Denník E

Najnovšie články
© N Press s.r.o.

Turecko sa za posledné roky stalo najväčším dovozcom odpadu z EÚ. Veľká časť z neho nie je recyklovaná a znečisťuje prírodu. Najviac sa do krajiny dováža odpad z Británie, Francúzska, Nemecka a Belgicka.

Podľa údajov Eurostatu vyviezla EÚ vlani 31 miliónov ton odpadu, z toho 11,4 milióna ton do Turecka, čo bolo trikrát viac oproti roku 2004. Druhý najväčší objem Únia vyviezla vlani do Indie (2,9 mil. ton).

Prečo ide najviac do Turecka

Turecko sa stalo pre európske krajiny novým cieľom vývozu odpadu po tom, ako v roku 2018 Čína zakázala dovoz viacerých druhov odpadu. Ešte v roku 2017 doviezla z Európy, Japonska a USA 7 miliónov ton vyhodených plastov a 27 miliónov ton odpadového papiera.

Pre mnohé turecké firmy sa stal dovoz odpadu dobrým zdrojom príjmu v posledných rokoch, keď Turecko sužuje ekonomická kríza.

„Veľké množstvo odpadu, ktorý dorazí do Turecka, sa nerecykluje,“ hovorí profesor Sedat Gundogdu z univerzity v Adane. Podľa neho v odvetví recyklovania panuje chaos a chýba kontrola. (čtk, france24)

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Igor Matovič hovorí, že Sulíka by najradšej odvolal, ale neurobí to. „Ak by som odvolal Richarda Sulíka, urobil by za pár týždňov všetko pre to, aby vládu položil,“ tvrdí v Sobotných dialógoch. Potom povedal, že Sulík robí všetko pre to, aby padla vláda. „Unisono všetkých prehovára – poďme do predčasných volieb.“

Premiér tvrdí, že urobí všetko, aby mu tento plán prekazil.

V kritike ministra hospodárstva pokračuje po trojdňovej prestávke. Ďalej tvrdí, že Sulík sa správa nezodpovedne. „Pán minister hospodárstva mi vulgárne viac minút nadával,“ povedal o stredajšom rokovaní vlády v  RTVS.

Na pláži pri francúzskom prístave Marseille sa tento rok vynorí podmorský kábel známy ako Peace. Budujú ho čínske spoločnosti a slúžiť bude najmä čínskym firmám, ktoré obchodujú v Afrike a v Európe. Projekt je tiež novou kapitolou v geopolitike internetu, píše agentúra Bloomberg.

Podrobnosti:

  • Káblový systém s dĺžkou 12-tisíc kilometrov vedie po súši z Číny do Pakistanu, kde sa zanorí, potom pozdĺž Afrického rohu, cez Červené a Stredozemné more po dne do Európy.
  • Za sekundu dokáže preniesť dáta, ktoré pokryjú 90-tisíc hodín programov internetovej televízie Netlflix.
  • Tretím najväčším akcionárom v spoločnosti Hengtong Optic-Electric, ktorá káblový systém stavia, je podnik Huawei Technologies, dodáva systému aj vybavenie. Huawei je zároveň jablkom obchodného a bezpečnostného sváru medzi Čínou a USA.

Politické súvislosti:

  • Alphabet (pod ktorý spadá Google) a Facebook uviedli, že neplánujú káblový systém využívať, pretože už majú dostatok kapacity.
  • Ak by chceli predsa len Peace využiť, nebolo by to ľahké, pre bojkot čínskych technologických firiem, ktorý s odvolaním na národnú bezpečnosť iniciovala administratíva bývalého prezidenta Donalda Trumpa.
  • Podmorské káble sú mimoriadne strategicky významné, 400 z nich v súčasnosti pokrýva 98 % medzinárodnej prevádzky internetových dát a telefonického spojenia. Väčšinu prevádzkujú americké spoločnosti.
  • Vlani Francúzsko pred infraštruktúrou budovanou Číňanmi varoval bývalý americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Francúzsko však podľa zdrojov Bloombergu tlaku Washingtonu neustúpi, pretože nechce „plne závisieť od rozhodovania Spojench štátov“. Proti izolácii Číny v tejto oblasti sa vyjadril vlani francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
  • Obmedzovanie infraštruktúry internetu z bezpečnostných dôvodov môže spomaliť celkovú konektivitu, uviedol Mike Hollands zo spoločnosti Interxion, ktorá sa na projekte Peace podieľa.
  • Holandská spoločnosť Leiden Asia Center odhaduje, že v roku 2019 Čína ovládala 11,4 % podmorských káblov, Peking tento podiel medzi rokmi 2025 a 2030 zvýši na 20 %.
  • V niektorých prípadoch už USA a spojenci Čínu v pokladaní podmorských káblov zablokovali. V roku 2018 tak urobila Austrália v prípade kábla divízie Huawei Marine Network, ktorý mal prepojiť Šalamúnove ostrovy, Papuu-Novú Guineu, Sydney a skupinu tichomorských ostrovných štátov. Vlani zas menila trasu časť káblu, ktorý viedol z Los Angeles do Hongkongu. Projekt sčasti financovali Google a Facebook a pre americkú národnú bezpečnosť ho odkláňali z území pod kontrolou Číny. (čtk, bloomberg)

V Nórsku funguje pošta inak ako u nás. „Obchod vám pripraví nákup, vyzdvihne ho šofér nórskej pošty a nechá vám nákup spolu s poštou v byte,“ opisuje pomery nový šéf Slovenskej pošty Martin Ľupták, ktorý pre nórsku poštu predtým pracoval. Sám však uznáva, že severská mentalita je predsa len iná.

Americké akcie dnes výrazne posilnili. Technologické firmy sa zotavili z predchádzajúceho prepadu, k rastu veľkou mierou prispel Microsoft. Pomohli aj správy o nových 379-tisíc pracovných miestach v USA za február, čo je viac, ako analytici očakávali. (čtk, reuters)

EÚ a USA na štyri mesiace pozastavia clá, ktoré na seba vzájomne uvalili v rámci sporu subvencovania výroby Airbusu a Boeingu. Oznámila to šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová po telefonáte s prezidentom Joeom Bidenom.

O čo ide:

  • EÚ a USA sa od roku 2004 vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) navzájom obviňujú z nelegálnej podpory svojich výrobcov lietadiel Airbus a Boeing. Rozpor s pravidlami WTO sa zistil na oboch stranách.
  • USA v roku 2019 ako odvetu za štátnu podporu pre Airbus zaviedli clá na európsky tovar v hodnote 7,5 miliardy dolárov ročne.
  • EÚ zas vlani pre subvencie v prospech Boeingu uvalila clá na americký tovar za štyri miliardy dolárov ročne.

Von der Leyenová telefonát s Bidenom označila za začiatok veľmi dobrej spolupráce. „Znamená to reštart vo vzťahoch s naším najväčším a ekonomicky najdôležitejším partnerom,“ dodal podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

USA už vo štvrtok oznámili zrušenie ciel na štyri mesiace voči Británii. Obe krajiny v spoločnom vyhlásení uviedli, že sa za ten čas budú snažiť nezhody vyriešiť. Británia je súčasťou sporu ako bývalý člen EÚ. Airbus vyrába v Británii krídla a niektoré ďalšie súčiastky. (čtk)

Ceny ropy sa dnes posilňujú o zhruba 3 %. Deje sa tak po predĺžení ťažobných škrtov aj na apríl, na ktorom sa dohodli štáty kartelu OPEC+ a ich spojenci. Ceny sú vyššie než v posledných mesiacoch pred pandémiou.

Ako sa dnes menili ceny

  • Krátko pred 17.00 h sa barel severomorskej ropy Brent predával zhruba za 68,85 dolára (+3,2 % oproti predchádzajúcemu záveru). Bol tak blízko 14-mesačného maxima.
  • Barel ľahkej americkej ropy WTI si pridával takmer tri percentá na 65,71 dolára, bol na úrovni zhruba z apríla 2019. (čtk)

Obchodný deficit USA v januári vzrástol, dovoz tovarov sa vďaka oživeniu spotrebiteľského dopytu vyšplhal na rekordné maximum. Politicky citlivý schodok s Čínou klesol o 3,2 % na 27,2 miliardy dolárov.

Vyplýva to z údajov amerického ministerstva obchodu.

Údaje podrobnejšie

  • Schodok USA v obchodovaní s tovarom a so službami v januári vzrástol o 1,9 % na 68,2 miliardy dolárov. Ekonómovia v ankete agentúry Reuters odhadovali len 67,5 miliardy.
  • Vývoz sa zvýšil o 1 % na 191,9 miliardy dolárov, dovoz vzrástol o 1,2 % na 260,2 miliardy dolárov. Dovoz samotných tovarov stúpol o 1,6 % na rekordných 221,1 miliardy dolárov.

Čínske súvislosti

Bývalý americký prezident Donald Trump zavádzal clá na čínsky tovar v snahe prinútiť Peking k zmene obchodných praktík, ktoré podľa neho poškodzovali americké podniky.

Nový prezident Joe Biden zatiaľ koniec obchodnej vojny s Čínou nevyhlásil. Katherine Taiová, ktorú nominoval do pozície obchodnej zástupkyne USA, sľúbila, že zabezpečí, aby z obchodnej politiky USA ťažili americkí zamestnanci. Uviedla tiež, že bude viac spolupracovať so spojencami s cieľom čeliť čoraz priebojnejšej Číne.

Clá označila za legitímny nástroj presadzovania obchodnej politiky. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať