Denník E

Komora prichádza do Veľkého Šariša z Pivovaru Radegast v Nošoviciach, ktorý tiež patrí Asahi. Predtým pôsobil v poľskom závode, v sliezskom meste Tychy.

Plzeňský Prazdroj je na Slovensku najväčším konkurentom Heinekenu, ktorý vyrába v Hurbanove.

Odbory tvrdia, že firmy využívajú pandémiu, aby nemuseli zvyšovať platy. Počas viac než dvojmesačných rokovaní sa snažili pre svojich 3,8 milióna členov dosiahnuť o 4 % vyššie zárobky a v prevádzkach, ktoré pre krízu zle fungujú, žiadajú vyrovnanie formou štvordenného pracovného týždňa.

Zamestnávatelia to odmietajú a chcú zvýšenie miezd nechať najskôr na rok 2022, pri problematických prevádzkach požadujú, aby sa nemuseli riadiť kolektívnymi zmluvami o mzdách. (čtk)

Tento týždeň má byť ďalšie stretnutie OPEC +, na ktorom sa bude rozhodovať o ťažobnej politike. Podľa zdrojov má skupina rokovať o miernom uvoľnení limitov od apríla, pretože ceny ropy v poslednej dobe vzrástli. Niektorí členovia však navrhujú, aby kvóty zatiaľ zostali na súčasnej úrovni vzhľadom na to, že sa stále nedarí dostať pod kontrolu pandémiu. (čtk, reuters)

• Index očakávania vo februári stúpol na 37 bodov z januárových 15,1 bodu.
• Výrazné zvýšenie zaznamenal aj index sledujúci výrobné plány. Automobilky počítajú aj s rastom exportných aktivít.

Automobilový priemysel vlani po celom svete zasiahla koronavírusová kríza, ktorá mala negatívny vplyv na dopyt aj výrobné aktivity. V Nemecku sa vlani výroba osobných áut podľa združenia VDA prepadla o 25 % na 3,5 milióna vozidiel.

Dostala sa tak na najnižšiu úroveň za posledných 45 rokov. (čtk)

Z celkovej sumy vyčlenili jednotlivým rezortom a inštitúciám viac ako 99 miliónov eur zo všeobecnej pokladničnej správy. V rámci upraveného limitu rozpočtu boli zabezpečené výdavky v celkovej sume 20,78 milióna eur.

Ministerstvo vnútra dostalo 550 800 eur na tlač medicínskych certifikátov.

Ďalších vyše 4,95 milióna eur pre rezort putovalo na odmeny pre policajtov, hasičov, horských záchranárov, občianskych zamestnancov a zamestnancov aparátu ústredného orgánu MV SR v súvislosti s celoštátnym testovaním obyvateľstva.

Na ďalšie výdavky súvisiace s testovaním preplatili ministerstvu vnútra 9 miliónov eur.

Ministerstvu obrany pridelili na úhradu výdavkov v súvislosti s prípravou a vykonaním testovania sumu 42,66 milióna eur. Vyše 11,77 milióna eur zaplatili za odmeny pre zamestnancov.

Správa štátnych hmotných rezerv dostala z rozpočtu vyše 50,94 milióna eur na zabezpečenie materiálnych zásob.

Celoplošné testovanie bolo na jeseň roka 2020. (tasr)

Dow Jonesov index si pripísal 1,95 percenta a uzavrel na 31 535,51 bodu. Širší index S&P 500 vzrástol o 2,38 percenta na 3901,82 bodu a index Nasdaq Composite sa zvýšil dokonca o 3,01 % na 13 588,83 bodu.

Výnosy pri desaťročných dlhopisoch americkej vlády klesli po tom, čo sa minulý týždeň vyšplhali na ročné maximum. (reuters, čtk)

Do redakcie prišla správa, podľa ktorej v oravskej hutníckej fabrike OFZ chodia do práce aj ľudia s covidom a vedia o tom aj ich nadriadení.

Nevieme naisto, či to je pravda, dôkazy nie sú. Výkonný riaditeľ OFZ Branislav Klocok hovorí, že si také niečo nevie predstaviť a nemalo by to ani logiku. „Ak by ktorýkoľvek nadriadený pustil do práce preukázateľne chorého zamestnanca, o niekoľko dní si vyrobí ešte väčší problém,“ hovorí Klocok.

Ani šéf odborárov Michal Uhorskaj neverí, že by nadriadený nechal pracovať pozitívne testovaného a už vôbec si nemyslí, že by také niečo presadzovalo vedenie fabriky. „My by sme boli prví proti tomu,“ povedal Uhorskaj.

Čo sa deje určite

Fakt je, že OFZ má opäť problém s nedostatkom zamestnancov, keďže mnohí sú pre koronu práceneschopní. „Zhoršilo sa to minulý týždeň – vypadla nám podstatná časť zamestnancov oddelenia dopravy a počet ľudí v karanténe stále pribúda. Pokiaľ viem, boli aj firmy na dolnej Orave, ktoré pre absencie museli výrobu zastaviť,“ vraví Klocok.

Čo tiež môže byť za tým

Klocok vraví, že ľudia začali karanténne PN-ky využívať aj špekulatívne. „Rozdiel medzi príjmom v karanténnej PN a chodením do práce nie je až taký veľký,“ vysvetľuje. Navyše nikto nekontroluje, či zamestnanec, ktorý tvrdí, že prišiel do kontaktu s nakazeným, hovorí pravdu.

Špekulovanie s PN-kami sa podľa neho ešte znásobí, keďže vláda plánuje zvýšiť zamestnancom kompenzáciu príjmu, keď zostanú doma na pandemickej PN-ke. Možno bude firma nútená svojim ľuďom za prácu priplatiť.

„Ešte nevieme presne, ako bude ten príplatok vyzerať, ale, žiaľ, neostane nám asi nič iné, ako chodenie do práce pre tých, čo do práce chcú a môžu ísť, zatraktívniť.“

Mnohé firmy koncom minulého roka v očakávaní odchodu Británie zo spoločného trhu výrazne zvýšili zásoby. Obchod naďalej obmedzuje aj pandémia.

Británia s platnosťou od 1. januára prestala byť členom colnej únie a spoločného trhu EÚ. V jej obchode s členskými krajinami vrátane Írska začali v niektorých oblastiach platiť clá. Ďalšou bariériou sú kontroly tovaru. (tasr)

Poskytovatelia služieb však tvrdia, že aj oni majú s donáškou výdavky a na druhej strane reštauráciám časť ich nákladov šetria, píše portál finweb. hnonline.sk.

Mnohé reštaurácie pritom aktuálne nemajú na výber. Časť z nich nemá zabezpečený vlastný rozvoz, ďalšia si ho nemôže v tejto situácii dovoliť rozbiehať. Ak si však chcú udržať klientov, musia im zostať nablízku aj počas krízy. A preto sa prispôsobujú podmienkam, ktoré im Bolt, Wolt či Bistro.sk diktujú.

Pre ich neochotu rokovať o cenách sa medzi gastrohráčmi začalo šíriť, či medzi sebou firmy neuzavreli dohodu, ktorá im nedovoľuje percentá znížiť. „Nemám informácie o karteli, ale snažia sa dohadovať rovnakým spôsobom,“ uviedli pre finweb zástupcovia podniku zameraného na taliansku kuchyňu.

Protimonopolný úrad však zatiaľ žiadne podozrenia na kartel nemá. „V súčasnosti neeviduje podnet ani neuskutočňuje šetrenie súvisiace s možnou protisúťažnou dohodou spoločností poskytujúcich donáškové služby,“ povedala pre HN hovorkyňa Adriana Oľšavská. (hnonline)

Situácia sa vyostrila, keď si tradične sporiví Nemci v dôsledku pandémie, ktorá im znemožnila utrácať za návštevy reštaurácií a dovolenky, odložili do bánk ešte viac peňazí, píše The Wall Street Journal.

Najväčšie nemecké banky Deutsche Bank a Commerzbank vyberajú od vlani od nových klientov za vysoké vklady poplatok 0,5 %. Predtým boli zákaznícke úložky pre banky lacným prostriedkom financovania, teraz o ne nestoja a ponúkajú zákazníkom spôsoby, ako ich previesť inam.

Prečo sa to deje

ECB zaviedla bankám negatívny úrok na ich vklady v roku 2014. Peňažné ústavy ich však v dôsledku obáv z odlivu klientov nepremietali do zákazníckych vkladov. Niektoré začali účtovať tieto náklady firemným klientom.

Podľa porovnávacieho portálu Verivox vyberá záporný úrok od súkromných sporiteľov 237 bánk. To je o 57 viac od začiatku pandémie v marci minulého roka. Poplatky za vklady vyššie ako 25-tisíc až nad 100-tisíc eur sa pohybujú od 0,4 do 0,6 %. (čtk)

Výpadok príjmov v ňom bol v priemere až 40 %.

Situácia je podľa zväzu kritická aj preto, že sľúbené odškodné, na ktorom ministerstvo pôdohospodárstva a Pôdohospodárska platobná agentúra pracujú od júna, doteraz nebolo vyplatené.

Zväz tvrdí, že krajiny ako Francúzsko, Taliansko či Rakúsko mali odškodnenie z prvej vlny vyplatené v máji a júni.
O odškodnení počas druhého zatvorenia prevádzok sa podľa zväzu zatiaľ ani neuvažuje.

Vinári pritom nedostávajú dostatočné kompenzácie ani cez schému Prvá pomoc plus, pretože ich zamestnanci musia chodiť do práce, aby spracovali úrodu, venovali sa vinohradom, ošetrovali vyrábaný produkt, takže im zamestnávatelia musia vyplácať 100 % mzdy. Náhradu však dostávajú iba vo výške 80 % z 80 % mzdy, čiže približne 64 %. Zvyšné peniaze na výplaty si musia požičať.
Sektor má takmer 700 registrovaných vinárstiev a viac ako 26-tisíc registrovaných vinohradníkov.
Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska navrhuje, aby boli špeciálne odškodnení tí producenti, ktorí vyrábajú menej ako 400-tisíc litrov vína a dodávajú výhradne prostredníctvom HoReCa segmentu, vlastných predajní, eventov a agroturistiky za vínom. (tasr)