Denník E

Do redakcie prišla správa, podľa ktorej v oravskej hutníckej fabrike OFZ chodia do práce aj ľudia s covidom a vedia o tom aj ich nadriadení.

Nevieme naisto, či to je pravda, dôkazy nie sú. Výkonný riaditeľ OFZ Branislav Klocok hovorí, že si také niečo nevie predstaviť a nemalo by to ani logiku. „Ak by ktorýkoľvek nadriadený pustil do práce preukázateľne chorého zamestnanca, o niekoľko dní si vyrobí ešte väčší problém,“ hovorí Klocok.

Ani šéf odborárov Michal Uhorskaj neverí, že by nadriadený nechal pracovať pozitívne testovaného a už vôbec si nemyslí, že by také niečo presadzovalo vedenie fabriky. „My by sme boli prví proti tomu,“ povedal Uhorskaj.

Čo sa deje určite

Fakt je, že OFZ má opäť problém s nedostatkom zamestnancov, keďže mnohí sú pre koronu práceneschopní. „Zhoršilo sa to minulý týždeň – vypadla nám podstatná časť zamestnancov oddelenia dopravy a počet ľudí v karanténe stále pribúda. Pokiaľ viem, boli aj firmy na dolnej Orave, ktoré pre absencie museli výrobu zastaviť,“ vraví Klocok.

Čo tiež môže byť za tým

Klocok vraví, že ľudia začali karanténne PN-ky využívať aj špekulatívne. „Rozdiel medzi príjmom v karanténnej PN a chodením do práce nie je až taký veľký,“ vysvetľuje. Navyše nikto nekontroluje, či zamestnanec, ktorý tvrdí, že prišiel do kontaktu s nakazeným, hovorí pravdu.

Špekulovanie s PN-kami sa podľa neho ešte znásobí, keďže vláda plánuje zvýšiť zamestnancom kompenzáciu príjmu, keď zostanú doma na pandemickej PN-ke. Možno bude firma nútená svojim ľuďom za prácu priplatiť.

„Ešte nevieme presne, ako bude ten príplatok vyzerať, ale, žiaľ, neostane nám asi nič iné, ako chodenie do práce pre tých, čo do práce chcú a môžu ísť, zatraktívniť.“

Mnohé firmy koncom minulého roka v očakávaní odchodu Británie zo spoločného trhu výrazne zvýšili zásoby. Obchod naďalej obmedzuje aj pandémia.

Británia s platnosťou od 1. januára prestala byť členom colnej únie a spoločného trhu EÚ. V jej obchode s členskými krajinami vrátane Írska začali v niektorých oblastiach platiť clá. Ďalšou bariériou sú kontroly tovaru. (tasr)

Poskytovatelia služieb však tvrdia, že aj oni majú s donáškou výdavky a na druhej strane reštauráciám časť ich nákladov šetria, píše portál finweb. hnonline.sk.

Mnohé reštaurácie pritom aktuálne nemajú na výber. Časť z nich nemá zabezpečený vlastný rozvoz, ďalšia si ho nemôže v tejto situácii dovoliť rozbiehať. Ak si však chcú udržať klientov, musia im zostať nablízku aj počas krízy. A preto sa prispôsobujú podmienkam, ktoré im Bolt, Wolt či Bistro.sk diktujú.

Pre ich neochotu rokovať o cenách sa medzi gastrohráčmi začalo šíriť, či medzi sebou firmy neuzavreli dohodu, ktorá im nedovoľuje percentá znížiť. „Nemám informácie o karteli, ale snažia sa dohadovať rovnakým spôsobom,“ uviedli pre finweb zástupcovia podniku zameraného na taliansku kuchyňu.

Protimonopolný úrad však zatiaľ žiadne podozrenia na kartel nemá. „V súčasnosti neeviduje podnet ani neuskutočňuje šetrenie súvisiace s možnou protisúťažnou dohodou spoločností poskytujúcich donáškové služby,“ povedala pre HN hovorkyňa Adriana Oľšavská. (hnonline)

Situácia sa vyostrila, keď si tradične sporiví Nemci v dôsledku pandémie, ktorá im znemožnila utrácať za návštevy reštaurácií a dovolenky, odložili do bánk ešte viac peňazí, píše The Wall Street Journal.

Najväčšie nemecké banky Deutsche Bank a Commerzbank vyberajú od vlani od nových klientov za vysoké vklady poplatok 0,5 %. Predtým boli zákaznícke úložky pre banky lacným prostriedkom financovania, teraz o ne nestoja a ponúkajú zákazníkom spôsoby, ako ich previesť inam.

Prečo sa to deje

ECB zaviedla bankám negatívny úrok na ich vklady v roku 2014. Peňažné ústavy ich však v dôsledku obáv z odlivu klientov nepremietali do zákazníckych vkladov. Niektoré začali účtovať tieto náklady firemným klientom.

Podľa porovnávacieho portálu Verivox vyberá záporný úrok od súkromných sporiteľov 237 bánk. To je o 57 viac od začiatku pandémie v marci minulého roka. Poplatky za vklady vyššie ako 25-tisíc až nad 100-tisíc eur sa pohybujú od 0,4 do 0,6 %. (čtk)

Výpadok príjmov v ňom bol v priemere až 40 %.

Situácia je podľa zväzu kritická aj preto, že sľúbené odškodné, na ktorom ministerstvo pôdohospodárstva a Pôdohospodárska platobná agentúra pracujú od júna, doteraz nebolo vyplatené.

Zväz tvrdí, že krajiny ako Francúzsko, Taliansko či Rakúsko mali odškodnenie z prvej vlny vyplatené v máji a júni.
O odškodnení počas druhého zatvorenia prevádzok sa podľa zväzu zatiaľ ani neuvažuje.

Vinári pritom nedostávajú dostatočné kompenzácie ani cez schému Prvá pomoc plus, pretože ich zamestnanci musia chodiť do práce, aby spracovali úrodu, venovali sa vinohradom, ošetrovali vyrábaný produkt, takže im zamestnávatelia musia vyplácať 100 % mzdy. Náhradu však dostávajú iba vo výške 80 % z 80 % mzdy, čiže približne 64 %. Zvyšné peniaze na výplaty si musia požičať.
Sektor má takmer 700 registrovaných vinárstiev a viac ako 26-tisíc registrovaných vinohradníkov.
Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska navrhuje, aby boli špeciálne odškodnení tí producenti, ktorí vyrábajú menej ako 400-tisíc litrov vína a dodávajú výhradne prostredníctvom HoReCa segmentu, vlastných predajní, eventov a agroturistiky za vínom. (tasr)

Navrhovaná novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby rieši zníženie ročného objemu finančných nákladov predĺžením doby podpory a súčasným znížením ceny elektriny, ktorá bola výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie stanovená pri uvedení zariadenia do prevádzky, uviedol rezort v predkladacej správe. Predĺženie podpory za súčasného zníženia ceny energie bude dobrovoľné. Výrobcovia musia podľa predloženého návrhu požiadať o zníženie ceny energie Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a ten zároveň prepočíta cenu elektriny na zostávajúce a predĺžené obdobie podpory.
Právo na podporu doplatkom je súčasťou tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá zohľadňuje pomernú časť nákladov na výrobu elektriny z OZE, vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla, ale napríklad aj na výrobu elektriny z domáceho uhlia.

Hoci podľa rezortu patrí TPS na Slovensku k najvyšším v EÚ, čo zvyšuje koncovú cenu elektriny najmä pre podnikateľov, nestačila v minulosti jej výška na pokrytie zmluvných záväzkov voči výrobcom.

Ministerstvo tak evidovalo ročný dlh štátu voči distribučným spoločnostiam alebo organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE) vo výške od 80 až po viac ako 100 miliónov eur.
Úlohu predložiť vláde návrh právnej úpravy, ktorým by sa znížil ročný objem finančných nákladov vynaložených na zúčtovanie podpory výroby elektrickej energie z OZE a kombinovanej výroby doplatkom, dostal rezort v decembri minulého roka.

Pokiaľ novelu schváli vláda a parlament, ráta ministerstvo hospodárstva s jej účinnosťou od začiatku júla. (tasr)

Predbežné údaje o februárovej inflácii zverejnil štatistický úrad Destatis.

„Miera inflácie nezostane dlhodobo taká nízka ako vlani,“ povedal novinám Augsburger Allgemeine Zeitung prezident nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann.

Čo hýbe cenami

Od januára sa v Nemecku vrátila DPH na pôvodnú úroveň 19 a 7 %. Jej zníženie od júla do konca minulého roka, ktorým vláda chcela podporiť spotrebu počas pandémie, zatiaľ bránilo rastu cien rovnako ako silný prepad cien energií.

Vlani si väčšina Nemcov šetrila peniaze, pretože sa obávali krízy. Utrácaniu bránili aj zavreté obchody, reštaurácie a obmedzené možnosti cestovania, čo by sa po otvorení ekonomiky malo zmeniť.

Podľa analytika inštitútu IfW Nilsa Jannsena by vyšší dopyt mohol viesť k prechodnému zvýšeniu inflácie. (čtk, dpa)

Na trhu sú podľa Hoštáka respirátory relatívne dostupné, pri väčších objednávkach sa ceny môžu začínať pri 70 centoch a končiť niekde na úrovni 1,2 eura.

Pokiaľ to bude zabezpečovať zamestnávateľ, tak je možné, že niektorí sa obrátia na štát so žiadosťou o preplatenie,  povedal Hošták.

Väčší problém vidí v hrozbe, že ak nové opatrenia nezaberú, vláda uvažuje aj nad zatváraním výroby.

„Kľúčová otázka je, na základe čoho si my myslíme, že ak zavrieme firmy, tak sa epidemická situácia zlepší? Myslíme si, že ľudia budú sedieť doma?“ pýta sa Hošták s tým, že vo firmách sú aspoň zavedené bezpečnostné predpisy reagujúce na výskyt covidu.

Problém vidí aj v detailoch takéhoto prípadného opatrenia.

„Môžete mať aj kritickú infraštruktúru, napríklad elektráreň, ale aj ona potrebuje obsluhu, sú tam subdodávatelia, ktorí robia údržbu, servis. Keď tých odstavíme, tak odstavíme aj elektráreň,“ povedal Hošták s tým, že ďalší problém je napríklad v živočíšnej výrobe, pretože o zvieratá sa treba starať.

Eliminovať škody by podľa neho nemuselo ani skoré vysvetlenie detailov takéhoto plánu, napríklad ktoré firmy by sa mali vypínať.

Firmy podľa Hoštáka často pracujú v režime just-in-time, a to sa nedá rýchlo zmeniť. Sú často uprostred medzinárodného dodávateľského reťazca – napríklad keď firma zo Slovenska vyrába súčiastku, ktorá putuje na ďalšie spracovanie do Nemecka, a potom sa finálne zariadenie kompletizuje inde v Európe. Ani vysokú pec nemožno podľa Hoštáka rýchlo zapnúť a vypnúť.

Mnoho najmä juhoeurópskych štátov, ktoré sa spoliehajú na návrat turistov, volá po tom, aby EÚ čo najskôr pripravila kritériá na jednotné digitálne osvedčenie.

„Digitálny zelený pas by mal uľahčiť Európanom život. Cieľom je im postupne dať možnosť pohybovať sa po EÚ či za jej hranice – za prácou či turistikou,“ uviedla šéfka EK Ursula vod der Leyenová. Návrh podoby digitálneho dokumentu by mal byť pripravený do niekoľkých týždňov.

Aké sú pozície štátov

Na stranu juhoeurópskych krajín sa v posledných týždňoch prikláňa čoraz viac štátov. Napríklad Rakúsko oznámilo, že očkovacie pasy začne využívať a uznávať bez ohľadu na výsledok spoločnej snahy.

Časť krajín vrátane Nemecka a Francúzska zatiaľ volí opatrnejší prístup. Zdôrazňujú, že vakcinačné certifikáty na cestovanie nesmú diskriminovať ľudí, ktorí sa nemôžu alebo nechcú očkovať proti covidu-19. Pas by podľa nich mohol preukazovať napríklad aj to, kedy a s akým výsledkom bol človek naposledy testovaný.

Kontext

Turizmus tvorí desatinu ekonomickej produkcie EÚ, v prípade krajín na juhu regiónu je to niekedy až pätina. Portugalsko, ktoré v 1. polroku predsedá Únii, sa preto snaží presvedčiť o vakcinačných pasoch a ďalších stimuloch na záchranu odvetvia celú dvadsaťsedmičku. (čtk)

Kraj si od dopravcu spoje objednáva a financuje. Opatrenie potrvá od 2. do 10. marca.

V súčasnosti jazdia autobusy v kraji v takzvanom posilnenom prázdninovom režime. To znamená, že nepremáva toľko spojov ako v bežný pracovný deň pred pandémiou, ale v porovnaní s prázdninami ide autobusov viac.

Okres Revúca patrí medzi najviac zasiahnuté „čierne“ okresy, Rimavská Sobota je na tom o stupeň lepšie.

V porovnaní s januárom tržby kasín klesli o 8,9 %. Oproti vlaňajšiemu februáru, teda obdobiu pred pandémiou, boli o 71 % nižšie.

Viac o hazarde v Macau:

• Bývalé závislé územie pod správou Portugalska je jediným miestom v Číne, kde sú legálne hazardné hry a je aj najväčším hráčskym centrom na svete.
• Od roku 1999 je pod správou Číny a rovnako ako Hongkong má status zvláštnej správnej oblasti.
• Vláda mala pôvodne monopol na prevádzku kasín, ten sa skončil v roku 2001. (čtk, bloomberg)

Saudia rokuje s bankami o úvere vo výške 3,1 miliardy dolárov, ktorým by spolufinancovala nákup úzkotrupových lietadiel A321 od Airbusu a širokotrupových strojov Boeing 777 a 787 Dreamliner.

V súčasnosti Saudia využíva 144 lietadiel vrátane strojov, o ktoré má záujem. (tasr, reuters)