Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

V piatok po vyše polroku opäť spustia pravidelné lety z bratislavského letiska na Ukrajinu. Wizz Air obnoví lety do Kyjeva a od soboty aj do Ľvova. Koncom októbra pridá Wizz Air lety z Bratislavy do Odesy a späť.

Od konca októbra bude z Bratislavy prevádzkovať priame lety do Kyjeva, na letisko Kyjev-Boryspiľ, aj Ryanair s frekvenciou letov trikrát týždenne.

Aké pravidlá platia

Vstup na Ukrajinu

  • Osoby, ktoré vstupujú na územie Ukrajiny, sa musia preukázať poistnou zmluvou alebo potvrdením o poistení liečebných nákladov spojených s observáciou a liečbou COVID-19.
  • Poistenie musí byť platné počas celého pobytu na území Ukrajiny a uzatvorené v  poisťovacej spoločnosti, ktorá má zastúpenie alebo partnerskú poisťovňu na Ukrajine, alebo prostredníctvom ukrajinskej poisťovacej spoločnosti.
  • Štátna pohraničná služba Ukrajiny odporúča uzatvorenie online poistenia prostredníctvom štátneho portálu Visitukraine.today.

Vstup na Slovensko z Ukrajiny

  • Na územie Slovenska môžu vstúpiť len občania tretích krajín so vzťahom k osobe s trvalým alebo prechodným pobytom v SR alebo k občanovi SR, občania s platným pobytom na území SR podľa zákona o pobyte cudzincov, s platným národným vízom a pod. Viac tu.
  • Každý cestujúci je povinný vyplniť online formulár na webe ministerstva dopravy.
  • Zároveň je povinný vyplniť aj formulár a následne zotrvať v domácej izolácii do času testovania na COVID-19 a negatívneho výsledku RT-PCR testu (v prípade občanov EÚ po prílete z Ukrajiny či osôb, ktoré majú povolený vstup do SR).

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

Kto povedie finančnú správu? Exšéf českej finančnej správy, bývalá Hegerova poradkyňa alebo finančný manažér

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Do užšieho výberu na šéfa finančnej správy sa dostali Jiří Žežulka, ktorý pracoval v českej finančnej správe, daňová poradkyňa Renáta Bláhová a finančný manažér Peter Pavlovič. Minister financií Eduard Heger z nich vyberie nového šéfa finančnej správy.

Minúta po minúte

Ekonomický newsfilter: Matovič sa bojí, že uhlíková neutralita bude drahá. Ale klimatická kríza by už nebola o peniazoch +

  • Národná diaľničná pri súťaži na južný obchvat Prešova porušila 12-krát zákon
  • Šéfom Finančnej správy sa stane Žežulka, Bláhová alebo Pavlovič

Americké akcie v utorok posilnili vďaka nádeji na dohodu o pomoci ekonomike USA. Výsledky hospodárenia za tretí štvrťrok zatiaľ zverejnilo 66 spoločností z indexu S&P 500. 57 z nich, teda 86 percent, prekonalo očakávania.

Dow Jonesov index si dnes pripísal 0,4 % a uzavrel na 28308,79 bodu. Širší index S&P 500 vzrástol o 0,47 % na 3443,12 bodu a index Nasdaq Composite sa zvýšil o 0,33 % na 11 516,49 bodu.

Analytici očakávajú v nasledujúcich dvoch týždňoch, ktoré zostávajú do prezidentských volieb, zvýšené výkyvy trhov. (reuters, čtk)

Ceny ropy mierne rastú, podľa obchodníkov tomu pomáhajú rokovania o novej koronavírusovej pomoci v USA. Rast však brzdí celosvetový nárast počtu nakazených a s tým spojené karanténne opatrenia, ako aj zvýšenie ťažby v Líbyi, vyvolávajúce obavy o dopyte po rope.

Cena severomorskej ropy Brent stúpla o 0,5 % na 42,83 dolára (asi 36,19 eura) za barel. Ľahká americká ropa WTI zdražela o 0,7 % na 41,13 dolára (asi 34,75 eura) za barel. (čtk)

Parlament prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákona o úrazovom príplatku v prípade ochorenia covid-19. Za skrátený režim hlasovalo 111 poslancov zo 132 prítomných. (tasr)

EÚ začala právne kroky voči Malte a Cypru pre program, cez ktorý udeľovali pasy ako odmenu za miliónové investície. Európske pasy tak získavali obyvatelia nečlenských krajín EÚ. Oba štáty majú dva mesiace na nápravu situácie.

Cyperská vláda oznámila zastavenie programu už minulý týždeň, keď sa v médiách objavilo video, v ktorom predseda parlamentu vyjadril ochotu pomôcť získať pas čínskemu obchodníkovi s kriminálnou minulosťou.

Na Malte program ponúka získanie pasu výmenou za investíciu v hodnote približne jedného milióna eur. Na Cypre bola požadovaná investícia dvoch miliónov eur.

Problémom tzv. zlatých pasov sa Európska komisia zaoberala už v roku 2019. EÚ nemôže takúto praktiku zakázať, ale môže krajiny prinútiť, aby požadovali fyzické usídlenie v krajine na dlhší čas. (reuters, čtk)

Minimálna mzda v budúcom roku stúpne na 623 eur, schválili to poslanci v novele zákona o minimálnej mzde. Zmení sa aj systém stanovenia šiestich úrovní minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti práce, určí sa pevná suma príplatkov za prácu.

Za vládnu novelu zákona o minimálnej mzde, ktorou sa mení aj Zákonník práce, hlasovalo 85 zo 134 prítomných poslancov.

Keď sa zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov na výške minimálnej mzdy na budúci rok nedohodli, ministerstvo práce predložilo vlastné návrhy. Finálny návrh sa zrodil až na rokovaní tripartity.

Po novom sa upraví zavedený automat zvyšovania minimálnej mzdy a v budúcom roku má minimálny zárobok dosiahnuť 623 eur v hrubom, dnes je 580 eur. Suma minimálnej mzdy za každú odpracovanú hodinu zamestnanca má byť na budúci rok 3,58 eura.

Pozitívny vplyv na náklady zamestnávateľov bude mať podľa ministerstva práce aj nový spôsob určenia minimálnych mzdových nárokov, ktorý sa v jednotlivých stupňoch náročnosti práce bude viazať na nárast mesačnej minimálnej mzdy medzi jednotlivými rokmi a zastabilizovanie mzdových zvýhodnení naviazaných na minimálnu mzdu na úrovni roku 2021. Nárast bude o fixnú sumu. (tasr, n)

Firma Aero môže prevziať výrobcu lietadiel Aero Vodochody zo skupiny Penta. Rozhodol o tom český úrad pre ochranu hospodárskej súťaže. Aero vlastní skupina Omnipol a maďarský podnikateľ András Tombor.

Rozhodnutie úradu je právoplatné, informuje ÚOHS na internetovej stránke. Podľa neho spojenie nebude viesť k vzniku alebo posilneniu dominantného postavenia na trhu ani k podstatnému narušeniu konkurencie.

Penta oznámila predaj Aera Vodochody v júni, hodnota transakcie nebola zverejnená. Tombor má v kupcovi Aero podiel 51 %, skupina Omnipol ovláda 49 %. (čtk)

Viac o transakcii: Penta predala Aero Vodochody Aerospace maďarskému podnikateľovi Andrásovi Tomborovi a skupine Omnipol

Súťaž na dodávku nového mýtneho systému plánuje Národná diaľničná spoločnosť vyhlásiť v novembri, aj keď minister dopravy Andrej Doležal ju chcel v septembri. Diaľničiari aktuálne dokončujú a kontrolujú súťažné podklady.

Zmluva o prevádzke aktuálneho mýtneho systému medzi NDS a SkyTollom vyprší na konci roka 2022. NDS má teda dva roky na to, aby objednala nový systém a nechala dodávateľovi nejaký čas na jeho vybudovanie. Tento termín je veľmi krátky a minister dopravy Doležal už priznal, že sa nemusí stihnúť.

Ak nebude nový systém pripravený k 1. januáru 2023, NDS buď predĺži zmluvu so SkyTollom, alebo dočasne obnoví diaľničné známky aj pre kamióny.

Zmluva so SkyTollom je finančne nevýhodná, lebo v prvých 10 rokoch si firma takmer polovicu vybratého mýta nechávala pre seba, v posledných rokoch je to zhruba 30 percent.  Čím viac sa tender na nový mýtny systém odďaľuje, tým je väčšie riziko, že bude táto nevýhodná spolupráca pokračovať.

NDS hovorí, že príprava tendra je už na konci. „Aktuálne finalizujeme prípravu tendra na elektronický výber mýta, kontrolujú sa súťažné podklady. NDS plánuje tender vyhlásiť v priebehu budúceho mesiaca,“ priblížila hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.

Nový mýtny systém bude rozdelený na viacero samostatných zákaziek. Tú najpodstatnejšiu – systém výberu mýta – by mal vlastniť štát.

Grécko žiada EÚ o zváženie dočasného pozastavenia dohody o colnej únii medzi EÚ a Tureckom. Dôvodom má byť opakované porušovanie zmienenej dohody zo strany Turecka.

Za vlády prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana sa Turecko stáva čoraz priebojnejšou regionálnou mocnosťou, zapojenou aj do aktuálneho konfliktu Grécka a Cyprusu týkajúceho sa zásob ropy a zemného plynu vo východnej časti Stredozemného mora.

Európski lídri v piatok na samite v Bruseli odsúdili turecké „jednostranné konania a provokácie“ v Stredomorí. Únia varovala Turecko, že pokiaľ svoj prístup nezmení, na ďalšom samite EÚ, ktorý sa má uskutočniť v decembri, voči nemu zváži prijatie sankcií. (tasr, afp)

Google čelí protimonopolnej žalobe. Ide o najväčšiu kauzu od 20-ročného prípadu Microsoftu

Ministerstvo spravodlivosti USA a s ním 11 štátov podali protimonopolnú žalobu na Google. Obviňujú ho z porušovania zákona o zneužití trhovej sily za účelom obmedzenia konkurencie. Ide o jednu z najväčších protimonopolných káuz v USA.

Žaloba na Google je jedným z najvýznamnejších krokov vlády na ochranu hospodárskej súťaže od prelomovej kauzy Microsoftu pred vyše 20 rokmi. Mohla by viesť k podaniam na ďalšie technologické firmy, ako sú Apple, Amazon a Facebook.

Krok americkej administratívy prichádza len niekoľko dní pred prezidentskými voľbami. Šéf Bieleho domu Donald Trump sľúbil svojim priaznivcom, že niektoré firmy sa budú zodpovedať z údajného potláčania konzervatívnych hlasov.

O čom je žaloba

Zákonodarcovia aj skupiny na ochranu spotrebiteľov dlhodobo obviňujú Google zo zneužívania dominantného postavenia vo vyhľadávaní a internetovej reklame na potlačenie konkurencie a zvýšenie ziskov.

Kritici tvrdia, že pokuty rádovo v miliardách dolárov a povinné zmeny správania, ktoré Googlu v posledných rokoch nariadili európske regulačné orgány, neboli dosť prísne a že Google potrebuje prejsť štrukturálnymi zmenami.

Materskou firmou Googlu je technologická spoločnosť Alphabet, ktorej trhová hodnota presahuje 1 bilión dolárov.

Vyhľadávač Googlu sa stal prakticky všadeprítomným, jeho názov sa dokonca používa ako sloveso bežne používané pri vyhľadávaní na internete. Tržby firmy vlani dosiahli 162 miliárd dolárov, čo je viac než ročný HDP Maďarska. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať