Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Vláda chce zrušiť obedy zadarmo potichu a potajme, kritizuje strana Hlas. Podľa jej člena Erika Tomáša minister práce Milan Krajniak predložil na výbore pozmeňujúci návrh k pripravovanej novele zákona, z ktorého zrušenie obedov zadarmo vyplýva.

Kritizuje, že nielenže nemal odvahu predložiť novú legislatívu, ale pozmeňujúci návrh predložil iba na výbore, nie v pléne NR SR. „Antisociálny vládny buldozér búra sociálne benefity naďalej a tentoraz sa nezastavil ani pred deťmi,“ vyjadril sa Tomáš.

Vláda chce túto operáciu podľa neho utajiť preto, lebo je to nepopulárne. „Viete dobre, že v minulosti nám dalo veľa práce a námahy zaviesť toto opatrenie do praxe,“ pokračoval Tomáš s tým, že samosprávy sa museli pripraviť, investovať do vybavenia kuchýň, prijať nové pracovné sily.

Podľa Tomáša prinieslo toto opatrenie nielen odľahčenie peňaženiek rodičov, ale niekoľkí analytici potvrdili, že to prilákalo k obedom o 25 % detí viac ako predtým. Nejde pritom iba o lepšie stravovanie detí, ale aj o to, že sa zlepšila dochádzka v školách.

„O 25 % sa znížil počet vymeškaných hodín,“ vyčíslil Tomáš s tým, že je to preto, lebo na obed zadarmo má nárok iba dieťa, ktoré sa zúčastní na vyučovacom procese. „Výrazne sa zvýšila zaškolenosť päťročných detí v materských školách z marginalizovaných skupín (o 19 %),“ dodal Tomáš.

„Vláda sa tvári, že to bude kompenzovať daňovým bonusom, stále však nepoznáme jeho presnú podobu,“ kritizuje Tomáš. Ak by však bol zachovaný v tej podobe, ako bol oznámený, tak sa vytvorí skupina detí (približne 47 000), ktoré nebudú mať nárok ani na daňový bonus, ani na obedy zadarmo. „To sú Sulíkove deti, ktoré nebudú mať nič,“ poznamenal Tomáš.

Ako zhodnotil primátor Kežmarku Ján Ferenčák (Hlas), zrušenie obedov je čisto politické rozhodnutie vládnej koalície, samosprávy o to totiž nežiadali. Zdôraznil, že po zrušení tohto opatrenia bude hroziť zvýšenie nezamestnanosti v už aj tak ťažko skúšaných regiónoch. V priemernej školskej jedálni pracuje podľa jeho slov osem až desať ľudí, ak však poklesne počet obedov, bude sa prepúšťať.

„Podobne ako pri gastrolístkoch, veľká časť ľudí by ocenila viac finančný príspevok než priamo to, že ten obed niekto uvarí,“ myslí si Krajniak. Poukázal aj na to, že mnoho detí má zdravotné komplikácie, na základe ktorých nemôže chodiť do bežnej jedálne, a preto je pre rodiča výhodnejšie, keď dostane finančný príspevok vo forme daňového bonusu.

„Ak je preňho vyhovujúce stravovanie v školskej jedálni, tak si obed normálne kúpi tak ako doteraz a dostane na to peniaze,“ reagoval minister na kritiku strany Hlas. Myslí si tiež, že 99 % ľudí na Slovensku by nikdy svoje dieťa na jedle neukrátilo. „Áno, máme zlé skúsenosti s niektorým typom rodičov, ktorí nemajú až také sociálne návyky. Ale tí práve spadajú do oblasti hmotnej núdze, čiže pre ich deti sa nič nemení,“ spresnil Krajniak. (tasr)

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Japonská spoločnosť Renesas Electronics dnes obnovila produkciu vo svojej továrni na polovodiče. Jej marcový požiar prehĺbil celosvetový nedostatok čipov používaných v automobiloch či spotrebnej elektronike.

Závod na severovýchode Japonska zasiahol požiar 19. marca. Firme sa výrobu v továrni podarilo obnoviť o dva dni skôr, než sa predpokladalo. Dve tretiny výroby závodu tvoria čipy pre automobilový priemysel.

Šéf firmy Renesas Hidetoši Šibata po požiari uviedol, že výroba v továrni by sa mala obnoviť počas jedného mesiaca. Upozornil však, že návrat výroby na úrovne z obdobia pred požiarom môže trvať až 120 dní. (čtk, reuters)

Sulík súhlasí s vyplatením jednorazového príspevku na nezaopatrené dieťa, no podľa neho by to malo byť cielené opatrenie. „Vznikne pracovná skupina, ktorá pripraví návrh,“ povedal v RTVS. Hovorí sa o príspevku 300 eur. Podľa Pellegriniho by sa mal vyplatiť na každé nezaopatrené dieťa.

Počet cestujúcich na viedenskom letisku v marci opäť klesol, oproti minulému roku bol nižší o 73,3 percenta. Tento marec letisko Schwechat využilo 215-tisíc cestujúcich, vlani ich v rovnakom čase bolo približne 800-tisíc a v roku 2019 až 2,4 milióna.

S prvou vlnou infekcie v Európe v marci 2020 letisko prvýkrát pocítilo ekonomické dôsledky pandémie. Odvtedy sa počty cestujúcich pohybujú výrazne pod predkrízovou úrovňou. Letecká doprava je jednou z najpostihnutejších branží a mnohí zamestnanci pracujú vyše roka v režime kurzarbeit.

Rovnaká situácia je aj na letiskách Malta a Košice, ktoré patria spoločnosti Flughafen Wien AG. Na Malte v marci medziročne klesol počet cestujúcich o 81,1 % a v Košiciach o 77,3 %. (tasr)

Domácnosti v eurozóne počas pandémie ušetrili, ale veľké nákupy neplánujú. Problémom však je, že najviac peňazí naakumulovali tí spotrebitelia, ktorí majú tendencie peniaze skôr hromadiť, ako utrácať.

Podľa analytikov banky Barclays sa tzv. pandemické úspory koncentrujú predovšetkým v domácnostiach bohatších starších Európanov, ktorí uviazli doma bez možnosti zájsť si do reštaurácie alebo na dovolenku. V ich prípade je menšia pravdepodobnosť, že začnú viac míňať aj na veľké položky na rozdiel od mladších ľudí.

Pri posudzovaní tempa zotavovania najvyspelejších ekonomík je pritom rozhodujúce, či práve táto skupina spotrebiteľov využije svoju slobodu a začne viac míňať. Európa má totiž najväčšiu skupinu obyvateľov stredného veku spomedzi všetkých regiónov sveta.

Hromada peňazí, ktorá by sa mohla uvoľniť spolu s blokádami, je obrovská. Barclays odhaduje naakumulované úspory na 600 miliárd eur, koncentrujú sa však najmä v rukách konzervatívnych obyvateľov, čo vrhá tieň na ich odblokovanie.

Podľa nemeckej Deutsche Bank by uvoľnenie úspor mohlo pridať zhruba 1 percentuálny bod k hospodárskemu rastu regiónu v roku 2021, ktorý Medzinárodný menový fond predpovedá na úrovni 4,4 %.

Ekonóm spoločnosti UBS Dean Turner sa domnieva, že výdavky domácností sa budú „významnou mierou“ podieľať na tzv. postpandemickom oživení, pričom očakáva ich rast v tomto roku o 2,9 %.

Eurozóna potrebuje nové stimuly, pretože zotavovanie jej ekonomiky zaostáva za USA a Čínou v dôsledku doposiaľ pomalého očkovania. (tasr)

Rado Baťo: Matovičovi neustúpim ani o krok, miesto posielania kytíc manželke by sa ho mali koaliční politici zbaviť

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Rado Baťo hovorí, že Igorovi Matovičovi neústupi ani o krok a ani sa mu neospravedlní za vyjadrenia na jeho adresu. Koaličným politikom odkazuje, že namiesto posielania kytíc jeho manželke by sa mali Matoviča okamžite zbaviť.

NDS upozorňuje na viaceré plánované dopravné obmedzenia na diaľnici D1 pri Triblavine, v úseku Bytča – Hričovské Podhradie, medzi križovatkami Galanta a Šintava a v križovatke Bernolákovo. Zároveň pripomína uzávery tunelov z dôvodu jarnej údržby.

Informovala o tom hovorkyňa diaľničiarov Eva Žgravčáková. Dôvodom dopravného obmedzenia na úseku diaľnice D1 Bratislava – Trnava, križovatka Triblavina, sú stavebné práce v strednom deliacom páse. Obmedzenie bude od soboty (17. 4.) od 5. hodiny do 17. mája. Treba tu počítať so zníženou rýchlosťou a zníženým počtom prejazdných pruhov v oboch smeroch.

NDS čiastočne uzavrie diaľnicu D1 v úseku mostov Bytča a Hričovské Podhradie od nedele (18. 4.) od 7. hodiny do 13. júna do 18. hodiny. Dôvodom je výmena mostných záverov oboch mostov.

„Stavebné práce budú realizované na obidvoch mostoch v oboch jazdných smeroch súčasne. Doprava bude vedená v každom jazdnom páse v jednom jazdnom pruhu,“ dodali diaľničiari.

Od soboty od 8. hodiny do 30. mája do 18. hodiny bude čiastočne uzavretá aj rýchlostná cesta R1 v úseku mosta nad riekou Váh medzi križovatkami Galanta a Šintava. Dôvodom je výmena mostných záverov.

„Stavebné práce budú realizované v pravom jazdnom páse (smer Nitra). Doprava na moste bude vedená v režime 3 + 1. Pravý jazdný pruh zostane vedený popri pracovisku v pravom jazdnom páse,“ vysvetlila hovorkyňa s tým, že doprava z ľavého jazdného pruhu pravého jazdného pásu bude presmerovaná prejazdmi cez stredný deliaci pás do ľavého jazdného pásu.

NDS tiež čiastočne uzavrie cestu prvej triedy v križovatke Bernolákovo. Dôvodom je kladenie asfaltových vrstiev vozovky v mieste stykového napojenia s budúcou cestou druhej triedy. Obmedzenie bude trvať od soboty do 18. apríla. Doprava na dotknutom úseku cesty bude vedená striedavo v jednom jazdnom pruhu. V prípade nepriaznivého počasia sa termín ukončenia prác môže predĺžiť.

V mesiacoch apríl, máj a jún budú diaľničiari realizovať aj pravidelnú jarnú údržbu a kontrolu diaľničných tunelov Sitina, Horelica, Svrčinovec, Poľana, Bôrik, Branisko, Šibenik, Považský Chlmec, Žilina, Ovčiarsko a podjazdu Lučivná. Tunely budú pre údržbu v určitých termínoch úplne uzavreté. (tasr)

Len 23 % firiem na Slovensku sa tohto roku chystá prijímať nových zamestnancov. Vyplýva to z hĺbkovej sondy firmy Elanor Slovakia medzi tisíckou najvýznamnejších spoločností naprieč sektormi. Je to zároveň vážne varovanie pred letným príchodom absolventov na trh práce.

Prečo je to dôležité:

  • „Je to najnižšia hodnota za ostatných 15 rokov. Firmy sú v dôsledku dopadov pandémie a nejasného ekonomického vývoja viac ako opatrné,“ poznamenáva Ivan Zizič, country manažér Elanor Slovakia, ktorá poskytuje mzdové a administratívne personálne služby.
  • Kým 23 % firiem nábor po lete neplánuje, až 15 % firiem chce v druhom polroku dokonca prepúšťať.
  • Navyše až 63 % spoločností zatiaľ vyčkáva na ďalší výhľad ekonomiky po uvoľňovaní opatrení. V prípade nepriaznivých výhľadov sa tak podľa Ziziča môže k prepúšťaniu prikloniť ďalších 10 až 25 % firiem.
  • Pripravenosť prepúšťať po odznení hlavných vĺn krízy môže súvisieť s nedostatkom pracovníkov v mnohých odvetviach pred pandémiou. Len čo si firmy jej dôsledky kvantifikujú a zabezpečia si core biznis, prispôsobia aktuálnej situácii svoje biznis modely.

Čo sa aktuálne deje na trhu: 

  • Jednou z kľúčových zmien je vnútorná transformácia firem. Zlučovanie pracovných pozícií v administratíve, zmeny výkonu práce, pracovných náplní alebo kompletná transformácia fungovania oddelení sa najviac prejavili v IT sektore a centrách zdieľaných služieb (56 %) a v bankovníctve (64 %), týkala sa však aj ďalších odvetví (retail 33 %, stavebníctvo a výroba 25 %).
  • Až 92 % firiem aktuálne neplánuje rozširovať program benefitov a len 8 % ho aktívne navyšuje. V odmeňovaní firmy skôr z pravidelných odmien prechádzajú na výkonnostné odmeny.
  • Firmy šetria, prejavuje sa to napríklad na politike využívania služobných áut. Firmy redukujú luxusné vozidlá a počet áut vo firmách celkovo, jedným z argumentov je obmedzenie návštev klientov. Až tretina zamestnancov prišla o pridelené auto. Firmy prešli na zdieľanie áut.
  • Koronakríza výrazne posilnila pozície HR manažérov vo firmách, najmä pokiaľ ide o ich účasť na strategickom rozhodovaní, 73 % firiem ich už zaradilo do strategického rozhodovacieho orgánu vo firme.
  • Posilnil sa aj lean management, firmy sa zoštíhľujú a skracujú riadiace a rozhodovacie procesy, aby sa vedeli okamžite a efektívne prispôsobiť zmenám. Až 64 % všetkých oslovených spoločností sa snaží maximálne okresať manažérske štruktúry a prejsť do efektívneho lean management riadenia. (tasr, e)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať