Denník E

Analytici úradu posudzovali dáta zo 137 zrealizovaných projektov povodňovej ochrany v rámci celej SR. Celkové náklady na ich realizáciu dosiahli takmer sto miliónov eur. Medzi posudzovanými desiatimi kategóriami položiek boli napríklad zemné práce, kompletné konštrukcie, debnenie či odvádzanie vody potrubím.
„Úrad pri rozsiahlej analýze aktívne využíval databázu CENEKON, ktorá ponúka odborným auditóriom rešpektovaný systém pre oceňovanie stavebných prác. Ceny uvádzané v databáze sú získavané pravidelným prieskumom v polročných intervaloch u výrobcov a predajcov,“ priblížil podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Najvyššie cenové rozdiely zistil NKÚ v obci Hervartov v okrese Bardejov. Stavebná zložka súvisiaca s vybudovaním oceľovej steny tam bola obstaraná za cenu o 2768 percent vyššiu oproti smernej orientačnej cene.
Slovenský vodohospodársky podnik mohol dosiahnuť výrazné úspory.
Andrassy odporúča, aby štát vytváral digitálne a voľne prístupné databázy údajov, vďaka ktorým by si záujemca mohol porovnať aktuálne či priemerné ceny stavebných prác a materiálov.

V rokoch 2007 až 2020 bolo na Slovensku aj vďaka európskym zdrojom preinvestovaných do preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami viac ako 700 miliónov eur.

IAG zverejnila výsledky za minulý rok na internetovej stránke (pdf).

• Prepravila 31,3 milióna pasažierov, čo je štvrtina z výkonov za rok 2019.
• Tržby klesli o 69 % na 7,8 mld. eur.
• Na prelome roka disponovala likviditou 10,3 mld. eur, čo je viac než pred pandémiou. Výrazne znižuje náklady, získala miliardy od akcionárov a poistila sa aj štátom garantovanými úvermi.

IAG očakáva, že v období od januára do marca bude letecká kapacita na 20 % roka 2019. V predchádzajúcom štvrťroku to bolo ešte 27 %.

Kľúčom k rýchlejšiemu oživeniu osobnej leteckej dopravy bude podľa Gallega vývoj očkovania a digitálne covid pasy.

Akcie IAG po zverejnení výsledkov mierne stúpli, za posledných päť dní pridali 13 %. Za ostatný rok však stratili zhruba polovicu hodnoty. (čtk, bloomberg)

Po prudkom prepade turizmu na začiatku pandémie sa strata Airbnb vo 4. štvrťroku znížila. Obrat klesol medziročne o viac ako pätinu na 859 miliónov dolárov.

Záujem o akcie Airbnb pri decembrovom vstupe na burzu bol veľký, odvtedy sa výrazne posilnili. Upisovali sa za 68 dolárov, tento týždeň stáli 182 dolárov. Po zverejnení výsledkov sa spevnili, keďže analytici čakali oveľa horšie čísla. (čtk, bloomberg)

• Hlavný index tokijskej burzy Nikkei 225 odpísal štyri percentá a uzavrel na hodnote 28 966,01 bodu.
• Minimálne dve percentá stratili burzy v Sydney či Hongkongu, index Hang Seng klesol o 3,6 % na 28 980,21 bodu.
• Hlavný čínsky index CSI 300 sa znížil o 2,4 % na 5336,76 bodu. Trh má za sebou najhorší týždeň za takmer dva a pol roka, za celý týždeň index stratil 7,7 %.

Čo sa dialo v USA

Americké akcie zažili vo štvrtok výpredaj. Index trhu Nasdaq sa oslabil o 3,5 %, čo bol najvýraznejší prepad od októbra. Investori sa zbavovali najmä akcií technologických firiem.

Výpredaj sa zrýchlil, keď sa výnos dlhopisov americkej vlády so splatnosťou 10 rokov dostal nad 1,5 %. Stúpol na vyše ročné maximum, pred dvoma mesiacmi bol 0,92 %. To vyvolalo na Wall Street obavy, že výnosy a s nimi aj úrokové sadzby začnú rásť.

Dnes ráno sa výnos kľúčového dlhopisu vlády USA znížil na 1,48 %. Výnosy sa pohybujú opačne k cenám, teda ak ceny klesajú, výnosy rastú.

Ako reagoval bitcoin

Cena bitcoinu dopoludnia vykazovala prepad zhruba o 5 % na 44 470 dolárov a dostala sa najnižšie za dva týždne. Bitcoin stále prechádza prudkými výkyvmi.

Pred dvoma mesiacmi prvý raz stúpol nad 30-tisíc dolárov, minulý týždeň sa prechodne dostal až nad 58-tisíc dolárov. (čtk)

Zákon začiatkom februára parlament posunul do 2. čítania. Podľa zväzu je „šokujúce“, že predseda výboru NR SR pre pôdohospodárstvo Jaroslav Karahuta (Sme rodina), ktorý by mal chrániť potravinovú sebestačnosť krajiny, predloží takýto pozmeňovací návrh, a to bez akejkoľvek diskusie s dotknutými.

Navrhuje sa v ňom napríklad predĺženie splatnosti faktúr na 30 až 60 dní od doručenia faktúry.

„Pre pekárov a cukrárov by to znamenalo, že obchodný reťazec zinkasuje za čerstvé pečivo či koláče peniaze v rovnaký deň, ale pekárovi zaplatí až o jeden, či dva mesiace.  Majú slovenskí výrobcovia potravín financovať rekordne ziskové reťazce? Je to absolútne neakceptovateľné,“ podčiarkla predsedníčka predstavenstva zväzu Tatiana Lopúchová.
Pozmeňujúci návrh Sme rodina vracia podľa nej do života nekalé praktiky obchodných reťazcov súvisiacich s marketingom, logistikou či množstvovými zľavami. Ide pritom o často zneužívané praktiky hojne využívané reťazcami až do platnosti súčasného zákona o neprimeraných obchodných praktikách.
Sme rodina chce vypustiť aj generálnu klauzulu, ktorá umožňuje aktuálnemu zákonu flexibilne reagovať na nové, doteraz nepoužívané nekalé praktiky a postihovať ich.

„Pekári zamestnávajú 12-tisíc pracovníkov, tretinu všetkých zamestnancov v potravinárstve. Štát nám počas pandémie vôbec nepomohol a teraz Sme rodina navrhuje, naopak, zmeny, ktoré nás majú doslova zničiť,“ zdôraznila Lopúchová.

Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov združuje výrobcov z celého Slovenska. Má takmer 500 členov od SZČO až po veľké pekárne.  (tasr)

Druhý najvyšší nárast bol v poistení, zaistení a dôchodkovom zabezpečení (o 7 %). Skladové a vedľajšie činnosti v doprave boli drahšie o 6 %, architektonické a inžinierske služby o takmer 5 %.

Naopak, o vyše 2 % sa znížili ceny vo finančných službách okrem poistenia a dôchodkového zabezpečenia a v poštových a kuriérskych službách o 1,5 %.

Celkovo sa ceny vo vybraných trhových službách za rok zvýšili o 1,4 %. (tasr)

Nové boli drahšie v priemere o 6,6 %, existujúce o 7,8 %.

„Viditeľnejšie zníženie tempa rastu cien teda v priebehu celého minulého roku nastalo najmä pri existujúcich nehnuteľnostiach, ktoré v prvej polovici roka vykazovali rekordnú výšku rastu. Začiatkom roka to bolo vyše 15 % a v mesiacoch apríl až jún o vyše 10 %,“ porovnal úrad.
(tasr)

„Som rád, že naše prosby ostali vypočuté a že si autority uvedomili, akí sú pracovníci v maloobchode dôležití,“ uviedol  Ján Bilinský, generálny riaditeľ COOP Jednoty Slovensko. Dodal, že napísal aj otvorený list v mene systému COOP Jednota ministrovi zdravotníctva Marekovi Krajčímu so žiadosťou o prehodnotenie systému očkovania v prospech pracovníkov obchodu.

Podľa vyjadrenia ministerstva zdravotníctva, ktoré dostal Zväz obchodu SR, v prípade, že bude dostatok vakcín, v najbližšom období pristúpia očkovacie miesta k zaočkovaniu predavačiek/predavačov,  pokladníčok/pokladníkov a dokladačiek/dokladačov tovaru pracujúcich v obchode. Zamestnanci do 55 rokov budú zaočkovaní vakcínou AstraZeneca, pracovníci nad 55 rokov vakcínou Pfizer.

Prihováram sa za tvrdý lockdown na dva týždne, hovorí ekonóm Tatra banky Juraj Valachy. „Áno, ekonomické straty budú veľké, ale na druhej strane váh máme 100 úmrtí denne, čo je strašne veľa.“

Prečítajte si

Ekonóm Tatra banky: Ak zavrieme podniky na dva týždne, potom sa musí boj s vírusom začať úplne inak

Zavretím priemyslu Slovensko stratí nepomerne viac, ako získa pri pribrzdení nákazy, upozorňuje prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga. Utlmenie fabrík podľa neho nenarobí fatálne škody iba ich majiteľom, ale zrúti sa celá ekonomika.

Prečítajte si

Vypnutie fabrík nespôsobí iba škody, ale zrúti sa ekonomika. Bude to podniková apokalypsa, tvrdí uznávaný manažér

Komentár Konštantína Čikovského

Zavrieť priemysel je naozaj až posledná možnosť, nerobme z toho však tabu, píše Konštantín Čikovský. „K stavu, v ktorom sa bude dať relatívne normálne žiť a nebudú mesačne zomierať tri tisícky ľudí, sa vieme prebojovať v zásade dvoma spôsobmi. Jeden nás bude stáť určite mnoho životov, druhý sa nezaobíde bez veľkých ekonomických strát.“

Český veľvyslanec v Nemecku Tomáš Kafka agentúre ČTK povedal, že o prípadných zmenách zatiaľ nemá informácie. „Ak k tomu dôjde, bude to nepochybne dobrá správa,“ dodal. (čtk)