Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Boeing zvažuje vývoj nového lietadla, ktoré by mu pomohlo znížiť stratu na Airbus v objednávkach a vo výrobe. Nový stroj by mohol byť konkurenciou hlavne pre úzkotrupové lietadlo A321XLR, ktoré lieta na stredne dlhé až diaľkové trasy.

Boeing začal skúmať záujem o nový typ lietadla u niekoľkých aeroliniek, píše portál Zdopravy.cz s odvolaním sa na informácie The Wall Street Journalu. Firma sa k vývoju nového lietadla nevyjadrila.

Veľkostne by sa malo zaradiť medzi súčasné modely 737 Max a 787, malo by odviezť 200 až 250 cestujúcich. V praxi by šlo kapacitou o nasledovníka Boeingu 757, ktorý sa prestal vyrábať v roku 2004.

Zatiaľ posledným novým lietadlom od Boeingu je 787 Dreamliner, ktorý začal výrobca vyvíjať v roku 2004. Lietadlá 737 Max nie sú úplne novým typom, vychádzajú z pôvodnej verzie 737 NG.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

Naše deti budú platiť za pandémiu ešte desaťročia, stratia zhruba desať mesačných platov

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Deti a študenti prídu v budúcnosti pre koronakrízu zhruba o desať mesačných príjmov, odhaduje analytik Martin Šuster z Národnej banky Slovenska. Znížená dostupnosť a kvalita vzdelávania bude mať negatívny vplyv na ich celoživotné príjmy, a tak budú vplyv pandémie cítiť ešte desaťročia.

Minúta po minúte

Rokovanie o podobe budúcich obchodných vzťahov medzi EÚ a Britániou sa výraznejšie neposunulo smerom k dohode. Traja predstavitelia únie agentúre Reuters povedali, že pri dnešnom rokovaní sa zrejme nepodarí nájsť zhodu.

Skupina OPEC a jej spojenci sa dohodli, že od januára zvýšia ťažbu ropy o 500-tisíc barelov denne. Informovali o tom agentúra Reuters a The Wall Street Journal s odvolaním sa na zdroje oboznámené so situáciou. (čtk)

Šesť štátnych teplární združených pod MH teplárenský holding by malo prestať produkovať stratu. V tomto roku by mali dosiahnuť výnosy 233 miliónov eur pri prevádzkovom zisku 31 mil. eur a zisku pred zdanením 1,7 mil. eur.

Pre porovnanie, za rok 2019 dosiahli celkové výnosy teplárenských podnikov v Bratislave, Košiciach, Martine, Trnave, Zvolene a v Žiline 230 miliónov eur. Hospodársky výsledok pred zdanením bola strata 7 miliónov eur.

„Prvým krokom, ktorý sme bezpodmienečne museli urobiť, bolo zastavenie stratovosti. To sa konečne podarilo,“ doplnil šéf spoločnosti MH Manažment Ľuboš Lopatka.

V roku 2021 sa očakáva mierny pokles výnosov z dôvodu avizovaného zníženia cien tepla pre občanov. Vedenie MH Manažmentu však zároveň predpokladá dosiahnutie vyššieho hospodárskeho výsledku v porovnaní s rokom 2020.

Prevádzkový zisk by sa mal zvýšiť o 14 % na hodnotu 36 mil. eur a zisk pred zdanením by mal rásť o 234 % – na hodnotu 5,7 mil. eur.

Ryanair si objednal ďalších 75 lietadiel Boeing 737 MAX v katalógovej cene 9 miliárd dolárov. Objednávka prichádza krátko po tom, čo regulátori zrušili 20-mesačný zákaz prevádzky týchto lietadiel.

Ryanair nezverejnil kúpnu cenu, ale podľa obchodníkov sú pri takýchto objednávkach obvyklé zľavy presahujúce 50 percent katalógových cien. Podľa zdrojov agentúry Reuters by Boeing mohol v tomto prípade poskytnúť ešte výraznejšiu zľavu. (čtk, reuters)

Ani dnešné kolektívne vyjednávanie medzi vedením automobilky PSA v Trnave a OZ KOVO neprinieslo dohodu. Odbory odmietli návrh na uzavretie dohody na štyri roky, chcú dohodu na jeden rok, maximálne na dva roky.

Vedenie automobilky však tvrdí, že takéto riešenie nezabezpečí stabilné podmienky pre zamestnancov. Môže tiež ohroziť ambíciu Trnavy vyhrať vnútrokoncernovú súťaž o investíciu do nového modelu.

K miernemu posunu došlo v otázke možného zvýšenia mzdy. V rokoch 2023 a 2024 navrhlo vedenie všeobecné zvýšenie mzdy o 20 eur každý rok. Odbory však žiadajú celoplošné zvyšovanie platov o 70 eur ročne, a to už od roku 2021.

V odmeňovaní zamestnávateľ navrhol pre roky 2021 až 2024 zvýšiť mesačne vyplácanú výkonnostnú individuálnu prémiu v priemere o 10 eur v každom zo štyroch rokov. Tým by sa mala podľa vedenia automobilky navýšiť maximálna úroveň mesačnej prémie v roku 2021 na 220 eur, v roku 2022 na 240 eur, v roku 2023 na 260 eur a v roku 2024 na 280 eur.

Automobilka chce zachovať individuálne zvýšenia mzdy a vyplácať 13. a 14. plat podľa odpracovaných rokov.

Zamestnávateľ navrhuje od roku 2021 vytvoriť kategóriu zamestnancov pracujúcich viac ako 15 rokov a zvýšiť motivačnú schému týchto lojálnych zamestnancov. Podiel na zisku za rok 2020 (vyplatený v roku 2021) navrhuje vedenie automobilky zvýšiť o 150 eur za výsledky kvality. Za rok 2019 táto suma predstavovala spolu 1031 eur.

Vo veci flexibility pracovného času zamestnávateľ ustúpil a znížil pôvodne navrhované limity vyúčtovacieho obdobia konta pracovného času na šesť mesiacov. Návrh zamestnávateľa zohľadňuje potrebu mať vyššiu mieru flexibility smerom nahor aj nadol, čím sa vytvorí priestor na pružnú reakciu podľa vývoja na trhu.

Minister dopravy Andrej Doležal chce na koaličnej rade hovoriť o podfinancovaných železniciach. „Požiadal som kolegov, aby zvolali mimoriadnu koaličnú radu,“ povedal s odkazom na návrh rozpočtu na ďalšie roky.

Na koaličnej rade chce Doležal koaličných partnerov informovať, čo návrh rozpočtu znamená pre budovanie či skôr nebudovanie infraštruktúry alebo vozenie či skôr nevozenie železničnou spoločnosťou.

Doležal nebol v debate na sociálnej sieti konkrétnejší. Už v minulosti však hovoril o problémoch so spomaľovaním zanedbaných tratí a tému pripomenul aj vo štvrtok.

„Ak by sme dokázali obnoviť železničnú infraštruktúru na Slovensku, to znamená odstránili by sme spomalené úseky, vyriešili by sme zdvojkoľajnenie alebo vedeli by sme infraštruktúru zoptimalizovať aspoň na pôvodné koridorové rýchlosti, tak pri zachovaní súčasného vozového parku by sme dokázali prevoziť dvojnásobný počet cestujúcich,“ povedal Doležal.

Minister napriek tomu neočakáva, že by sa navrhovaný rozpočet, ktorý je v parlamente, mal ešte meniť. „Návrh je v parlamente a viackrát bolo zo strany ministerstva financií deklarované, že tam už nie je o čom rokovať. Ak, tak budú zmeny v tomto rozpočte v priebehu budúceho roka,“ dodal Doležal.

Železnice SNCF úspešne dokončili test prototypu hybridného motora pre prímestské vlaky TER. Začiatkom budúceho roka budú skúšať systém priamo vo vlakoch, prepojí pohon na elektrinu, naftu a batérie.

Francúzsky dopravca chce vďaka novému pohonu znížiť spotrebu energie a emisií skleníkových plynov o 20 %, lacnejšia by mala byť aj údržba vlakov.

Hybridizácia spočíva v nahradení polovice spaľovacieho motora systémom uloženia energie do lítiovo-iónových batérií, do ktorých sa bude ukladať energia vzniknutá pri brzdení. Vlak ju využije napríklad pri dlhšom čakaní na stanici, klasický motor vtedy nebude musieť byť zapnutý.

Prvú súpravu Regiolis upravia v továrni Alstom blízko nemeckých hraníc. Ďalšou etapou je nasadenie vlaku do bežnej prevádzky v roku 2022. Na projekte sa podieľa firma Alsom, železnice SNCF a štyri francúzske regióny. (čtk, bfmtv)

České dráhy budú mať štvrtého šéfa za niečo vyše dvoch rokov. Dopravcu povedie Ivan Bednárik, ktorý dosiaľ stál na čele ČD Cargo. Vo vedení ČD, naopak, končí Patrik Horný, ktorý pôsobil za minulej vlády v predstavenstve ZSSK.

ČD o zmenách informovali v tlačovej správe, rozhodla o nich dozorná rada podniku. Na to, že ide už o štvrtú výmenu od septembra 2018, upozornil portál Zdopravy.cz.

Zmeny majú podľa ministra dopravy Karla Havlíčka (za ANO) podnik posilniť v čase krízy.

Zmeny v ČD

  • Ivan Bednárik sa stal predsedom predstavenstva ČD, prevezme aj funkciu generálneho riaditeľa. Doteraz viedol ČD Cargo, ktoré je dcérskou firmou.
  • Nahradí Václava Nebeského, ktorý sa presunie na pozíciu podpredsedu predstavenstva.
  • Patrik Horný bol dosiaľ námestníkom generálneho riaditeľa ČD. V ZSSK bol v minulosti podpredsedom predstavenstva.

České dráhy v prvom polroku pre koronakrízu zaznamenali stratu takmer dve miliardy českých korún (cca 75 miliónov eur) a za celý tento rok počítajú so stratami príjmov z cestovného vo výške vyše troch miliárd (viac než 110 miliónov eur). Hospodárenie ovplyvnila pandémia koronavírusu.

Kto je Ivan Bednárik

  • Pochádza zo Slovenska, maturoval na gymnáziu v Zlatých Moravciach, potom študoval manažment v Austrálii a na pražskom Central European Management Institute.
  • ČD Cargo viedol od novembra 2014, predtým bol členom predstavenstva Express Group, ktorá spadá do skupiny firiem podnikateľa Alexeja Beljajeva a Michala Lazara, ktorí spolu s vplyvnou skupinou Budamar vlastnia popradskú Tatravagónku.
  • Cargo sa pod jeho vedením dostalo zo strát do ziskov, vlani to bolo 608 miliónov (23 miliónov eur), v prvom polroku počas koronakrízy sa opäť prepadlo do straty.
  • Za Bednárika Cargo nakúpilo viacsystémové rušne Siemens Vectron a Bombardier Traxx, rekonštuovalo aj dieselové rušne a nakupovalo vozne.
  • Na zoznam nespoľahlivých dodávateľov zaradilo Cargo firmy zo skupiny Rail Invest bratov Šuškovcov, ktorí boli predtým hlavnými dodávateľmi vozňov a ich opráv.
  • Tento rok začala česká polícia na základe trestného oznámenia vyšetrovať v Cargu obchod s vozňami so slovenskou firmou SMK podnikateľa Ivana Petríčka, menšinového spolumajiteľa Budamaru. ČD Cargo tvrdilo, že ide len o útok zo strany Rail Invest. (čtk, e)

S&P Dow Jones Indices začne na budúci rok zostavovať indexy pre kryptomeny. Stane sa tak ďalšou finančnou firmou v oblasti digitálnych mien, v súčasnosti je známa najmä vďaka svojim akciovým indexom S&P 500 a Dow Jones.

Na zostavovanie kryptomenových indexov bude podnik využívať dáta spoločnosti Lukka, ktoré pokrývajú vyše 550 najobchodovanejších kryptomien. Obe firmy dúfajú, že nové indexy zjednodušia investície do kryptomien a pomôžu znížiť riziko na kolísavom a špekulatívnom trhu s nimi.

„Pretože sa digitálne aktíva ako kryptomeny stávajú rýchle sa rozvíjajúcou triedou aktív, nastáva pravý čas na nezávislé, spoľahlivé a používateľsky prívetivé indexy,“ povedal Peter Roffman z S&P Dow Jones Indices.

Firma informuje o plánoch zostavovania indexov v období, keď sa hodnota bitcoinu vyšplhala na nové maximum v blízkosti 20-tisíc dolárov. Dnes sa pohybuje okolo 19 300 dolárov a od začiatku roka vykazuje nárast približne o 170 %.

Kryptomeny existujú viac ako 10 rokov, výraznejší záujem medzi veľkými finančnými firmami však vzbudili až v posledných rokoch. Niektoré veľké burzy napríklad začali obchodovať s finančnými derivátmi založenými na bitcoinoch. (čtk, reuters)

Bahrajn nebude pri dovoze z Izraela rozlišovať medzi produktmi vyrobenými v Izraeli a tými, ktoré pochádzajú zo židovských osád. V Jeruzaleme to povedal bahrajnský minister obchodu.

Bahrajn a Spojené arabské emiráty v lete normalizovali svoje vzťahy s Izraelom, sprostredkovateľom boli USA.

Bahrajnský minister povedal, že všetok tovar a služby ponúkané Izraelom budú považovať za izraelské.

Židovské osady stoja na okupovanom palestínskom západnom brehu Jordánu, a preto EÚ od roku 2015 požaduje, aby sa produkcia z osád označovala presne miestom pôvodu a v Únii sa nepredávala ako izraelský výrobok. (čtk)

Vianočná električka v Bratislave bude tento rok namiesto mimoriadnych jázd premávať na pravidelnej linke 1. DPB to zdôvodňuje opatreniami proti pandémii. Vo vozidle vystavia aj návrhy vianočných ozdôb od slovenských umelcov a dizajnérov.

Počas minulých rokov robila električka okružné jazdy v centre mesta alebo zachádzala do mestských častí. Často bývala plne obsadená rodinami s deťmi či turistami. Cestovné sa neplatilo.

Tento rok bude treba mať cestovný lístok ako v ktoromkoľvek inom spoji. Na „jednotke“, ktorá premáva z hlavnej stanice na Námestie Ľ. Štúra, bude podľa DPB vozidlo jazdiť popoludní cez pracovné dni. Cez víkend pôjde počas takmer celého dňa.

Z vonkajšej strany bude vyzdobená polepom od dizajnéra Patrika Illa, v minulosti dizajn pripravoval samotný podnik.

Električku po prvý raz predstavia v nedeľu 6. decembra.

Tretí blok jadrovej elektrárne v Mochovciach je pripravený na spustenie. Po návšteve elektrárne to skonštatoval minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

Podľa jeho slov rozsiahla správa Slovenskej informačnej služby, ktorú dostal v polovici septembra, poukazovala na 19 rôznych kľúčových výhrad a nefunkčných komponentov na treťom bloku elektrárne. „Z týchto 19 bodov je 16 vyriešených, zvyšné tri sú v štádiu riešenia. Ani jeden z tých bodov a ani žiadne iné zistenia nesúvisia priamo s prevádzkovou bezpečnosťou jadrového reaktora. Väčšina z nich súvisela so sekundárnym až terciálnym okruhom,“ povedal.

Podľa slov generálneho riaditeľa Slovenských elektrární Branislava Strýčka je z troch otvorených oblastí najkritickejšia otázka verifikácie a pôvodov materiálov, ktorú elektrárne ukončili. „Odovzdali sme správu úradu jadrového dozoru (ÚJD), ktorý potrebuje nejaký čas na jej analýzu a prípadné pripomienkovanie. Tento proces by mal byť ukončený do konca tohto roka,“ povedal Strýček.

Následne by mal ÚJD vyzvať účastníkov konania k nahliadnutiu do spisu pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. „Časovo to vychádza tak, že rozhodnutie by mohlo byť vydané koncom februára. Ak sa nikto z účastníkov neodvolá, po siedmich týždňoch nadobudne právoplatnosť. Nasledovať bude zavezenie paliva, čo by malo byť koncom apríla. Ak niekto prvostupňové rozhodnutie napadne, posunie sa celý proces o ďalšie 3 až 4 mesiace, čiže na koniec júla, začiatok augusta,“ zhodnotil ďalší priebeh spúšťania tretieho bloku Strýček.

Štvrtý blok elektrárne by mal byť spustený do prevádzky dva roky po spustení tretieho bloku.

Dostavba Mochoviec sa začala v roku 2008, tretí blok mal byť ukončený v roku 2012, štvrtý o rok neskôr. Podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Karola Galeka za predlžovanie termínov dostavby môže nezáujem a strata kontroly štátu v minulosti, čo sa prejavuje aj na predražení dostavby.

„Na poslednom valnom zhromaždení bolo schválené ďalšie navýšenie o 495 miliónov eur. Toto financovanie by mala zabezpečiť spoločnosť Slovak Power Holding BV, ktorá vlastní 66 % akcií,“ povedal Galek.

Štát vlastní 34 % akcií Slovenských elektrární a má iba kontrolné právomoci. Cena za dostavbu tretieho a štvrtého bloku elektrárne v Mochovciach sa tak vyšplhala na 6,2 miliardy eur. (tasr)

Foto - TASR
Foto – TASR

Dlho očakávaný harmonogram výstavby diaľnic podľa ich prioritizácie bude hotový v najbližších dňoch, povedal minister dopravy Andrej Doležal. „Maximálne na konci budúceho týždňa,“ dodal k materiálu, ktorý mal predložiť do konca novembra.

„Vnímam tú úlohu, ospravedlňujem sa, nesplnil som ju do 30. novembra, ale, prosím, uvedomme si, riešili sme cestovný ruch, schému pomoci, riešime rozpočet, financovanie. A pri všetkej úcte, ak tu táto prioritizácia alebo harmonogram neboli 30 rokov, tak to ešte týždeň vydrží,“ uviedol Doležal v diskusii na Facebooku.

Posledný novembrový deň bol už náhradným termínom pre splnenie úlohy. Vláda totiž pôvodne Doležala v septembri zaviazala uznesením, aby harmonogram predložil na schválenie do 15. októbra.

Harmonogram má zostaviť poradie a časový rámec, v akom sa má investovať do prípravy a výstavby diaľnic podľa ich reálnych prínosov.

Doležal tvrdí, že je lepšie zverejniť „poriadny harmonogram“ než taký, za ktorý „sa budeme hanbiť“.

„To nie je o tom, že by si ministerstvo dopravy nesplnilo úlohu, ale tá úloha nie je len o nás, je o financiách. Potrebovali sme sa dohodnúť na číslach, na percentách a teraz už je to len o konštruktívnych rokovaniach s Útvarom hodnoty za peniaze,“ dodal.

Celosvetový predaj smartfónov konečným používateľom sa v 3. štvrťroku znížil medziročne o 5,7 % na 366 miliónov kusov. Trh klesol napriek uvedeniu nových modelov s podporou 5G a uvoľneniu pandemických reštrikcií v niektorých krajinách.

O vývoji trhu za júl až september informovala výskumná a poradenská firma Gartner. „Zákazníci sú vo svojich výdavkoch opatrní aj po tom, ako boli zmiernené karanténne opatrenia v niektorých krajinách,“ uviedol analytik Gartneru Anshul Gupta.

Oproti 2. štvrťroku predaj smartfónov mierne stúpol, čo bolo najmä dôsledkom odloženého dopytu z predchádzajúcich kvartálov.

Trhovou jednotkou zostal Samsung pred značkou Huawei. Na tretie miesto sa prvý raz prepracovalo Xiaomi, ktoré odsunulo na štvrtú priečku Apple.

Ďalšie podrobnosti za 3. štvrťrok:

  • Samsung a Xiaomi sú jedinými výrobcami v prvej pätici, ktorým sa podarilo medziročne rásť.
  • Odbyt Xiaomi stúpol o 34,9 %, jeho trhový podiel dosiahol 12,1 %. K rastu mu pomohli aj straty značky Huawei v dôsledku obchodných sankcií a dobré výsledky na domácom čínskom trhu.
  • Predaj Applu sa znížil o 0,6 %, čo súvisí hlavne s oneskorením dodávok nových modelov iPhonu.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať