Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ak by nebol ústavne zastropovaný dôchodkový vek na 64 rokov, tak by sa ženám, ktoré vychovali deti, nemohlo pomôcť vôbec. Tvrdí to Smer s tým, že OĽANO hlasovalo proti tomuto opatreniu.

Predseda strany Robert Fico preto považuje štvrtkové vyjadrenia premiéra Igora Matoviča k tejto téme o tom, že „prijatie novely je veľkou vecou pre Slovensko,“ za divadlo.

Parlament schválil novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá zohľadní výchovu detí aj ročníkom žien 1957 – 1963 pri odchode do dôchodku. Koaliční ministri aj poslanci vyhlásili, že odstránili krivdu, ktorú spôsobila bývalá vláda. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) vyhlásil, že na nápravu musela vláda nájsť 430 miliónov eur.

„Keby sme takto nezastropovali dôchodky, tak by ľudia odchádzali do dôchodku vo veku 70 a viac rokov, ako si vždy želala pravicová vláda. V súčasnosti sa odchádza do dôchodku vo veku okolo 62 rokov a tým, že je nastavený určitý automat, ktorý sa zastaví o niekoľko rokov, tak v budúcnosti ľudia pôjdu do dôchodku maximálne vo veku 64 rokov,“ povedal Fico.

Proti tomuto návrhu sa podľa jeho slov postavil Matovič ako bývalý opozičný politik. „Vtedy hovoril, že Fico posiela expresom Slovensko ‚do Grécka‘, že za toto zaplatíme neuveriteľné peniaze. Tento istý Matovič sa tu vo štvrtok postaví, falošne plače a vykrikuje, že ako sme my ublížili nejakým ženám narodeným v rokoch 1957 – 1963. Takže, aká pravda?“ pýta sa Fico.

Zároveň vyčíslil, že vlani ministerstvo práce vyčlenilo 33 miliónov eur na kompenzáciu týchto ročníkov dotknutých žien. Navyše sa vedie spor na Ústavnom súde vo veci kvality zastropovania dôchodkového veku. „Stále máme pochybnosti o tom, čo je ústavné a čo nie, ale dali sme prednosť zákonu, ktorý vo štvrtok v parlamente prešiel, 140 poslancov hlasovalo za vrátane 26 poslancov Smeru. O čom to tu rozpráva Igor Matovič? Keby nedošlo k zastropovaniu dôchodkového veku na 64 rokov, v budúcnosti tak nemôžeme pomôcť ženám,“ vyhlásil Fico.

Poslanci strany podľa jeho slov za novelu zákona o sociálnom poistení hlasovali preto, že „dali prednosť sociálnym istotám“. „O akých 430 miliónoch eur tu hovorí Kollár, že je dosah? V stanovisku vlády sa hovorí o odhade pre rok 2021 vo výške 51 miliónov eur. Štvrtkové divadlo bolo trápne a smiešne,“ adresoval koaličným predstaviteľom Fico. (tasr)

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Zmätok z vládnych opatrení, každý ich vykladá po svojom. A biznis tíchne
  • Lockdown: Ľudia s negatívnym testom budú môcť od 2. novembra opäť voľne vychádzať
  • Prvá pomoc+: V pondelok 9. novembra začne štát prijímať výkazy k prvej pomoci za október, budú už v zvýšenej výške
  • Polícia: NAKA zadržala Zoroslava Kollára a viacerých sudcov
  • Sociálne: Na Slovensku sa opäť zavedie pandemický rodičovský príspevok, schválila to vláda
  • Prieskum: Nálada v slovenskej ekonomike sa v októbri zlepšila, dôveru podnikateľov už začala ovplyvňovať druhá vlna pandémie
  • Vývoj: Nemecká ekonomika stúpla v 3. štvrťroku podľa inštitútu DIW asi o 6 % po rekordnom prepade o 9,7 % v 2. kvartáli
  • Akcie: Paneurópsky index Stoxx 600 klesol na päťmesačné minimum
  • Doprava: Najrušnejším letiskom v Európe je parížske letisko Charlesa de Gaulla, z prvého miesta odsunulo londýnsky Heathrow
  • Núdzový stav: Smiem si kúpiť balený obed cez okienko?
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Ako zbohatol zadržaný Zoroslav Kollár a ako rýchlo posledné roky všetko rozpredal či previedol na blízkych

Zoroslav Kollár. Foto N - Tomáš Benedikovič
Zoroslav Kollár. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako zbohatol zadržaný Zoroslav Kollár a ako rýchlo posledné roky všetko rozpredal či poprevádzal na blízkych. Kollár vstúpil do podnikania ako konkurzný právnik, napokon sa vyšvihol medzi elitu, keď vlastnil aj také značky ako Zetor, Vinea či Slovakia Ring. Jeho majetok sa odhaduje na vyše sto miliónov eur.

Minúta po minúte

Oravskí vodári hovoria, ako zvládajú výpadok 12 percent ľudí v dôsledku pandémie

V oravských vodárňach sa vrátili do práce zamestnanci, ktorí sa vyliečili z korony, no ďalší museli odísť do karantény. Zo 159 pracovníkov malo v posledných dňoch pozitívny test 19. Firma niektoré činnosti odložila a situáciu zvláda.

Oravská vodárenská spoločnosť posiela svojich ľudí do karantény od 13. októbra, keď sa potvrdili prvé pozitívne kontakty a u niektorých zamestnancov príznaky.

Nasledovalo trasovanie, testovanie a rastúci počet potvrdených prípadov nákazy. Firma si preto 21. októbra objednala od súkromnej firmy Medirex testovanie 53 zamestnancov PCR testami.

„Mimo tohto testovania na základe výzvy vedenia spoločnosti veľká časť zamestnancov podstúpila aj plošné antigénové testovanie v rámci ‚štátneho‘ testovania v oravských okresoch. V rámci obidvoch testovaní sa u zamestnancov zistila nákaza u 19 osôb z celkového počtu 159 zamestnancov, čo predstavuje 12 percent. Plus 4 zamestnanci sú v karanténe z dôvodov na strane rodinných príslušníkov,“ povedal pre Denník E výrobno-technický riaditeľ firmy Marcel Bakoš.

Ľudia s potvrdeným vírusom síce od pondelka ostali doma, ale do práce sa už vrátili zamestnanci, ktorí sa nakazili predtým, a už im karanténa uplynula. „Týka sa to aj časti vedenia spoločnosti,“ povedal Bakoš.

Výpadok pracovníkov podľa neho zvládajú aj za cenu toho, že odložili niektoré investície a opravy, ktoré nie sú urgentné. Napríklad, ak napríklad nie je ohrozená dodávka pitnej vody, lebo akumulácia vody vo vodojeme je dostatočná. „Všetky rizikové stavy sa priebežne sledujú a vyhodnocujú dispečermi,“ ubezpečil Bakoš.

„Aktuálne výpadky zamestnancov momentálne zvládame v rámci fondu pracovnej doby zastupovaním a nadčasmi, časť zamestnancov vykonávala respektíve vykonáva prácu z domu. V rámci rozdelenia našej spoločnosti na príslušné strediská je vhodne minimalizovaný kontakt pracovníkov v rámci týchto stredísk,“ priblížil Bakoš.

Ďalšie testovanie zatiaľ neplánujú, lebo neevidujú žiadne príznakové osoby.

Americká burza Wall Street sa po otvorení obchodovania výrazne oslabila, kľúčový index Dow Jones Industrial Average padol o vyše 500 bodov. Investori sa obávajú, že rýchle šírenie koronavírusu môže spomaliť oživovanie ekonomiky.

  • index Dow Jones sa okolo 14:30 nachádzal na 26 946,09 bodu so stratou 1,88 %
  • širší index S&P klesol o 1,88 % na 3326,79 bodu
  • technologický index Nasdaq Composite sa oslabil o 1,93 % na 11 211,21 bodu

Priemerný denný prírastok nových infekcií koronavírusu v USA dosiahol minulý týždeň rekord takmer 72-tisíc. To zvyšuje obavy, že zotavovanie ekonomiky z jarného pandemického šoku sa zastaví.

V oslabovaní pokračujú uprostred týždňa aj európske burzy, prudko klesajú ceny ropy. Barel americkej zmesi WTI sa popoludní predával po 37,5 dolára, jej cena klesla o 5,2 %. Severomorská ropa Brent strácala 4,5 % na 39,34 dolára za barel. (tasr)

Takmer polovica menších firiem ide prepúšťať alebo skracovať úväzky, ukázal prieskum

Zdroj - Slovak Business Agency
Zdroj – Slovak Business Agency

Výrazný negatívny vplyv na podnikanie pocítilo až 72 % malých a stredných podnikov v odvetviach, ktorých sa primárne dotkli obmedzenia platné k 15. októbru. Ukázal to prieskum medzi 1 109 menšími firmami a živnostníkmi. Opatrenia sa pritom minulý týždeň ešte ďalej sprísnili.

Prieskum urobili Slovak Business Agency, Združenie podnikateľov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz, zber dát prebiehal od 13. do 20. októbra.

Prečo je to dôležité:

  • V reakcii na druhú vlnu pandémie musí väčšina podnikateľov prijímať opatrenia na zníženie strát.
  • Takmer štvrtina (23 %) oslovených podnikateľov na druhú vlnu reagovala skrátením úväzkov zamestnancom alebo to v najbližšej dobe plánuje.
  • Rovnako veľká skupina (23 %) pripravuje prepúšťanie zamestnancov, v stravovacích službách je to až 44 %.
  • Pokles tržieb v oboch vlnách pandémie sa najvýraznejšie prejavil popri stravovacích službách aj v umení, zábave a rekreačných činnostiach.
  • Aktuálne obmedzenia budú v nasledujúcich týždňoch s veľkou pravdepodobnosťou viesť k ďalšiemu zásadnému poklesu tržieb malých a stredných firiem. Výrazný prepad do konca roka očakáva až 92 % oslovených podnikateľov.
  • Pokles tržieb v prvej aj druhej vlne pandémie zaznamenáva 94 % podnikov z najohrozenejších  odvetví.
  • Až polovica oslovených firiem má pokles tržieb do 50 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka.
Zdroj – Slovak Business Agency

Prečo doterajšia pomoc nebola dostatočná:

  • Pokles tržieb bol výrazne vyšší ako poskytnutá pomoc od štátu pri takmer polovici oslovených firiem (49 %).
  • Najhoršia situácia je medzi podnikateľmi v gastrosektore, kde takmer dve tretiny (65 %) podnikateľov zaznamenali výrazne vyšší pokles tržieb ako pomoc od štátu.
  • Doterajšia podpora dokázala úplne alebo aspoň čiastočne kompenzovať výpadok tržieb spôsobený vypuknutím pandémie v prípade pätiny podnikateľov (19 %).
  • Z rôznych dôvodov pomoc od štátu doposiaľ nevyužila takmer tretina (32 %) oslovených firiem.

Akú pomoc najčastejšie navrhujú: Podnikatelia požadujú najmä zníženie odvodov alebo ich čiastočné odpustenie (63 %). Viac ako polovica (56 %) podnikateľov preferuje opatrenia vo forme priamych dotácií na úhradu svojich fixných nákladov.

„Európska komisia umožňuje členským štátom podporovať podniky formou príspevku na úhradu časti fixných nákladov, ak v dôsledku pandémie koronavírusu čelia poklesu obratu aspoň o 30 %,“ zdôrazňuje prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík.

Ďalšími opatreniami, ktoré by podnikateľom pomohli v tejto zložitej situácii, sú zásadné zníženie sadzby DPH (39 %), zvýšenie maximálnej mesačnej výšky pomoci pre SZČO a jednoosobové s.r.o. (29 %) a navýšenie sadzieb paušálnej podpory vypočítanej z poklesu tržieb (28 %), čo už medzičasom vláda prijala.

Ako udržať podnikanie:

  • Pri podmienkach platných od 15. októbra by 54 % oslovených podnikateľov udržalo podnikanie po dobu minimálne nasledujúcich troch mesiacov.
  • No až 46 % z najviac ohrozených odvetví deklarovalo, že nedokáže podnikať dlhšie ako 2 mesiace.
  • Podmienky vykonávania podnikateľskej činnosti sa však od 24. októbra ešte viac sprísnili a zákaz vychádzania takmer úplne znemožní podnikateľskú činnosť v ohrozených sektoroch.

„Stojíme pred rizikom náhleho spustenia vlny konkurzov a likvidácií firiem v sektore služieb a začínajúcich podnikateľov,“ poukazuje Miriam Bellušová, generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu.

„Firmy zároveň potrebujú aspoň základnú stabilitu a predvídateľnosť podmienok. Ak sa zmeny ohlasujú zo dňa na deň a prijaté pravidlá sú také nejasné, že si ich odlišne vykladajú aj samotné ministerstvá, nepomáhame tým prežitiu podnikov ani udržaniu zamestnanosti,“ tvrdí Solík.

„Už teraz je jasné, že nová schéma Prvej pomoci plus platná od novembra nedokáže kompenzovať náklady firiem v sprísnenom režime lockdownu. Urgentne preto očakávame zvýšenie rozsahu poskytovanej pomoci pre podnikateľov zo strany zodpovedných ministerstiev,“ uzatvára M. Bellušová.

Iniciatíva slovenských maloobchodníkov, ktorú založili reťazce ako Nay a Martinus, sa dožaduje vyššej podpory počas koronakrízy. Upozorňuje na analýzu MMF, podľa ktorej Slovensko ohlásilo najmenšiu pomoc v koronakríze (2,5 % HDP).

Na čo sa sťažujú obchodníci

  • Štát nenariadil zatvorenie prevádzok, ale ľuďom obmedzil možnosť v nich nakupovať, čím obchodníkov dostal do patovej situácie.
  • Prenajímatelia nechcú odpúšťať nájom aj napriek tomu, že prevádzky nezarábajú.

Na aké opatrenia upriamujú pozornosť

  • Nemecko podľa iniciatívy malým podnikateľom poslalo priame platby 9-tisíc až 15-tisíc eur do 48 hodín od požiadania bez komplikovaného preverovania.
  • Rakúsko platí firmám 75 % fixných nákladov, teda nielen mzdy, nájomné, ale aj úvery, lízingy a časť sezónneho tovaru.
  • V Česku sa platí 100 % mzdových nákladov a štát spätne uhradí 50 % zaplateného nájomného za posledné tri mesiace.

Čo robí štát

Prešovskí mestskí poslanci schválili rozšírenie spoplatneného parkovania. Od januára 2021 pribudnú k centrálnej mestskej zóne vyznačené plochy aj v lokalite Táborisko. V zónach sa smie parkovať len na vyznačených miestach. (tasr, e)

Boeing vykázal štvrtý kvartál za sebou stratu. Dôvodom je prepad odbytu v dôsledku pandémie a odstavenie lietadiel 737 Max z prevádzky. Strata firmy v 3. štvrťroku dosiahla 466 miliónov dolárov, pred rokom bola v zisku 1,2 miliardy dolárov.

Boeing výrazne zmiernil stratu oproti 2. kvartálu, keď sa vyšplhala na 2,4 miliardy dolárov. Výnosy mu klesli o 29 % na 14,14 miliardy dolárov.

Prečo je v mínuse

Pandémia takmer zastavila leteckú dopravu a stiahla veľké aerolinky na pokraj bankrotu. Tie preto požiadali o pomoc vlády, znižujú náklady a odkladajú alebo rušia objednávky lietadiel.

Boeing znížil výrobu, ruší tisícky pracovných miest a zmenil stratégiu vývoja lietadiel. Snaží sa najmä dosiahnuť zrušenie zákazu prevádzky stroja 737 Max, ktorý po dvoch nehodách nemôže lietať už 19 mesiacov. Firma dúfa, že americké úrady zákaz zrušia v novembri.

Do konca budúceho roka Boeing očakáva zníženie počtu zamestnancov na 130-tisíc, čo je o 30-tisíc menej, než mal na začiatku tohto roka. Pred tromi mesiacmi oznámil, že plánuje zrušiť 19-tisíc pozícií. (čtk, reuters)

Automobilka Fiat Chrysler sa v 3. štvrťroku vrátila do zisku. V čistom zarobila vyše 1,2 miliardy eur, pred rokom mala stratu 179 miliónov eur. Rekordný prevádzkový zisk si pripísala v Severnej Amerike.

Výsledky za 3. štvrťrok zverejnila spoločnosť na internetovej stránke (pdf). Oživenie vykázal celý automobilový sektor, ktorý v 1. polroku čelil prepadu v dôsledku pandémie.

Prevádzkový zisk FCA stúpol medziročne o 16 % na 2,28 miliardy eur, čo bol zhruba dvojnásobok v porovnaní s očakávaniami analytikov. V Severnej Amerike sa zvýšil o štvrtinu na rekordných 2,54 miliardy eur.

FCA a PSA potvrdili pokrok v dokončovaní ich fúzie, vďaka ktorej má vzniknúť štvrtá najväčšia automobilka na svete s názvom Stellantis. Dohodu má čoskoro schváliť EK, dokončená má byť začiatkom roka 2021. (čtk, bloomberg)

Ani nová vláda nevyberala riaditeľov štátnych podnikov transparentne. Upozornila na to Nadácia Zastavme korupciu, ktorá analyzovala výber 11 nových šéfov štátnych podnikov. Najmenej transparentný bol podľa nadácie výber riaditeľa ŽSR.

Nadácia rozoberala výmeny na základe odpovedí na žiadosti podľa infozákona. Pýtala sa, či boli zverejnené mená uchádzačov a členov výberových komisií a či sa uskutočnili verejné vypočutia.

Koho nadácia pochválila

  • Najlepšie obstálo ministerstvo životného prostredia, ktoré ako jediné zorganizovalo verejné vypočutie kandidátov na posty riaditeľov Slovenského vodohospodárskeho podniku a Vodohospodárskej výstavby.
  • Nadácia však podotkla, že aj výberové konanie šéfa Vodohospodárskej výstavby sprevádzali viaceré pochybnosti.
  • Pozitívne hodnotila krok ministerstva zdravotníctva zverejniť mená uchádzačov aj s bodovým hodnotením pri obsadzovaní pozície riaditeľa Kúpeľov Diamant Dudince.
  • Mená uchádzačov zverejnilo aj ministerstvo pôdohospodárstva pri výbere riaditeľa Lesov SR a uviedlo k nim krátke životopisy. Nadácia však dodala, že pri hľadaní riaditeľov v ďalších štátnych podnikoch to neurobilo.

Koho nadácia kritizovala

  • Ako najmenej transparentné označila nadácia výberové konanie na riaditeľa stratových ŽSR, ktoré spravujú koľajnice a stanice. Poukázala však na limity zákona o železniciach, podľa ktorého menuje riaditeľa podniku minister dopravy na návrh správnej rady ŽSR. Tá nemusí vyhlásiť výberové konanie ani zverejniť podmienky na obsadenie tejto funkcie.
  • „Z analýzy vyplýva, že z 11 prípadov ani raz žiadne ministerstvo proaktívne nezverejnilo menný zoznam členov výberových komisií. Vieme tiež málo o samotných uchádzačoch. Práve tieto informácie by pritom mohli dopredu identifikovať možný konflikt záujmov, ako aj kvalitných odborníkov,“ skonštatovala analytička Nadácie Zastavme korupciu Klára Bernátová.

Nadácia spočítala, že po voľbách sa menilo vedenie v 11 zo 17 štátnych podnikov. Všetky výberové konania síce prebehli podľa zákona, no deklarované prvky verejnej kontroly v nich podľa nej chýbali. (tasr, e)

Zdroj - Nadácia Zastavme korupciu
Zdroj – Nadácia Zastavme korupciu

Akcie v Európe sa oslabujú tretí deň za sebou, referenčný index Stoxx Euro 600 klesol na päťmesačné minimum. Na trhu sa odzrkadľuje neistota spojená s očakávaniami ďalších reštrikcií, ktorých cieľom je spomaliť šírenie koronavírusu.

Nemecko aj Francúzsko by mali oznámiť nové obmedzenia proti druhej vlne pandémie, ktorá sa rozbehla naprieč Európou. Epidémia sa zhoršuje tiež v Británii, kde rastie počet prípadov infekcie, hospitalizácií i obetí.

„Čelíme bezprecedentnej neistote, s ktorou sa pasuje celý trh,“ hovorí Alexis Grayová zo spoločnosti Vanguard.

Podľa Samyho Chaara, hlavného ekonóma firmy Lombard Odier, je súčasný vývoj pandémie z globálneho hľadiska odlišný od jarnej prvej vlny. „Zatiaľ čo Európa sa zatvára, Ázia sa znovu otvára.“

Ako klesli akcie:

  • paneurópsky index Euro Stoxx 600 okolo poludnia strácal 2,3 %, od konca minulého týždňa sa oslabil o zhruba 5 %;
  • akciový index parížskej burzy CAC 40 odpisoval 3,1 %, nemecký DAX 3,3 %;
  • index londýnskej burzy FTSE 100 klesol o 1,8 %. (ft)

Oslobodenie od dane za používanie letných terás a sedení v Prešove s účinnosťou od 1. novembra schválilo mestské zastupiteľstvo. Pristúpilo k tomu vzhľadom na trvanie mimoriadnej situácie a ekonomickú situáciu.

Zmena všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o miestnych daniach sa vzťahuje na príslušné opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR).

Radnica zároveň už informovala, že majitelia kaviarní a gastroprevádzok v Prešove budú môcť prevádzkovať svoje letné terasy alebo sedenia aj po 31. októbri.

„Všetci chceme veriť tomu, že budúci rok už bude koronavírus na ústupe. Už teraz však musíme urobiť všetko preto, aby sme prevádzkovateľom reštaurácií a kaviarní pomohli prekonať toto náročné obdobie,“ uviedla primátorka mesta Prešov Andrea Turčanová.

Niektorí poslanci skonštatovali, že k odpusteniu poplatkov mohlo dôjsť už skôr. (tasr)

Nemecká ekonomika v 3. štvrťroku podľa inštitútu DIW stúpla o približne 6 % po rekordnom prepade o 9,7 % v 2. kvartáli. Oživovanie hospodárstva, ktoré sa začalo v lete, pravdepodobne spomalí druhá vlna pandémie.

Inštitút DIW poukázal na hrozbu ďalších reštrikcií súvisiacich s koronavírusom. Pripomenul, že veľa firiem stále bojuje s dôsledkami obmedzení, ktoré vláda zaviedla na jar po vypuknutí pandémie, a sotva im zostali finančné rezervy.

Spolkový štatistický úrad Destatis plánuje zverejniť predbežný odhad vývoja HDP v 3. štvrťroku koncom týždňa. (tasr, reuters)

Železnice SR nebudú zabezpečovať hromadné testovanie zamestnancov na covid-19 vo vlastnej réžii. Majú totiž pracoviská s celoslovenskou pôsobnosťou a nie je v možnostiach spoločnosti pokryť celé územie Slovenska.

Firmy, ktoré zamestnávajú viac ako 4000 ľudí, môžu otestovať zamestnancov na covid-19 vo vlastnej réžii. Štát im na účely hromadného firemného testovania poskytne antigénové testy, registračné formuláre, certifikáty a príslušníka Ozbrojených síl SR, ktorý bude na priebeh testovania dohliadať.

Rovnaké podmienky platia aj pre skupiny firiem, ktoré v jednom areáli môžu zriadiť spoločné odberné miesto s účasťou aspoň 4000 zamestnancov. Vyplýva to z informácií na vládnom webe somzodpovedny.sk.

Hovorkyňa ŽSR Ria Feik Achbergerová zdôraznila, že v spoločnosti pravidelne zasadá krízový štáb. Plošné testovanie môže mať dosah na personálne zabezpečenie železničnej dopravnej prevádzky. Železnice preto vydali interné postupy k zabezpečeniu vlakovej dopravy pri nedostatku dopravných zamestnancov počas núdzovej situácie.

Hovorkyňa poznamenala, že pri testovaní ide o individuálne rozhodnutie zamestnancov, ktoré ŽSR rešpektujú, a podľa rozhodnutí budú prispôsobovať prevádzkové kapacity. Reagovala aj na možnosť, ak sa zamestnanci odmietnu dať testovať. Zamestnancom v takom prípade vzniká prekážka na strane zamestnanca bez náhrady mzdy.

„ŽSR dodržiavajú všetky nariadenia a usmernenia Úradu verejného zdravotníctva SR a vlády SR a svojim zamestnancom odporúčajú tieto pravidlá dodržiavať,“ podotkla Feik Achbergerová. Dodala, že ŽSR netestujú zamestnancov priebežne; pri podozrení kontaktujú regionálny úrad verejného zdravotníctva a postupujú v zmysle odporúčaní. (tasr)

Mercedes-Benz zvýši svoj podiel v automobilke Aston Martin na 20 % do roku 2023 zo súčasných 2,6 %. Stane sa tak jedným z najväčších akcionárov trápiaceho sa britského výrobcu luxusných vozidiel.

Zvýšenie podielu sa má uskutočniť v rámci širšieho úpisu nových akcií, ich hodnota pre nemeckú skupinu by mala byť najviac 286 miliónov libier.

Obe automobilky sa dohodli aj na prehĺbení strategickej spolupráce, ktorú naštartovali v roku 2013. Aston Martin tak získa napojenie na dôležité technológie nemeckej firmy vrátane technológií pre elektrické a hybridné autá.

Viac o automobilke Aston Martin:

  • bola založená pred vyše sto rokmi, jej autá preslávil fiktívny tajný agent James Bond;
  • od vstupu na burzu pred dvomi rokmi zažíva náročné časy, tento rok jej akcie stratili dve tretiny hodnoty;
  • v máji sa stal novým šéfom Tobias Moers, ktorý v minulosti stál na čele značky AMG zo skupiny Mercedes-Benz;
  • v 3. štvrťroku sa prepadla do straty 29 miliónov libier, vlani bola v zisku 43 miliónov libier. Výnosy jej klesli o takmer polovicu na 124 miliónov libier. (čtk, reuters)

Najrušnejším letiskom v Európe je tento rok parížske Letisko Charlesa de Gaulla, za deväť mesiacov vybavilo 19,3 milióna pasažierov. Z prvého miesta odsunulo londýnsky Heathrow, ktorým prešlo o 300-tisíc cestujúcich menej.

Šéf letiska Heathrow John Holland-Kaye upozornil britskú vládu, že zaostáva v otváraní hraníc za európskymi krajinami a príliš pomaly zavádza testovanie pasažierov.

Letisko Heathrow za tri štvrťroky vygenerovalo stratu 1,5 miliardy libier, počet pasažierov sa prepadol o takmer 80 %. Očakáva, že za celý rok vybaví 22,6 milióna cestujúcich.

Vedenie najväčšieho britského letiska tvrdí, že má dostatok hotovosti na najbližších 12 mesiacov aj v prípade, že by nastal extrémny scenár s úplným výpadkom tržieb. (ft)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať