Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Výška úverov poskytovaných zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa má zvýšiť, aby sa podporila výstavba nájomných bytov. Vyplýva to z novely zákona, ktorú posunul parlament do druhého čítania.

Zo štátneho fondu je možné v určitých prípadoch poskytnúť úver až do 100 % obstarávacej ceny s lehotou splatnosti do 40 rokov. Súčasná legislatíva však ustanovuje maximálny limit výšky úveru na byt, na štvorcový meter (m2) podlahovej plochy bytu alebo na m2 zatepľovanej plochy.

Limit úveru na byt pre fyzické osoby by sa mal zvýšiť z 90 000 eur na 120 000 eur. Pri obstarávaní nájomného bytu obcou, vyšším územným celkom či neziskovou organizáciou sa má zmeniť limit 90 000 eur na byt na 1 350 eur za m2 podlahovej plochy bytu. Limit sa zvyšuje aj pri úvere na modernizáciu bytovej budovy a odstránenie systémovej poruchy z 500 eur na 800 eur na m2 podlahovej plochy bytu.

Pri zateplení bytovej budovy alebo zariadenia sociálnych služieb sa má zvýšiť limit zo 100 eur na m2 zatepľovanej plochy na 200 eur za m2 podlahovej plochy. Na účel výstavby zariadenia sociálnych služieb sa zvýši limit úveru zo 760 eur na 1 200 eur za m2 podlahovej plochy obytnej miestnosti.

Vypustiť by sa malo ustanovenie určujúce maximálnu výšku sumy odpustenej časti úveru (6 000 eur) pre mladomanželov poskytnutého na obstaranie bytu staršieho ako tri roky. „Navrhovanou úpravou však nie je dotknutá možnosť odpustenia časti úveru pri narodení dieťaťa, určená vo výške 2 000 eur na každé dieťa, ktoré žije so žiadateľom v spoločnej domácnosti a dožilo sa jedného roku veku, rovnako ako u všetkých okruhov žiadateľov, ktorými sú fyzické osoby,“ dodal rezort v materiáli. (tasr)

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Arca pred veriteľmi ďalej uniká, súdy jej v tom pomáhajú
  • Telekomunikácie: Mobilní operátori si vysúťažili frekvencie na 5G siete za 100 mil. eur
  • Pandémia: Minister Sulík predstavil svoj protipandemický plán, rieši aj odškodnenie prevádzok, minister Krajčí svoj plán stiahol
  • Cesty: V štúdii uskutočniteľnosti pre cestu 1. triedy medzi Žilinou a Topoľčanmi sú viaceré chyby, tvrdí ÚHP
  • Prepúšťanie: Česká pošta plánuje k 1. marcu 2021 zrušiť vyše 2300 pracovných miest
  • Firmy: Danone redukuje 2-tisíc pracovných miest vrátane štvrtiny pozícií v centrálach, je to 2 % celkovej pracovnej sily
  • Biznis: Podnikateľská aktivita v eurozóne v novembri prudko klesla, dôvodom sú plošné uzávery v dôsledku pandémie
  • Kiná: Firma Cineworld sa dohodla na ďalšom odklade splátok dlhu do júna 2022, získa aj nové pôžičky za 450 miliónov dolárov
  • Prvá pomoc+ a odvodové prázdniny: Čo by malo platiť a neplatí
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám o tom

Minúta po minúte

Ruský úrad Roskomnadzor začal správne konanie proti firme Google. Ako dôvod uvádza, že americký internetový gigant neplní zákonnú požiadavku na odstraňovanie zakázaného obsahu z výsledkov vyhľadávania.

Roskomnadzor tvrdí, že Google v priemere neodstránil až 30 % nebezpečného obsahu. Vo výsledkoch vyhľadávania sa v rozpore s ruskými zákonmi objavili najmä stránky s extrémistickou, pornografickou a samovražednou tematikou.

Aktivity veľkých internetových firiem v Rusku sa nedávno dostali do centra pozornosti, keď ruskí zákonodarcovia predstavili návrh normy umožňujúcej vláde obmedziť prístup k sociálnym sieťam. Mohla by tak urobiť, ak dospeje k záveru, že diskriminujú ruské médiá. (čtk)

Taliansko pozastavilo farmársky chov noriek do konca februára. Rozhodlo sa tak pre riziko infekcie koronavírusom. Začiatkom mesiaca sa Dánsko rozhodlo vyhubiť približne 15 až 17 miliónov noriek po tom, čo sa u miestnych obyvateľov objavila zmutovaná verzia koronavírusu. (tasr)

Kvalita ovzdušia v EÚ sa v poslednom desaťročí zlepšila, jeho znečistenie je však najzásadnejším ekologickým rizikom. V roku 2018 spôsobilo predčasnú smrť 379-tisíc obyvateľom EÚ. Vyplýva to z aktuálnej správy Európskej agentúry pre životné prostredie. (čtk)

Čínski výrobcovia smartfónov sa usilujú získať väčší podiel na trhu, ktorému dominuje firma Huawei. Tá je zasiahnutá americkými sankciami, čo cítia aj jej dodávatelia. Huawei nedávno oznámil, že v dôsledku tlaku USA predáva divíziu Honor.

V auguste firma Huawei uviedla, že nebude schopná vyrábať čipy pre svoje najdrahšie smartfóny. „Teraz pozorujeme, či už ide o Xiaomi, Oppo alebo Vivo, že zlepšujú výhľad na budúci rok,“ uviedol Derek Wang zo spoločnosti Realme, ktorá sa delí o  dodávateľský reťazec s firmou Oppo.

Kto číha na Huawei:

  • Realme – firma bola založená v roku 2018 a tento rok pravdepodobne zdvojnásobí odbyt smartfónov na 50 miliónov. Pomocou nízkych cien si vybudovala základňu v juhovýchodnej Ázii a Indii. Na budúci rok plánuje expandovať v segmente najluxusnejších telefónov v Európe a Číne bez ohľadu na situáciu konkurenta Huawei.
  • Xiaomi – zvýšila výhľad objednávok na obdobie medzi 4. štvrťrokom tohto a prvým kvartálom budúceho roka na 100 miliónov prístrojov. Je to o 50 % viac než pred augustovým zostrením americkým sankcií voči Huawei.
  • Oppo a Vivo – výhľad firiem sa od augusta zvýšil o 8 % na 90 miliónov, respektíve 70 miliónov prístrojov. Objednávky Huawei na toto obdobie klesli o 55 % na 42 miliónov smartfónov.

Ako si delia trh

V 1. polroku Huawei nakrátko predbehol Samsung a bol najväčším výrobcov mobilných telefónov na svete. V 3. štvrťroku však čínskej firme klesol odbyt o 23 % na 51,7 milióna kusov, uviedla spoločnosť Canalys.

V 3. kvartáli mal Huawei na čínskom trhu 41,2-percentný podiel, značka Vivo držala 18,2 %, Oppo 16,8 % a Xiaomi 12,6 %. Apple ovládal 6,2 %, rastie však dopyt po jeho prístrojoch z nového radu iPhone 12 s podporou 5G sietí.

Ako USA tlačia na Huawei

Spojené štáty dlhší čas obviňujú Huawei z krádeže technológií a podozrievajú firmu zo špionáže pre čínsku vládu. Huawei to dlhodobo odmieta.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v auguste oznámila sprísnenie májových sankcií, ktoré firme Huawei znemožňujú získať bez zvláštneho povolenia čipy vyvinuté či vyrábané s využitím amerických technológií. (čtk, reuters)

Jeff Bezos prvý raz investoval do startupu zameraného na africký trh. Majiteľ a zakladateľ Amazonu podporil začínajúcu finančno-technologickú firmu Chipper Cash, ktorú pred dvoma rokmi založili v San Franciscu dvaja Afričania.

Bezos je najbohatším človekom na svete, investíciu uskutočnil prostredníctvom fondu Bezos Expeditions. Firma Chipper Cash získala od investorov celkovo 30 miliónov dolárov, ktoré použije na expanziu do ďalších afrických krajín a nových služieb.

Chipper Cash založili Ham Serunjogi z Ugandy a Maijid Moujaled z Ghany. Firma umožňuje rýchle a lacné cezhraničné prevody platieb cez mobilnú aplikáciu v Afrike a do zahraničia.

Má tri milióny užívateľov v Ghane, Ugande, Keni, Tanzánii, Rwande, Nigérii a Juhoafrickej republike. Denne podľa svojich internetových stránok spracuje v priemere 80-tisíc transakcií.

Kontext

Investície do platobných spoločností v Afrike lákajú v poslednom čase aj iných investorov. Americký poskytovateľ platobných služieb Stripe v októbri kúpil za vyše 200 miliónov dolárov platobnú firmu PayStack so sídlom v Lagose.

Visa vlani kúpila významný menšinový podiel v nigérijskom spracovateľovi platieb Interswitch. Minulý rok vstúpil na burzu nigérijský špecialista na elektronický obchod Jumia, za ktorým stojí Mastercard. (čtk, bloomberg)

Africký mor ošípaných sa rozšíril do okresu Revúca, zasiahol tak už jedenásty okres na Slovensku. Laboratórium potvrdilo nákazu z dvoch diviakov na území poľovného revíru Gemer v okrese Revúca.

V susednom okrese Rožňava bolo zaznamenaných už niekoľko pozitívnych prípadov nákazy u diviačej zveri, naposledy na konci októbra. V okrese Rimavská Sobota bol u uloveného diviaka potvrdený mor v závere júla.

Doteraz nákazu potvrdili v okresoch Trebišov, Michalovce, Košice-okolie, Košice-mesto, Rožňava, Rimavská Sobota, Vranov nad Topľou, Prešov, Bardejov, Sabinov a Revúca. Od júla 2019, keď sa nákaza na Slovensku objavila, eviduje štát už 378 prípadov u diviačej zveri a 28 ohnísk u domácich ošípaných.

Od januára do októbra vstúpilo na burzu 165 firiem typu SPAC zameraných na akvizície. Je to takmer dvojnásobok oproti celému vlaňajšku a päťnásobok oproti roku 2015. SPAC nemajú reálnu činnosť, sú založené kvôli získaniu kapitálu.

SPAC zakladajú väčšinou podnikatelia, manažéri hedžových fondov alebo športoví manažéri. Sú čoraz obľúbenejšou formou vstupu na akciový trh pre podniky, ktoré sa chcú vyhnúť zdĺhavému procesu IPO.

Od januára do októbra SPAC získali z ponúk akcií celkovo 56 miliárd dolárov, čo je takmer dvanásťnásobok sumy za rovnaké obdobie roka 2015. Podľa analytikov zatiaľ nie je jasné, či sa tento nárast podarí udržať aj po pandémii.

Ako to funguje

Peniaze získané z ponuky akcií, prípadne v kombinácii s úverom, použijú SPAC na nákup inej firmy. Tá tak prostredníctvom akvizície automaticky vstúpi na burzu. Investori, ktorí nakupujú akcie SPAC, spravidla vopred nevedia, akú firmu budú nakoniec vlastniť.

Ak sa manažérom špeciálnej firmy nepodarí nájsť cieľ na prevzatie do určitého termínu, čo bývajú zvyčajne dva roky, je SPAC zlikvidovaná a investori získajú späť svoje peniaze.

Viac o firmách SPAC (special purpose acquisition company):

  • Nemajú žiadne predchádzajúce aktivity ani finančné záznamy, ku ktorým by bol prístup.
  • Záujem o ne sa zvyčajne odvíja od povesti manažérskych tímov, zvyknú ich viesť renomované osobnosti. Jednou z nich je Bill Ackman, ktorého firma Pershing Square Tontine Holdings získala v júli 4 miliardy dolárov a stala sa zatiaľ najväčším SPAC podnikom.
  • Existovali už v 90. rokoch, často však boli len poslednou možnosťou pre menšie firmy, ktoré sa chceli stať verejne obchodovanými. Pandémia však prinútila niektoré podniky, aby zvážili rýchlejší spôsob získania peňazí a vstupu na burzu. (čtk, cnbc)

Na konci septembra pracovalo v potravinárskom priemysle na Slovensku v priemere 31 375 zamestnancov. Medziročne sa ich počet v sektore znížil o 2,4 %, tvrdí SPPK.

Najvýraznejšie zvýšenie priemerného počtu zamestnancov v sledovanom období roka 2020 zaznamenala v odbore výroby mäsových výrobkov vrátane hydinových, kde sa počet medziročne zvýšil o 57,3 %. Zvýšenie priemerného počtu zamestnancov od januára do septembra 2020 sa evidovalo v odbore ostatných potravinárskych výrobkov (15,7 %), vo výrobe hroznového vína (12,1 %) a v odbore úpravy a spracovania mlieka (0,9 %).

Najvýraznejšie zníženie počtu zamestnancov za tri štvrťroky 2020 nastalo v odvetví výroby, spracovania a konzervovania mäsa a mäsových výrobkov, a to medziročne o 26,1 %. Zníženie priemerného počtu zamestnancov sa medziročne zaznamenalo vo väčšine sledovaných odvetví. (tasr)

Košické sídlisko KVP zaviedlo participatívnu časť rozpočtu. Obyvatelia mestskej časti mohli hlasovať za tri z 26 projektov, ktoré miestny úrad finančne podporí.

Na základe výsledkov hlasovania sídlisko rozdelí 20-tisíc eur medzi cyklistickú dráhu pre deti, dažďovú záhradu aj ovocný sad.

V ankete, v ktorej hlasovalo vyše 13-tisíc ľudí, obyvatelia podporili aj umelecké grafity, galériu a skrášlenie okolia kostola a športovísk.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať