Denník E

Brusel má podozrenie, že skupina Mondelez mohla brániť obchodníkom, aby kupovali jej produkty v tých krajinách EÚ, kde stáli najmenej, a dodávať ich na trhy s vyššou cenou. To mohlo vyústiť do účtovania vyšších cien na úkor spotrebiteľa a nižšej rozmanitosti ponuky produktov.

Mondelez pôsobí v 165 krajinách, je jednou z najväčších cukrovinkárskych firiem v EÚ. V roku 2012 sa oddelila od potravinárskej skupiny Kraft. (čtk, reuters)

Výstavbu avizoval ešte v júni 2018 v Košiciach vtedajší minister hospodárstva Peter Žiga (v tom čase Smer). Nová infraštruktúra by mala poslúžiť na dopravu pre zamestnancov do tamojšieho priemyselného parku i pre cestujúcich na letisko. Nová cesta sa mala napojiť na štvorprúdovú cestu v časti Pereš a jednokoľajová električková trať by viedla popri nej. Projekt Zlepšenie infraštruktúry v priemyselnom parku Košice-Pereš zahŕňa aj verejné parkovisko.

Štátna spoločnosť MH Invest II na tento účel v roku 2018 podpísala memorandá o porozumení s mestom Košice, Dopravným podnikom mesta Košice (DPMK), Letiskom Košice a spoločnosťou U-Shin Slovakia. Projekt mal byť realizovaný so spoločnosťou Erste Groupe Immorent Slovensko ako vlastníkom pozemkov a držiteľom povolení v pripravovanej komunikácii.

Od roku 2018 však je vo vzťahu k pozemkom pri letisku vedený súdny spor, kde je spoločnosť žalovanou stranou. „Podstatou sporu je nespokojnosť žalobcu s právoplatnými reštitučnými rozhodnutiami. Žaloba bola podaná až po viac ako 20 rokoch nepretržitého vlastníctva pozemkov našou spoločnosťou, respektíve jej právnymi predchodcami, po tom, ako boli oznámené nové investície v danej lokalite, pričom pred podaním žaloby našu spoločnosť v tejto veci nikto nekontaktoval,“ uviedol konateľ Erste Groupe Immorent Slovensko Peter Malík. Dodal, že spoločnosť komunikuje s MH Invest II o projekte, jeho realizácia však bude možná až po ukončení súdneho sporu.

Okresný súd Košice II 27. februára 2020 žalobu zamietol, žalobca sa však odvolal. Hovorkyňa Krajského súdu Košice Anna Pančurová informovala, že krajský súd vo veci 20. januára 2021 rozhodol tak, že „zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie“. (tasr)

Podmienky prijatia:

• Hlavnou podmienkou sú skúsenosti v IT oblasti a minimálne päťročná prax na riadiacej pozícii.
• Kandidáti musia mať vedomosti o organizácii riadenia a manažmente obchodných spoločností, ako aj o finančných nástrojoch potrebných na efektívne spravovanie spoločnosti.
• Ich pozícia si vyžaduje organizačné a rozhodovacie schopnosti, vysokú mieru zodpovednosti či pokročilé komunikačné a prezentačné zručnosti.
• Podmienkou je vysokoškolské vzdelanie II. stupňa ekonomického alebo technického smeru či odboru, ktorý je zhodný alebo príbuzný s oblasťou činnosti firmy.

Viac informácií je na webe ministerstva.

Investičný fond Nórska je najväčší svojho druhu na svete. Jeho majetok sa zvýšil na zhruba 1 bilión eur a celková návratnosť dosiahla 10,9 %. Technológie mali podľa šéfa Nicolaia Tangena návratnosť 41,9 %.

Viac o nórskom štátnom fonde:

• Drží podiely v približne 9200 firmách po celom svete a vlastní 1,5 % všetkých akcií obchodovaných na burzách. Investuje aj do dlhopisov a nehnuteľností.
• Jeho cieľom je zabezpečiť, aby malo Nórsko dostatok peňazí aj po skončení éry fosílnych palív.
• Peniaze z predaja ropy investuje výhradne mimo Nórska, aby neprehrieval domácu ekonomiku. (čtk, reuters)

V novom súbore usmernení určených vládam, parlamentom a podnikom Rada Európy navrhla, aby bolo úplne zakázané použitie technológií rozpoznávania tváre pri prieskumoch zameraných na určenie farby pleti, náboženského alebo iného presvedčenia, pohlavia, rasového a etnického pôvodu osoby, veku či zdravotného alebo sociálneho stavu ľudí.

Tento zákaz by sa podľa 47-člennej celoeurópskej organizácie mal uplatňovať aj na technológie na automatické rozpoznávanie emócií a nálad, ktoré môžu byť použité na zistenie osobnostných čŕt, vnútorných pocitov, stavu duševného zdravia alebo pri zamestnancoch na zistenie úrovne ich angažovanosti.

Podľa správy Rady Európy to predstavuje významné riziká v oblastiach ako zamestnávanie ľudí, prístup k poisteniu či v procese vzdelávania.

V usmerneniach RE sa uvádza, že je potrebná demokratická diskusia o používaní technológií rozpoznávania tváre na verejných miestach a na školách s ohľadom na ich „dotieravosť“ – a prípadne treba hovoriť aj o zavedení moratória na tento typ technológií až do vykonania ďalšej analýzy.

Rada Európy zdôraznila, že používanie skrytých technológií rozpoznávania tváre zo strany orgánov činných v trestnom konaní bude prijateľné, iba ak je to nevyhnutné a primerané, napríklad pri podstatných hrozbách pre verejnú bezpečnosť.

Súkromné spoločnosti by nemali mať povolenie používať tieto technológie napríklad v nákupných centrách či na svoje marketingové alebo vlastné bezpečnostné účely. (tasr)

Zhodli sa na tom v rámci diskusii k novele zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Milan Potocký (OĽaNO) predložil pozmeňujúci návrh k novele, ktorým sa má definovať ochrana majetkovej účasti obcí a krajov vo verejných vodovodoch a kanalizáciách pred exekučným konaním.

Peter Cmorej (SaS) súhlasí s potrebou ochrany vodovodov, vie si však predstaviť, že v budúcnosti by sa mohol umožniť vstup súkromníkov do vodárenských spoločností s jasnými pravidlami. Potocký uviedol, že novelou reagujú na prax a chcú zabrániť postupnej privatizácii vodárenských spoločností.

Dodal, že ak by do vlastníctva vstupovali rôzne finančné skupiny, mohlo by to ohroziť i získavanie eurofondov. Tie označil za kľúčové pre rozvoj vodovodnej infraštruktúry. Pozmeňujúcim návrhom chce posunúť účinnosť novely z januára tohto roka na marec.

Vysvetlil, že pôvodne plánovali novelou stanoviť, aby akcie a majetkovú účasť mohol mať aj štát. To chcú z návrhu vypustiť a ponechať tam len kraje a obce.

Zároveň sa má jasne stanoviť, že ich majetková účasť vo verejných vodovodoch a kanalizáciách nemôže byť predmetom exekučného konania. Ozrejmil, že doteraz zákon ochraňoval len obce, preto chcú doplniť aj samosprávne kraje.

Nezaradený poslanec Miroslav Suja sa pýtal, v akom prípade budú môcť obce a kraje nakladať s akciami vo vodárenských spoločnostiach, či s nimi nebudú môcť nakladať vôbec. Potocký vysvetlil, že ich budú môcť previesť len na inú obec, samosprávny kraj či vodárenskú spoločnosť. Tvrdí, že cieľom je zabrániť manipulácii s cenou pitnej vody v prípade, ak by sa tieto spoločnosti dostali do súkromných rúk rôznych špekulantov.

Cmorej poznamenal, že legislatívna rada vlády nebola nadšená z obmedzovania prevoditeľnosti akcií vodárenských spoločností. Myslí si však, že verejný záujem v tomto prípade treba uprednostniť.

Upozornil, že do budúcna by nebolo zlé umožniť do takýchto spoločností vstup aj súkromným investorom, no s jasnými pravidlami.

Poukázal na to, že vo viacerých vodárenských spoločnostiach je množstvo akcionárov s minimom akcií, ktorí často rezignovali na výkon svojich práv a dlhodobo nebolo možné riešiť napríklad zmeny vedenia. (tasr)

Potvrdila to hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková. „Administratívnu časť budú využívať jednotlivé organizačné zložky rezortu obrany a ubytovacie kapacity budú slúžiť na účely poskytovania ubytovania Ozbrojeným silám SR,“ priblížila hovorkyňa zámer.

Výšku nákladov aj termín rekonštrukcie bude možné určiť až po vypracovaní stavebného zámeru.

„Po spracovaní projektovej dokumentácie Ministerstvo obrany SR požiada vládu SR o vydanie súhlasu so začatím obstarávania stavby,“ vysvetlila Kovaľ Kakaščíková.

O rekonštrukcii ubytovne sa hovorí už roky. Predstavitelia Bytovej agentúry rezortu ministerstva obrany upozorňovali na zlý technický stav už v roku 2013. (tasr)

Aké čísla zverejnil úrad

• Počet patentových prihlášok klesol vlani z 234 na 225 (–3,8 %).
• Prihlášok úžitkových vzorov pribudlo z 325 na 390 (+20,0 %).
• Prihlášky ochranných známok rástli z 2878 na 2999 (+4,2 %).
• Počet prihlášok dizajnov stúpol zo 109 na 148 (+35,8 %). (e, tasr)

Žiadateľom dlhodobo profesionálne pôsobiacim v sektore kultúry ministerstvo cez dotáciu preplatí 20 % ročných prevádzkových nákladov a 80 % medziročného rozdielu v príjmoch, ktorých príčinou je pandémia.

„Nezriaďovaná kultúra je dôležitá súčasť našich regiónov a komunít, preto jej podávame pomocnú ruku. Neziskové subjekty majú svoje publikum a všetky zdroje použijú na kultúrne aktivity. Pomôžeme im toto obdobie zvládnuť,“ uviedla ministerka Natália Milanová.

Oprávnenými žiadateľmi budú občianske združenia, neziskové organizácie a nadácie fungujúce ako divadlá, profesionálne hudobné a tanečné telesá, prevádzkovatelia kultúrnych priestorov, organizátori rôznych kultúrnych workshopov a vzdelávania, ktoré vznikli pred 1. 1. 2020 a dlhodobo pôsobia v rámci sektora kultúry. Maximálna výška požadovanej dotácie na jedného žiadateľa môže byť 50-tisíc eur, na základe jeho špecifických finančných parametrov.

„Možnosť predkladať žiadosti chceme spustiť koncom februára, aby ideálne v marci mali prví žiadatelia finančné prostriedky na účtoch,“ uviedol Michal Nižňan, člen koronatímu ministerstva.

Pravidlá poskytovania dotácie sú výsledkom spolupráce zástupcov nezriaďovanej kultúry a ministerstva. Zástupcami kultúrnej scény sú Veronika Gabčíková (Klub nezávislých divadiel), Zuzana Mišáková (Mestské divadlo Trenčín), Nina Vidovencová (iniciatíva Stojíme pri kultúre), Michal Klembara (Združenie Anténa – sieť pre nezávislú kultúru), Daniel Ontko (Divadelné centrum) a Andrej Werner (Preßburger Klezmer Band, zástupca Hudobnej únie Slovenska).

Počet pasažierov EasyJetu za 1. finančný štvrťrok spadol medziročne o 87 %, náklady bez započítania paliva firma znížila o zhruba polovicu. Ušetrila na letiskových poplatkoch, údržbe či personáli. Od septembra do konca vlaňajška využívala 18 % kapacít.

Kríza na britskom trhu, ktorý je pre EasyJet najväčším, sa ďalej prehĺbila, keďže vláda prijala nové opatrenia na obmedzenie cestovania. Pasažieri musia zdôvodňovať, prečo odchádzajú z krajiny. Už skôr boli zavedené testy na covid-19 pred odjazdom a k tomu povinná karanténa.

Viac o EasyJete:

• Financie dopravcu začiatkom mesiaca výrazne posilnil nový 5-ročný úver v objeme 1,87 miliardy dolárov.
• EasyJet už skôr požiadal o hotovosť akcionárov a uviedol, že zruší 30 % pracovných miest.
• Spoločnosť predala desiatky lietadiel a v dôsledku pandémie sa vlani prvý raz vo svojej 25-ročnej histórii prepadla do straty. (čtk, reuters)

Vzhľadom na pokračujúce uzávery vo väčšine členských krajín a súvisiace obmedzenia ekonomických aktivít je horšia nálada v službách, maloobchode aj medzi spotrebiteľmi.

• Index ekonomickej nálady pre EÚ za január klesol o 0,6 na 91,2 bodu a za eurozónu o 0,9 na 91,5 bodu. Výsledok je lepší ako očakávania analytikov, ktorí v prípade eurozóny rátali s poklesom na 89,5 bodu.
• Poklesu celkovej nálady nezabránilo ani zlepšenie v priemysle.
• Index očakávaní pri zamestnanosti za Úniu klesol o 1,3 na 90 bodov a za eurozónu sa znížil o 1,6 na 88,8 bodu. (čtk)

Japonská automobilka sa vrátila na čelo svetového pelotónu po piatich rokoch. Nemecký koncern predbehla v predaji o zhruba 220-tisíc áut. VW vlani spadol odbyt o 15 %, Toyota si pohoršila „len“ o 11 %. Svetový trh sa podľa odhadu IHS Markit zosunul o 14 %.

Globálny automobilový trh poznačila pandémia. Z kľúčových odbytísk to najviac pocítila Európa, kde predaj klesol o 24 % na menej ako 10 miliónov áut. VW je jednotkou na európskom trhu so štvrtinovým podielom. Toyota má približne 5 % a je silnejšie zastúpená v USA, kde trh vlani spadol o 15 %.

Aký je výhľad

Podľa prognózy IHS Markit sa VW tento rok vráti na pozíciu lídra, no len dočasne. Od roku 2022 má mať navrch opäť Toyota, čo sa nezmení do roku 2025.

Analytik IHS Markit Yoshiaki Kawano hovorí, že Toyota bude naďalej ťažiť zo silného predaja na kľúčových trhoch v USA a Japonsku. Na najväčšom svetovom trhu v Číne by mala byť zdatným hráčom a dodávať viac elektromobilov a SUV.

IHS odhaduje, že napriek súčasnému nedostatku čipov, ktorý brzdí výrobu áut, sa tento rok predá vo svete 84,4 milióna kusov po vlaňajších 76,8 milióna. Do roku 2025 by mal trh narásť na 94,8 milióna áut. (bloomberg, e)

Podľa schváleného pozmeňovacieho návrhu bude okrem toho môcť správca dane povoliť odklad platenia dane alebo splátky za podmienok, ktoré určí finančné riaditeľstvo.

Ministerstvo financií opatrenie zdôvodňovalo zhoršujúcou sa situáciou počas pandémie. Okrem iného argumentovalo, že len finančná správa by za porušenia daňových predpisov počas koronakrízy mala uložiť sankcie za 25 miliónov eur.

Okrem toho viacerí občania potrebujú obciam a mestám do 1. februára doručiť daňové priznanie k nehnuteľnosti.

Štát vlani odkladal počas koronakrízy termín podávania daňových priznaní k dani z príjmov z tradičného marca na jeseň. Za nesplnenie povinností však nastupujú automaticky úroky, v menšej miere sa to deje aj v prípade, že daňové úrady odobria splátkový kalendár.

Podrobnejšie písal o týchto pravidlách Denník E na jeseň:

Prečítajte si

Čo robiť, aby dlhy na daniach a odvodoch nezničili vaše podnikanie

Zmeny schválila v stredu vláda, parlament bude o nich definitívne rozhodovať na prebiehajúcej schôdzi.

Prečítajte si

Vláda schválila, že výdavky na testovanie zamestnancov, ich príbuzných aj dodávateľov budú daňovo uznateľné

„Okrem varovania čínskej centrálnej banky o nadhodnotení aktív viedli k poklesu akcií v Číne a Hongkongu obavy z ďalšieho predaja za účelom zníženia dlhu,“ uviedol analytik Ken Cheung z hongkonskej banky Mizuno. Tieto obavy môžu odrádzať od prílivu kapitálu na čínske akciové trhy.

Ako sa hýbali akcie:

• Index CSI 300, ktorý zahŕňa akcie najväčších firiem na burzách v Šanghaji a Šen-čene, odpísal 2,73 % na 5377,14 bodu. Je to najväčší prepad od vlaňajšieho 24. júla.
• Hlavný index šanghajskej burzy Shanghai Composite stratil 1,9 % a uzavrel na 3505,18 bodu. Vrátil sa na hodnotu zo začiatku roka a tiež zaznamenal najprudší pokles od 24. júla.
• Index Hang Seng, ktorý je hlavným ukazovateľom cenového vývoja na burze v Hongkongu, sa oslabil o 2,55 % na 28 550,77 bodu.
• Z ďalších ázijských trhov hlavný index japonských akcií Nikkei 225 klesol o 1,53 % na 28 197,42 bodu. V minulých dňoch sa pritom pohyboval na maximách za 30 rokov.
• Index Kospi burzy v Soule odpísal 1,7 % a uzavrel na hodnote 3069,05 bodu. (čtk)

Kontrola bude podľa ministerstva prebiehať v najbližších mesiacoch. Podnety sa podľa ministra Richarda Sulíka (SaS) týkajú niekoľkých desiatok subjektov z celkového počtu 20-tisíc. „Ak došlo v niektorých prípadoch k podvodnému konaniu, subjekt vyzveme na vrátenie peňazí a podáme trestné oznámenie,“ dodal Sulík.

„Zameriame sa na to, či poskytnutá dotácia je v súlade s tým, čo podnikateľ deklaruje voči finančnej správe, a či prenajímateľ zaplatené nájomné riadne zdanil,“ uviedol prezident finančnej správy Jiří Žežulka.

Pomoc s nájomným za obdobie koronakrízy môže dosiahnuť 50 % zo sumy, podmienkou však je, aby rovnakú zľavu dal aj prenajímateľ.

Transparency upozorňovala napríklad na prípad hotela v Prievidzi, kde bola pomoc s nájomným vzhľadom na ročné náklady neúmerne vysoká.

Informoval o tom štatistický úrad, ktorý zmenil metodiku výpočtu. Indikátor sa už neudáva ako trojmesačný kĺzavý priemer, ale ako mesačný.

Na prelome rokov aj v januári vláda ďalej sprísňovala zákaz vychádzania. Na Silvestra rozhodla o obmedzení viacerých výnimiek a od 27. januára je potrebný negatívny test aj na cestu do práce.

Ako klesol ukazovateľ

• Priemer sa zhoršil o 4,8 bodu z decembrových 85,4 bodu.
• Od vlaňajšej januárovej hodnoty 99,2 bodu spred pandémie je už indikátor značne vzdialený.
• Pesimizmus rástol najmä v sektore služieb, v menšej miere však aj medzi spotrebiteľmi, v priemysle a v sektore obchodu. (e, čtk)

Pozn. V úvode sme opravili nesprávnu informáciu, že indikátor klesol tretí mesiac v rade.