Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Sme rodina podporuje daňových podvodníkov
  • Profesia.sk: Počet pracovných ponúk klesol opäť pod 4000
  • Doprava: Bratislavské letisko bude mať od nedele len štyri pravidelné linky do Británie a Írska
  • MHD: Električky v Bratislave budú jazdiť do Dúbravky od pondelka 26. októbra
  • ÚVO: Diaľničiari dvanásťkrát porušili zákon pri súťaži na južný obchvat Prešova
  • Nová pomoc od štátu: Aké budú zmeny v pomoci v rámci druhej vlny pandémie
  • USA: Intel predá aktivity v oblasti pamäťových čipov kórejskému konkurentovi SK Hynix
  • USA: Goldman Sachs sa vyhne trestnému stíhaniu, za škandál okolo fondu 1MDB zaplatí 2 miliardy dolárov
  • Švédsko: Zariadenia od Huawei a ZTE sa nebudú môcť použiť v 5G sieťach
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám o tom

Majiteľ trnavského dodávateľa testov: Premiéra osobne ani obchodne nepoznám a naše testy majú presnosť vyše 96 %

Ilustračné foto Jumpstory
Ilustračné foto Jumpstory

Majiteľ firmy Eurolab Lambda Peter Krajčovič, ktorá dodáva štátu tri štvrtiny testov na celoplošné testovanie, trvá na tvrdení, že ich senzitívnosť presahuje 96,5 %. Takáto presnosť podľa neho bola stanovená následným porovnávaním výsledkov antigénových testov s RT-PCR testom, odvoláva sa však len na informácie od výrobcu.

Minúta po minúte

Firma Pilulka Lékárny získala z IPO akcií na pražskej burze v prepočte 11,2 milióna eur. Záujem investorov prevýšil ponúkané množstvo akcií o 536 %, spoločnosť ich upísala za najvyššiu sumu v rámci stanoveného rozpätia.

Záujem o akcie internetovej lekárne bol veľký, objednávky časti investorov preto museli byť krátené. Hodnota firmy po úpise viac ako 725-tisíc akcií dosahuje zhruba 39 miliónov eur.

Viac o Pilulke:

  • Skupina prevádzkuje 155 kamenných lekární v Česku, jednu na Slovensku a internetové lekárne na českom, slovenskom a rumunskom trhu.
  • Na konci augusta oznámila medziročný rast tržieb za 1. polrok o 45 % na 58,5 milióna eur. Internetové tržby stúpli o 68 %, kamenné lekárne utŕžili o tretinu viac.

Pilulka zakončila verejnú ponuku na burzovom trhu Start, ktorý umožňuje rozvíjajúcim sa malým a stredným firmám prístup ku kapitálu priamo od investorov za zjednodušených podmienok. (čtk)

EÚ získa 17 miliárd eur z prvého kola ponuky dlhopisov z programu SURE na podporu zamestnanosti v mimoriadnych situáciách, ako je napríklad pandémia. Záujem bol obrovský, investori ponúkli rekordných vyše 233 miliárd eur.

„To je úplná senzácia. Trhom i EÚ to ukazuje, že po týchto dlhopisoch bude dopyt,“ povedal o záujme investorov analytik Rabobank Matthew Cairns.

Podrobnosti emisie:

  • EÚ v prvom kole predá dlhopisy v objeme 10 miliárd eur s desaťročnou splatnosťou a cenné papiere za 7 miliárd eur so splatnosťou 20 rokov.
  • Desaťročné dlhopisy si chceli kúpiť investori, ktorí ponúkli celkovo 145 miliárd eur, čo je najväčší objem, aký bol doteraz dosiahnutý pri predaji dlhopisov v Únii.
  • Po dlhopisoch s 20-ročnou splatnosťou bol dopyt v objeme 88 miliárd eur.

Prečo je to dôležité

Dnešná ponuka je prvou fázou plánu EÚ zvýšiť za menej než desať rokov objem dlhov až na 15-násobok. Zmyslom je zabezpečiť peniaze pre členské štáty, ktoré bojujú s dôsledkami pandémie.

Únia má na tento účel dva hlavné programy. Terajšia ponuka ju pritom približuje k spoločnému vydávaniu dlhopisov, čomu sa časť členských krajín dlhodobo bráni. Keď bude plán dokončený, bude EÚ jedným z najväčších dlžníkov v Európe.

Viac o programe SURE

Ide o úniový nástroj dočasného charakteru, jeho účelom je zabrániť masívnemu prepúšťaniu v mimoriadnych situáciách. Je určený členským štátom, ktoré potrebujú zmobilizovať veľa peňazí na boj s dôsledkami pandémie na svojom území.

Vo forme pôžičiek od EÚ bude môcť poskytnúť pomoc až 100 miliárd eur zasiahnutým členským štátom, aby im pomohol riešiť skokové zvýšenie výdavkov na udržanie zamestnanosti. (čtk, reuters)

Poslanci prerokujú na tejto schôdzi novelu zákona o minimálnej mzde a zmeny v 13. dôchodku. Neprešiel návrh opozičného poslanca Erika Tomáša, aby sa o nich nehlasovalo, pretože sú antisociálne a sú proti nim odbory a Jednota dôchodcov.

Konfederácia odborových zväzov odovzdala na generálnej prokuratúre podnet, aby preskúmala postup ministra práce Milana Krajniaka. Vyzvala tiež poslancov, aby neschválili novelu zákona o minimálnej mzde a návrh zákona o 13. dôchodku.

Tieto zákony podľa odborárov výrazne znižujú mzdové a sociálne štandardy pracujúcich a oslabujú práva zamestnancov. Informoval o tom prezident KOZ Marián Magdoško.

„Podľa nášho názoru minister flagrantne a naďalej porušuje zákony tejto krajiny,“ uviedol Magdoško s tým, že všetci sa tomu iba prizerajú a v tejto veci nekoná ani premiér, ktorý na ich list neodpovedal. Podľa odborárov minister Krajniak porušil zákony niekoľkokrát.

Prvýkrát sa to malo stať na „inkriminovanej tripartite“, keď Krajniak osobitne rokoval so zamestnávateľmi o minimálnej mzde. Zákon Krajniak podľa odborárov porušil aj pri novele Zákonníka práce, konkrétne pri zmene minimálnych mzdových nárokov a zmene príplatkov za víkend či nočné. „Bez pripomienkového konania porušil zákon o tvorbe právnych predpisov, ktorý na Slovensku platí,“ dodal Magdoško. Ako spresnil, problém vidia odborári v tom, že podľa platného zákona o minimálnej mzde sa má minimálna mzda v prípade, že sa na nej sociálni partneri nedohodnú ani po 15. júli, vypočítať podľa automatu.

Krajniak odborárov vynechal podľa KOZ aj z diskusií o štátnom rozpočte. „Zákon o trojstranných rokovaniach jednoznačne hovorí, že tripartita dohoduje stanoviská v oblasti štátneho rozpočtu,“ dodal Magdoško s tým, že sa rovnaká situácia v histórii ešte nikdy neudiala.

Odborári nie sú spokojní ani s 13. dôchodkom, ktorý vlastne nie je dôchodkom, ale iba štátnou dávkou. Považujú ho za nespravodlivý a nesolidárny.

Ako uviedol minister Krajniak v reakcii na podanie sťažnosti na generálnu prokuratúru, on sa komunikácii s odborármi nebráni a na pôde jeho ministerstva sú vítaní. „Tak ako som v minulosti pozýval zástupcov zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov aj predstaviteľov KOZ na rokovanie týkajúce sa nových zákonov a legislatívnych iniciatív, ktoré sú v parlamente, aj v pondelok som pozval predstaviteľov KOZ na rokovanie predsedníctva tripartity, ktoré sa má uskutočniť tento týždeň,“ avizoval Krajniak.

Pripomenul, že rokovania sa uskutočňujú aj priebežne. „Napríklad v utorok máme pripomienkové konanie k Zákonníku práce, na ktoré, samozrejme, sú pozvaní a toto pripomienkové konanie bude prebiehať aj s predstaviteľmi KOZ,“ uzavrel Krajniak s tým, že odborári môžu na pôdu ministerstva prísť s akoukoľvek témou, o ktorej chcú rokovať. (tasr)

V Maďarsku schválili predĺženie splátkového moratória pre vybrané sociálne skupiny a pre podniky s finančnými problémami, platiť bude až do 30. júna 2021.

Cieľom tejto regulácie je zabezpečiť, aby si dôchodcovia, rodičia s deťmi, uchádzači o zamestnanie a pracovníci verejnej sféry nemuseli ani v prvom polroku budúceho roka plniť svoje splátkové povinnosti vyplývajúce z pôžičkových či lízingových zmlúv. (tasr, mti)

Švédsko zakázalo používať v 5G sieťach telekomunikačné zariadenia firiem Huawei a ZTE. Rozhodnutie padlo po konzultáciách s miestnou armádou a bezpečnostnou službou. Podľa expertov tak Švédsku hrozí spomalenie výstavby 5G sietí.

Cieľom rozhodnutia je zabezpečiť, aby zariadenia používané v 5G sieťach neohrozovali národnú bezpečnosť. Švédska bezpečnostná služba označila Čínu za jednu z najväčších hrozieb pre Švédsko.

Zo zákazu zariadení Huawei a ZTE budú pravdepodobne ťažiť škandinávski konkurenti Ericsson a Nokia.

Európske štáty prehodnocujú úlohu čínskych firiem pri budovaní telekomunikačných sietí. USA tlačia spojencov, aby vylúčili čínske podniky, ktoré sú podľa nich bezpečnostnou hrozbou, pretože podľa zákona musia pomáhať štátnym orgánom v spravodajskej činnosti. (čtk, reuters)

Objem majetku sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri v uplynulom týždni narástol o 33,4 milióna eur na 9,97 miliardy eur. Vyplýva to z údajov zverejnených Asociáciou dôchodkových správcovských spoločností k 16. októbru.

  • V garantovaných dlhopisových fondoch sa nachádza stále väčšina majetku sporiteľov, celkovo v nich majú uložených sedem miliárd eur, pričom ich majetok vzrástol o 16,1 milióna eur.
  • V negarantovaných fondoch objem majetku predstavoval takmer 2,97 miliardy eur pri náraste o 17,3 milióna eur.
  • Spomedzi negarantovaných fondov mali sporitelia najviac zdrojov uložených v indexových fondoch, kde dôchodkové správcovské spoločnosti spravovali 1,54 miliardy eur, a v akciových fondoch, kde bolo 1,33 miliardy eur. V zmiešaných fondoch sa nachádzalo 106,8 milióna eur. (tasr, e)

Národná diaľničná spoločnosť porušila v súťaži na južný obchvat Prešova za vyše 350 miliónov eur dvanásťkrát zákon, tvrdí po kontrole Úrad pre verejné obstarávanie. Osem porušení mohlo mať podľa úradu vplyv na výsledok obstarávania.

Osemkilometrový úsek diaľnice D1 Prešov západ – Prešov juh sa už stavia, zákazku získalo za bývalej vlády Združenie D1 Prešov, ktoré tvoria stavebné firmy Eurovia, Doprastav a Metrostav za 356 miliónov eur bez DPH. Zvyšní dvaja uchádzači ponúkli 364,7 milióna eur a 367,2 milióna eur.

Zákazka je financovaná z veľkej časti z eurofondov. Podnet na kontrolu dalo ministerstvo dopravy.

„Národná diaľničná spoločnosť (…) nedostatočným spôsobom vyhodnocovala splnenie podmienok účasti u víťazného uchádzača, v dôsledku čoho bol postup Národnej diaľničnej spoločnosti pri uzatváraní zmluvy o dielo ako výsledku súťaže zo strany kontrolného orgánu obťažne spätne preskúmateľný,“ priblížila pre TASR hovorkyňa ÚVO Janka Zvončeková.

Čo hovorí ÚVO:

  • NDS sa nezaoberala existenciou potenciálneho konfliktu záujmov, čo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.
  • Diaľničiari ďalej napríklad nedostatočne odôvodnili primeranosť nimi určenej podmienky účasti, nevyhodnocovali splnenie podmienky účasti podľa zákona o verejnom obstarávaní týkajúcej sa dosiahnutého obratu za činnosť v oblasti prípravy a realizácie cestnej infraštruktúry v súlade s jej znením stanoveným v oznámení.
  • Následne postupovali v rozpore so zákonom, keď nepožiadali záujemcu Združenie D1 Prešov o vysvetlenie alebo doplnenie ním predložených dokladov. (tasr, e)

Firmy Visa a Mastercard čelia v Británii obvineniu, že v čase pandémie vyberajú príliš vysoké poplatky za transakcie platobnými kartami. Podľa britských maloobchodných združení sa za posledné dva roky takmer zdvojnásobili.

Združenia varujú, že maloobchodníci budú musieť preniesť zvýšené náklady na spotrebiteľov, ktorí tak zaplatia za kreditnú kartu ročne o 40 libier viac.

Čo hovoria obchodníci:

  • Združenie BRC obviňuje vydavateľov platobných kariet zo zneužívania dominantného postavenia na trhu. „Sú to dve z najziskovejších organizácií na svete a majú obchodníkov vo svojej moci,“ tvrdí Andrew Cregan z BRC, ktoré žiada prešetrenie záležitosti britským protimonopolným úradom CMA.
  • Zväz pohostinského sektora UK Hospitality upozorňuje, že pandémia urýchlila používanie platobných kariet v odvetví a mnohé podniky v súčasnosti z bezpečnostných dôvodov neprijímajú hotovosť.
  • Podľa zväzu nezávislých maloobchodníkov BIRA sú miestne predajne znevýhodnené, pretože na rozdiel od veľkých celoštátnych reťazcov si nevedia dohodnúť nižšie poplatky. „Pretože kartové transakcie teraz tvoria väčšinu ich platobných transakcií, pociťujú tieto náklady spotrebitelia,“ hovorí obchodný šéf BIRA Jeff Moody. (čtk, bbc)

Ak by ľudia, ktorí neprídu na plošné testovanie, museli ísť do karantény, znamenalo by to podľa Klubu 500 odstavenie fabrík a zastavenie ekonomiky. Možnosť povinnej karantény pre ľudí bez testu naznačovali niektorí ministri.

„Ak na testovanie nepríde 50 % obyvateľov, znamená to, že ľudí necháme 2 týždne doma?“ pýtal sa v tlačovej správe výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Klub združuje niektoré veľké slovenské priemyselné podniky, na jeho čele stojí spolumajiteľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták.

Klub tvrdí, že zámer plošného testovania ľudí na koronavírus je chaotický a nepripravený, a sťažuje sa, že so zamestnávateľmi vláda nekomunikovala. Upozorňuje tiež, že niektoré prevádzky pracujú nepretržite a nemôžu nechať ľudí doma.

úvahou o povinnej karanténe prišiel minister zdravotníctva Marek Krajčí, podporil ho aj minister obrany Jaroslav Naď.

Združenie viackrát kritizovalo vládu za opatrenia proti koronavírusu, ktoré si vyžiadali obmedzovanie podnikateľov, ako sú napríklad reštaurácie. Zároveň pochválilo ohlásené zvýšenie pomoci od štátu.

Najbohatším Číňanom podľa rebríčka inštitútu Hurun zostáva Jack Ma, zakladateľ internetovej firmy Alibaba. Hodnota jeho majetku za uplynulý rok stúpla o 45 % na 58,8 miliardy dolárov.

Počet miliardárov v Číne napriek pandémii stúpa rekordným tempom, k čomu prispieva najmä rast cien akcií a vstup ďalších firiem na akciové trhy.

Kto je v popredí:

  • Jack Ma – na čele rebríčka Hurun je tri roky. K zhodnoteniu jeho majetku prispel aj pripravovaný vstup na burzu firmy Ant Group zo sektora finančno-technologických služieb, ktorá patrí do skupiny Alibaba. Jej IPO by mohlo byť najväčšie na svete a očakáva sa, že vytvorí ďalších miliardárov.
  • Pony Ma – majetok zakladateľa internetovej firmy Tencent sa rozrástol medziročne o polovicu na 57,4 miliardy dolárov.
  • Čung Šan-šan – nedávno uviedol na burzu nápojovú firmu Nongfu Spring, jeho majetok dosahuje 53,7 miliardy dolárov.

Rebríček najbohatších ľudí v Číne podčiarkuje rýchle zmeny štruktúry hospodárstva. Ide najmä o posun od tradičného spracovateľského sektora a realít smerom k internetovému obchodu, finančno-technologickým službám a ďalším odvetviam, ktoré sú považované za segmenty takzvanej novej ekonomiky.

Celková hodnota majetku ľudí v rebríčku Hurun dosahuje 4 bilióny dolárov, čo je oproti vlaňajšku o 54 % viac. Na zoznam čínskych miliardárov sa mohol dostať človek s majetkom aspoň 2 miliardy juanov, čo je v prepočte približne 300 miliónov dolárov. (čtk)

Jack Ma. Foto - TASR/AP
Jack Ma. Foto – TASR/AP

Banka Goldman Sachs sa vyhne trestnému stíhaniu v USA, ktoré jej hrozilo za účasť v škandále okolo malajzijského fondu 1MDB. Umožní to dohoda s americkým ministerstvom spravodlivosti, podľa ktorej banka zaplatí vyše 2 miliardy dolárov.

Dohoda by mala byť oznámená v najbližších dňoch, píše agentúra Bloomberg. Suma, ktorú banka zaplatí, je zhruba v súlade s očakávaniami analytikov aj s rezervou, ktorú si na túto záležitosť vytvorila.

Fond 1MDB bol založený v roku 2009 na financovanie projektov hospodárskeho a sociálneho rozvoja Malajzie.

Kontext

Goldman Sachs sa už koncom júla dohodla, že za urovnanie kauzy 1MDB zaplatí malajzijskej vláde 3,9 miliardy dolárov.

Úrady odhadujú, že z fondu bolo v rokoch 2009 až 2014 ukradnutých približne 4,5 miliardy dolárov. Goldman Sachs mu pomáhala získať 6,5 miliardy dolárov prostredníctvom predaja dlhopisov, za čo na poplatkoch zinkasovala 600 miliónov dolárov. (čtk)

Letné terasy v Žiline môžu zostať otvorené aj po 31. októbri. Rozhodli o tom mestskí poslanci, snažia sa tak vyjsť v ústrety podnikom, v ktorých sa podľa nariadení hygienikov proti koronavírusu nesmie jesť a piť vo vnútri. (tasr, e)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať