Denník E

Senátori zdôraznili, že vetovanie dohody je v rozpore s hospodárskymi, politickými a strategickými záujmami Poľska. Podľa nich hrozí, že sa „oneskorí, obmedzí alebo dokonca zadrží čerpanie stoviek miliárd zlotých z európskych fondov vrátane plánu obnovy Únie, ktorý má pomôcť prekonať hospodársku krízu spôsobenú pandémiou koronavírusu“.  (pap, tasr)

Kofola to dnes oznámila v tlačovej správe.

Za samotný 3. kvartál Kofole tržby stúpli o 219,5 milióna na 2,08 miliardy korún (o 8,39 milióna na 80 miliónov eur), čo predstavuje 11,8 %. Hodnota ukazovateľa EBITDA v 3. štvrťroku narástla o 121,1 milióna korún (27,8 %) na 556,7 milióna korún (o 4,6 milióna eur na 21,3 milióna eur).

„Kofola si tak vytvorila rezervu na ekonomické výkyvy súvisiace s druhou vlnou pandémie koronavírusu,“ uviedla firma.

Generálny riaditeľ Kofoly Jannis Samaras uviedol, že v Českej republike a na Slovensku skupina oproti vlaňajšiemu tretiemu štvrťroku utŕžila o 21,4 % viac. „V oblasti nášho podnikania o úspechu roka vždy rozhoduje letná sezóna. Som rád, že tento rok sme ňou prešli najlepšie v histórii,“ uviedol Samaras. (čtk)

Parlament o nej rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Ochrana nemocníc pred exekúciami sa mala pôvodne skončiť na konci roka.

Návrh vylučuje z možných exekúcií majetok zdravotníckych zariadení v prípade, že by exekúcia mohla ohroziť poskytovanie ústavne garantovaného práva na zdravotnú starostlivosť.

Z exekúcií sa vylučuje majetok zdravotníckych zariadení, prípadne majetok obce či samosprávneho kraja, ktorý je v správe zdravotníckych zariadení, ale i majetok právnickej osoby, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Rovnako sa z exekúcie majú vylúčiť i finančné prostriedky na účtoch na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. (tasr)

ČTK zistila informáciu z verejného registra. Eldis patrí do skupiny Czechoslovak Group zbrojára Michala Strnada.

Ministerstvo obrany najnovší výber dodávateľa rádiolokátorov nezrušilo napriek tomu, že Eldis Pardubice bola jedinou firmou, ktorá prejavila záujem o účasť a následne podala ponuku. Ministerstvo uviedlo, že cena za radary je primeraná. Česká spoločnosť podala ponuku len s mierne nižšou cenou oproti odhadovanej hodnote zákazky.

„Úspech v tendri na Slovensku si veľmi vážime jednak preto, že ide o veľmi významnú zákazku, ktorá nám zaistí prácu na budúce obdobie, jednak preto, že pôjde o zaujímavý referenčný projekt v krajine začlenenej do štruktúr NATO. V neposlednom rade vnímame na Slovensku potenciál aj na ďalšiu spoluprácu,“ povedal ČTK riaditeľ Eldisu Pardubice Aleš Jedlička.

Slovensko plánuje kúpiť tri súpravy rádiolokátorov na zabezpečenie letovej prevádzky na vojenských letiskách. Nová technika nahradí súčasné systémy, ktoré sú v prevádzke od 80. rokov a sú na konci svojej technickej životnosti.

Zrušená zákazka v časoch SNS

Ministerstvo obrany hľadalo dodávateľov letiskových radarov už za predchádzajúcej vlády. V roku 2018 úrad označil za najvýhodnejšiu práve ponuku od Eldis Pardubice. Zadávacie konanie, v ktorom česká firma ponúkala radary za 23,88 milióna eur vrátane počiatočnej logistickej podpory, však ministerstvo vlani zrušilo.

Zdôvodnilo to tým, že Eldis Pardubice nepredložil požadované dokumenty na posúdenie splnenia podmienok účasti. Česká firma to vtedy odôvodnila chybou jednotlivca. Ministerstvo potom vyhlásilo nové výberové konanie.

Ako pokračujú nákupy pre armádu

Okrem letiskových radarov sa Slovensko chystá kúpiť pre armádu 17 kusov 3D radarov rôzneho dosahu, hodnotu zákazky ministerstvo odhadlo na zhruba 155 miliónov eur. Nové vedenie ministerstva po februárových parlamentných voľbách podmienky výberu dodávateľov upravilo. O dodávkach rokuje s vládami 10 krajín. Česko medzi nimi nie je.

Nákup radarov je súčasťou rozsiahlej modernizácie zastaranej techniky ozbrojených síl Slovenska. Štát už podpísal kontrakt na kúpu 14 kusov najmodernejšej verzie amerických stíhačiek F-16, kúpil aj viacúčelové vojenské vrtuľníky a dopravné lietadlá. (čtk, e)

V týždni do 7. novembra poberalo podľa ministerstva práce nejakú formu podpory v nezamestnanosti 20,5 milióna ľudí. V rovnakom týždni vlani ich bolo podstatne menej, len 1,5 milióna.

Najväčšia svetová ekonomika naďalej bojuje s dosahmi koronakrízy. Počet pozitívne testovaných od začiatku novembra denne prekračuje 100-tisíc. Koronavírusom sa v USA doposiaľ nakazilo vyše 12,6 milióna osôb, zhruba 260-tisíc ľudí s ochorením covid-19 zomrelo.

Ďalšie čísla z ekonomiky USA:

• Pred vypuknutím pandémie týždenne žiadalo o dávky v nezamestnanosti približne 200-tisíc ľudí, koncom marca štatistika vyskočila na rekordných takmer 6,9 milióna žiadostí za týždeň.
• Nezamestnanosť v októbri klesla na 6,9 %, trh práce však naďalej zostáva hlboko pod predkrízovou úrovňou.
• Americký HDP v 3. štvrťroku stúpol v prepočte na celý rok o rekordných 33,1 % po tom, ako v 2. kvartáli vykázal v dôsledku pandémie historický prepad o 31,4 %. (čtk, reuters)

Schému pomoci pre cestovný ruch organizuje ministerstvo dopravy, parlament ju schvaľoval v zrýchlenom režime. Počíta s finančným príspevkom pri poklese tržieb o viac ako 40 %. Potrebuje ešte súhlas Európskej komisie.

Podpísané novely a zákony

• Schéma pre cestovný ruch
• Novela zákona o DPH
• Schéma pre letiskové spoločnosti
• Novely zákona o bankách a riešení krízových situácií na finančnom trhu
• Zníženie daňového zaťaženia autobusových a nákladných dopravcov

(tasr, e)

O úvahách ECB v oblasti dividendovej politiky bánk píšu Financial Times s odkazom na podpredsedu jej dozornej rady Yvesa Merscha.

Keď sa na jar v Európe začala šíriť nákaza koronavírusom, ECB nariadila bankám v eurozóne, aby prerušili výplatu dividend a odkup svojich akcií, vďaka čomu im zostalo 30 miliárd eur. Bankový sektor odvtedy lobuje za to, aby aspoň silnejšie banky mohli začiatkom budúceho roka obnoviť dividendovú politiku.

Mersch sa obáva, že banky, ktoré ťažia z voľnejších požiadaviek na držanie kapitálu, budú chcieť vyplatiť jeho časť akcionárom. Predĺžiť zákaz výplaty dividend aj na budúci rok však podľa neho bude náročné.

ECB oficiálne neoznámi rozhodnutie o zrušení zákazu skôr než 10. decembra, keď má zverejniť nový ekonomický výhľad. (čtk)

V uplynulom fiškálnom roku do konca marca si vláda požičala 56 miliárd libier, čo bolo 2,5 % HDP. V auguste Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť (OBR) predpokladal, že vládne pôžičky tento rok dosiahnu 372,2 miliardy libier.

Podľa ministra financií Rishiho Sunaka britská ekonomika tento rok pravdepodobne klesne o rekordných 11,3 % a na budúci rok sa HDP zvýši o 5,5 %. V júli OBR očakával na tento rok prepad o 12,4 % a na rok 2021 rast o 8,7 %.

Sunak už skôr uviedol, že zatiaľ nie je čas začať s obmedzovaním pôžičiek, pretože ekonomika v 4. štvrťroku pravdepodobne opäť klesne kvôli koronavírusovým obmedzeniam.

Minister preto nedávno predĺžil plán ochrany pracovných miest do konca marca, rozšíril núdzové výdavky a zníženie daní. V súčasnosti odhaduje, že náklady na boj s koronavírusom dosiahnu v tomto roku 280 miliárd libier. (čtk, reuters)