v Číne a zo silného dopytu v USA. Jej akcie stúpli na 5-ročné maximum.

Kvartálne tržby Ericssonu sa medziročne zvýšili o 1 % na 5,5 miliardy eur. Šéf firmy Börje Ekholm uviedol, že kontrakty na 5G siete v Číne sa vyvíjajú podľa plánu. „Prispeli k ziskom v 3. štvrťroku a očakáva sa, že sa budú ďalej zlepšovať.“

Čo môže byť problém

Vzťahy Ericssonu s Čínou by sa mohli skomplikovať po tom, ako Švédsko z bezpečnostných dôvodov zakázalo používať telekomunikačné zariadenia firiem Huawei a ZTE v 5G sieťach.

Čína vyzvala Švédsko, aby svoje rozhodnutie zmenilo a zabránilo tak negatívnym dôsledkom pre švédske podniky. Ericsson súperí v oblasti 5G sietí najmä s firmami Huawei a Nokia. (čtk, reuters)

Vládny terminál nového berlínskeho letiska privítal prvého cestujúceho, nemeckú ministerku poľnohospodárstva Juliu Klöcknerovú. Celé letisko bude uvedené do prevádzky 31. októbra bez ceremoniálov, keďže výstavba sa veľa rokov preťahovala.

Oddnes budú z nového letiska Willyho Brandta lietať spolkový prezident, nemecká kancelárka a jej ministri, lietadlá bundeswehru a prilietať naň budú zahraniční hostia vlády.

Klöcknerová sa dnes vracala z rokovania ministrov poľnohospodárstva EÚ. Lietadlá s vysokopostavenými politikmi a úradníkmi doteraz vzlietali a pristávali v Berlíne na letisku Tegel.

Viac o novom letisku:

  • Začalo sa budovať pred 14 rokmi, uvedenie do prevádzky bolo pôvodne naplánované na rok 2011.
  • Pre problémy s včasným dokončením sa stalo symbolom neschopnosti politikov doťahovať veľké stavebné projekty.
  • V budúcnosti má postupne nahradiť dve berlínske letiská Tegel a Schönefeld.

Šéf nového letiska Engelbert Lütke Daldrup už skôr priznal, že Berlínu a celému Nemecku sa za projekt všetci smejú. „My nemeckí inžinieri sme sa hanbili,“ povedal Daldrup. (čtk, spiegel)

Nové berlínske letisko Willyho Brandta (stav z polovice septembra 2020). Foto - TASR/AP
Nové berlínske letisko Willyho Brandta (stav z polovice septembra 2020). Foto – TASR/AP

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať