Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Dnes na DennikE.sk

Schyľuje sa k úpadku desaťročia

Bankrotuje aj žilinský podnik, ktorý prevádzkoval príjemný štvorhviezdičkový historický hotel Villa Nečas. Foto - villanecas.sk
Bankrotuje aj žilinský podnik, ktorý prevádzkoval príjemný štvorhviezdičkový historický hotel Villa Nečas. Foto – villanecas.sk

Piatim firmám poskytli vo februári súdy dočasnú ochranu, je medzi nimi aj humenský výrobca syntetických vláken Nexis Fibers zamestnávajúci zhruba štyri stovky ľudí.

Minúta po minúte

Nemecká centrálna banka prvý raz od roku 1979 nepošle peniaze do štátneho rozpočtu, keďže za minulý rok nevykázala zisk. Dôvodom boli obavy z dôsledkov pandémie, pre ktoré si vytvárala rezervy a miliardová pomoc na záchranu ekonomiky.

„Vyššie zabezpečovanie rizík je hlavným dôvodom, prečo Bundesbanka vykazuje za rok 2020 vyrovnaný výsledok,“ povedal prezident centrálnej banky Jens Weidmann.

Za rok 2019 nepoznačený pandémiou poslala Bundesbanka do štátneho rozpočtu 5,85 miliardy eur, čo bol najvyšší dosiahnutý zisk od finančnej krízy.

Ministerstvo financií tradične počíta s tým, že centrálna banka posiela do rozpočtu ročne 2,5 mld. eur. Od zavedenia eura v roku 1999 vykazovala zisk každoročne. Najvyšší bol v roku 2001, keď dosiahol 11,2 mld. eur. (čtk, dpa)

Cyprus chce spriehľadniť vlastníctvo tisícok firiem. V najbližších mesiacoch rozbehne register skutočných majiteľov podnikov. Bude sa doň vkladať konečný vlastník v biznise označovaný ako ultimate beneficial owner.

Detaily o spoločnostiach, z ktorých mnohé majú väzby na Rusko, sa začnú zhromažďovať od 16. marca. Firmy majú šesť mesiacov na to, aby si obstarali dáta a zadali ich do systému.

Prečo je to dôležité

Zoznam, ktorý v rámci boja proti praniu špinavých peňazí požaduje EÚ, môže zásadne zmeniť situáciu na ostrove. Cyprus s nízkymi daňami umožňoval skryť bohatstvo vo fiktívnej firme s nepriehľadnou vlastníckou štruktúrou.

Odborníci očakávajú, že niektoré podniky radšej z ostrova odídu, než by mali odkryť vlastnícku štruktúru. Niektoré to už urobili, keď banky vlani zaviedli prísnejšie kontroly.

Maira Martiniová z Transparency International pripomenula, že register nebude verejný, ako vyžaduje Brusel. Podľa aktivistov by mal byť prepojený s ďalšími databázami, napríklad s katastrom nehnuteľností. (čtk, reuters)

Bratislavský magistrát hovorí, že rokuje s ministrom financií Eduardom Hegerom o kompenzáciách pre mestský dopravný podnik. DPB spolu s dopravnými podnikmi v Košiciach, Prešove a Žiline upozorňovali na výpadky tržieb počas koronakrízy, varovali pred rušením spojov či prepúšťaním.

Bratislava verí, že rokovanie bude úspešné, pretože situáciu považuje pre DPB za diskriminačnú a výpadky financií v takom objeme samospráva bez pomocnej ruky štátu neutiahne, uviedla podľa TASR hovorkyňa magistrátu Katarína Rajčanová.

DPB výpadok tržieb vyčíslil na 21 miliónov eur od začiatku koronakrízy. Ročné tržby podniku pritom v roku 2019 predstavovali zhruba 46 miliónov eur.

MHD si objednáva a financuje mesto. Ministerstvo dopravy dvakrát reagovalo, že pomôcť nemôže, pretože si dopravu neobjednáva. (tasr, e)

Sieť COOP Jednota sa pridala k reťazcom, ktoré oddnes skrátili čas predaja do 20.00 h. Otváracie hodiny skrátila v 21 predajniach, na regionálnej úrovni niektoré obchody zatvorí už o 19.00 h.

„Rešpektujeme nariadenie a skracujeme otvárací čas predajní do maximálne 20.00 h,“ potvrdil Branislav Lellák, vrchný riaditeľ obchodnej sekcie COOP Jednoty Slovensko.

Upravené otváracie hodiny sa týkajú supermarketov a Tempo supermarketov v okresoch Žilina, Trenčín, Nové Zámky, Levice, Zlaté Moravce, Nitra, Spišská Nová Ves, Liptovský Mikuláš, Senec, Šaľa, Galanta, Kysucké Nové Mesto a Čadca.

Na regionálnej úrovni niektoré spotrebné družstvá skracujú otváracie hodiny vo svojich predajniach do 19.00 h., napríklad COOP Jednota Krupina upravila z 20.00 na 19.00 h. otváracie hodiny vo svojich siedmich prevádzkach.

Skrátenie otváracích hodín na základe nariadenia, ktorým sa sprísnil zákaz vychádzania od stredy 3. marca od 20.00 h, už ohlásili reťazce Lidl, Kaufland, Tesco a Billa. Veľkoobchod Metro posunul otváracie hodiny predajní do 20.00 h. už od 1. marca.

Podľa ministra financií Rishiho Sunaka sa britská ekonomika vráti na úroveň pred pandémiou o pol roka skôr, než sa očakávalo. Podľa nového odhadu by k tomu malo dôjsť v polovici budúceho roka.

Podľa odhadu úradu pre rozpočtovú zodpovednosť britský HDP tento rok stúpne o 4 %, ešte v novembri predpovedal rast o 5,5 %. V roku 2022 by mal dosiahnuť 7,3 %, čo by bolo najrýchlejšie tempo v histórii meraní od roku 1949.

Sunak predstavil návrh štátneho rozpočtu na budúci fiškálny rok, ktorý sa začne v apríli. Počíta s výrazne vyššími pôžičkami, než odhadoval pred niekoľkými mesiacmi. Deficit by mal dosiahnuť 10,3 % HDP v porovnaní s predchádzajúcou prognózou 7,4 %.

Ako podporujú firmy v koronakríze:

  • Nový systém podpory pre podniky ponúkne pôžičky od 25-tisíc do 10 miliónov libier s 80-percentnou štátnou zárukou.
  • Podrobnosti o úrokových sadzbách ani kritériách nie sú známe, podľa skorších správ budú nové pravidlá pravdepodobne prísnejšie.
  • Nová schéma nahradí súčasné programy, v rámci ktorých si dotknuté firmy požičali 73 miliárd libier. (čtk, bbc)

Prechod na čistejšie zdroje energie bude Poľsko do roku 2045 stáť odhadom 100 miliárd eur. Krajina vyrába väčšinu elektriny z uhlia, jeho podiel chce znížiť v súvislosti s rastúcimi nákladmi na emisie oxidu uhličitého.

Poľsko v najbližších 30 rokoch zavrie uhoľné elektrárne a nahradí ich zdrojmi na plyn, veternými elektrárňami na mori a jadrovými elektrárňami.

So stavbou prvej jadrovej elektrárne plánuje začať v roku 2026, v prevádzke by mala byť o sedem rokov neskôr. (čtk, reuters)

Samsung vyberá lokalitu pre nový závod na výrobu čipov v USA za 17 miliárd dolárov. Rozhoduje sa medzi štátmi Arizona, New York a Texas, v ktorom budujú nové továrne aj firmy Tesla a Starlink podnikateľa Elona Muska.

Nový závod Samsungu bude vyrábať pokročilé logické zariadenia pre svoju divíziu, ktorá dodáva čipy na objednávku. Vytvorí 1800 pracovných miest.

Firma už má jednu fabriku v meste Austin. Tá musela vo februári zastaviť prevádzku v dôsledku mrazov, ktoré paralyzovali Texas. Jej plné obnovenie bude trvať ešte niekoľko týždňov.

Samsung produkuje v Spojených štátoch čipy na zákazku napríklad pre firmy Tesla, Qualcomm či Nvidia.

Vo 4. štvrťroku Samsung zvýšil prevádzkový zisk medziročne o 26 % na 6,7 miliardy eur. Výsledky ovplyvnil najmä vysoký dopyt po čipoch počas pandémie, keď ľudia museli vo veľkom začať pracovať z domu. (čtk, bloomberg)

EK navrhla, aby sa aj na budúci rok zachovalo dočasné uvoľnenie rozpočtových a dlhových pravidiel Únie s ohľadom na dôsledky pandémie. K predkrízovým pravidlám rozpočtovej zodpovednosti by sa členské štáty mali vrátiť od roku 2023.

Komisia za normálnych okolností dbá na dodržiavanie pravidiel, ktoré majú strážiť rozpočtovú disciplínu členských krajín a brániť narastaniu verejných dlhov.

Vlani v marci v reakcii na hospodárske obmedzenia spojené s pandémiou dočasne pozastavila platnosť týchto regúl. Štáty sa odvtedy môžu výraznejšie zadlžovať, aby podporili zasiahnuté odvetvia či skupiny obyvateľstva.

Prečo je to dôležité

„Ani po roku sme bitku s covidom-19 ešte nevyhrali a musíme zabezpečiť, aby sme neopakovali chyby spred desiatich rokov, keď sme s podporou skončili príliš skoro,“ povedal eurokomisár pre ekonomiku Paolo Gentiloni s odkazom na finančnú krízu.

S ohľadom na súčasné predpovede je podľa EK zjavné, že podpora zotavenia ekonomiky bude potrebná aj v budúcom roku.

Čo hovorí Pakt stability a rastu:

  • Zaväzuje členské štáty EÚ udržiavať štátny dlh pod hranicou 60 % HDP alebo ho znižovať.
  • Rozpočtový deficit nesmie prekročiť 3 % výkonu ekonomiky. (čtk)

V oravských OFZ sa iba raz stalo, že v práci zostal niekto, kto mal ísť do izolácie, hovorí vedenie hutníckej fabriky. Keď to pracovník počas svojej zmeny zistil, čakal, kým ho nahradia. Informáciu, že v práci nechali viacerých s covidom, OFZ aj šéf odborov popreli.

Kontext: Hutnícka fabrika OFZ v Oravskom Podzámku mala na jeseň veľký problém s pracovnou silou. Epidémia vtedy na Orave zúrila najviac. Plošné testovanie okrem prinesených pozitív spôsobilo aj to, že mnohí pracovníci museli ísť do izolácie, lebo mali oni alebo ich blízki pozitívny antigénový test.

Firma musela znižovať výrobu a obávala sa vysokých strát. Približne mesačné obmedzenie výroby na jednej peci ju stojí od štvrť do pol milióna eur.

Čo sa deje teraz: Výpadok zamestnancov teraz ohrozuje firmy na celom Slovensku. Oficiálne alebo neoficiálne sa hovorí o tom, že niektoré firmy sú na tom tak zle, že nechajú ľudí v práci, aj keď napríklad prišli do kontaktu s nakazeným.

Denník E dostal e-mail, ktorého autor tvrdí, že sa to deje aj v OFZ, priamo vo výrobe. Spochybnil ho výkonný riaditeľ firmy Branislav Klocok aj šéf odborárov Michal Uhorskai.

Klocok vraví, že majú opačný problém: Niektorí zamestnanci nejdú do práce, aj keď môžu, lebo na karanténnej péenke dostávajú len o málo menej peňazí.

Iba jeden prípad v doprave: OFZ vraví, že po otázkach Denníka E si ešte raz dôkladne preverila posledné prípady zamestnancov s potvrdeným covidom, a podobný prípad vo výrobnej hale sa určite nevyskytol.

„Jediná situácia, ktorá môže teoreticky nastať, je, keď sa dá zamestnanec tesne pred nástupom na šichtu testovať v mobilnom odbernom mieste a potom počas šichty mu príde SMS, že je pozitívny, alebo mu člen domácnosti oznámi, že je pozitívny,“ vraví Klocok.

Zamestnanec to potom podľa neho musí oznámiť svojmu nadriadenému a ten rozhodne, či v záujme bezpečnosti práce a zabráneniu škodám na majetku a zdraví zostane na pracovisku až do príchodu jeho náhrady, alebo má okamžite ísť domov.

„Podľa výrobného riaditeľa toto bolo uplatnené len raz na doprave, a nie vo výrobnej hale, a bolo aj zabezpečené, aby človek, ktorý musel na pracovisku ostať, sa už s nikým do kontaktu nedostal,“ dodal Klocok.

Ak štát nepomôže mestským dopravným podnikom, môžu byť podľa ZMOS postupne sprivatizované. O pomoc žiadali dopravné podniky v Bratislave, Košiciach, Prešove a Žiline, ministerstvo dopravy to opakovane zamietlo.

ZMOS-u by sa privatizácia nepozdávala.

„Otvorene musíme povedať, že už máme skúsenosti z minulosti. Napríklad, keď na mestá prešli zadlžené štátne nemocnice. Pol roka nato umožnila novela exekútorského zákona, že exekútor môže siahnuť na majetok samospráv. A tak mali mestá dilemu, či zobrať úver, splatiť dlh za štát alebo predať to pod tlakom exekútora súkromníkovi,“ povedal hovorca ZMOS Michal Kaliňák.

MHD si objednávajú a financujú mestá, práve tým ministerstvo dopravy argumentuje, keď odmieta pomoc. Dopravné podniky hrozili medzičasom aj štrajkovou pohotovosťou, sťažujú sa najmä na prepad tržieb z cestovného počas koronakrízy. (tasr, e)

Protimonopolný úrad schválil zmeny vlastníckych pomerov vo vysoko ziskovej sieti CT a magnetických rezonancií Pro Diagnostic Group. Podľa žiadosti sa ďalším spolumajiteľom mal stať lekár Vladimír Ježík popri väčšinovej španielskej Ribera Salud a menšinovej firme Pro Partners Holding.

Španieli mali vo firme dosiaľ zhruba 66 % podiel, zvyšok podľa registra partnerov verejného sektora držala firma Pro Partners, ktorú zas ovládali traja slovenskí majitelia. Register ich považoval za konečných užívateľov výhod, pretože podľa neho postupujú spoločne. Samostatne by ich podiely na zapísanie ako konečných užívateľov nestačili.

Úrad transakciu vyhodnotil tak, že po novom získajú Španieli nepriamu výlučnú kontrolu. V prípade príchodu Vladimíra Ježíka a Pro Partners Holding nevidel na konanie dôvod. Rozhodnutie je právoplatné.

Ježík vlastní viacero firiem vrátane laboratórií, patrí mu aj žilinská firma Klinická biochémia. Pro Diagnostic Group v roku 2019 vykázal zisk 7 miliónov eur pri výnosoch 8,7 milióna eur a tržbách 860-tisíc eur.

Kartel OPEC so spojencami podľa Reuters zvažujú, že zatiaľ nebudú zvyšovať ťažbu ropy. Dopyt je podľa nich naďalej oslabený v dôsledku pandémie, preto je lepšie ponechať súčasné obmedzenia produkcie aj v apríli.

Skupina označovaná ako OPEC+ bude o situácii na trhu a prípadných zmenách v ťažbe ropy rokovať vo štvrtok.

Trh očakával, že OPEC+ sa dohodne na obmedzení ťažobných limitov, najčastejšie sa hovorilo o uvoľnení pol milióna barelov denne s platnosťou od apríla. V súčasnosti uplatňované škrty sú najhlbšie za existenciu ropného kartelu.

Ako sa rozhoduje

Hlavné slovo v karteli má Saudská Arábia. Čakalo sa, že ukončí svoje dobrovoľné rozhodnutie dodávať na trh denne o jeden milión barelov ropy menej, než by mohla.

Podľa zdrojov Reuters niektorí členovia OPEC navrhli ponechať súčasné obmedzenie ťažby za celú rozšírenú skupinu aj v apríli. Nie je však jasné, ako sa rozhodne Saudská Arábia.

Ako reagovali ceny ropy:

  • Barel severomorskej zmesi Brent sa krátko popoludní predával za 63,95 dolára a vykazoval rast o 2 %.
  • Americká ľahká ropa WTI bola drahšia približne o 2 % a predávala sa za 60,9 dolára za barel.

Kontext

OPEC+ od januára zmiernil rozsah dohodnutého obmedzenia ťažby na 7,2 milióna z predchádzajúcich 7,7 milióna barelov denne. Limity zaviedol v súvislosti s prepadom dopytu v dôsledku pandémie.

Kartel očakáva, že dopyt po rope sa tento rok zvýši o 5,8 milióna na 96 miliónov barelov denne. V roku 2019 sa pohyboval okolo 100 miliónov. (čtk, reuters)

Ľudia v najväčších ekonomikách sveta ušetrili počas pandémie 2,9 bilióna dolárov. Je to značná hotovosť, ktorá vytvára potenciál na silné oživenie ekonomiky z recesie, uviedla agentúra Bloomberg s odvolaním na vlastné výpočty.

Domácnosti v USA, Číne, Británii, Japonsku a najväčších štátoch eurozóny šetrili v období, keď ich pandémia donútila nechodiť do obchodov, ale zostať doma. A pravdepodobne v tom pokračujú, pretože reštrikcie pretrvávajú a vlády rozdávajú stimuly.

Nie každý však má dosť peňazí. Sporili najmä tí, ktorí zarábajú najviac, zatiaľ čo domácnosti s nižšími príjmami museli siahnuť na úspory a pravdepodobne z nich skôr odkrajujú.

Aký to môže mať efekt

Viac ako polovica (1,5 bilióna dolárov) vyčíslených úspor pripadá na Spojené štáty. To je prinajmenšom dvojnásobok ročného rastu HDP zaznamenaného pri poslednej expanzii a suma ďalej rastie.

Rozsiahle úspory by mali podporiť hospodárske oživenie, keď sa podarí dostať covid-19 pod kontrolu a rozšíri sa očkovanie. Optimisti veria v nákupnú vlnu. Časť ľudí však zvažuje, či peniaze dajú na splatenie dlhov alebo budú naďalej šetriť, až kým nepominie zdravotná kríza a trh práce nebude v lepšej kondícii.

Podľa odhadu Bloombergu by utrácanie ušetrených peňazí mohlo viesť tento rok k rastu amerického HDP až o 9 % namiesto očakávaných 4,6 %. Ak sa úspory neminú, ekonomika pravdepodobne stúpne len o 2,2 %. (čtk, bloomberg)

Ekonomika eurozóny je takmer isto v dvojitej recesii v dôsledku prísnejších pandemických opatrení. Nasvedčuje tomu vývoj indexu podnikateľskej aktivity, ktorý vychádza z výsledkov pravidelného prieskumu IHS Markit.

Ukazovateľ za február sa síce zvýšil na 48,8 z januárových 47,8 bodu, no zostáva pod hranicou 50 bodov, ktorá oddeľuje rast od poklesu aktivity. Postupujúce očkovanie proti covidu-19 dáva nádej na zlepšenie.

„Štvrtý mesiac poklesu podnikateľskej aktivty po sebe stavia eurozónu na cestu dvojitej recesie,“ povedal hlavný ekonóm IHS Markit Chris Williamson.

Prečo opäť hrozí recesia

Počty prípadov nákazy koronavírusom zostávajú v krajinách eurozóny stále vysoké. Vlády si preto vynútili uzávery najmä pohostinských a zábavných podnikov, kde sa zhromažďuje najviac ľudí. Odporúčajú im, aby sa zdržiavali doma.

„Zatiaľ čo sa veľa podnikov v službách v sektore pohostinstva naďalej potýka s dôsledkami pandemických reštrikcií, spracovateľskému sektoru sa darí dobre a zmierňuje celkové vplyvy opatrení,“ uviedol Williamson.

Kontext

Za recesiu sa označuje obdobie dvoch štvrťrokov hospodárskeho poklesu za sebou. Dvojitá recesia nastáva, keď sa ekonomika zotaví po recesii, ale oživenie je iba krátke a hospodárstvo po ňom opäť spadne do recesie.

HDP eurozóny sa v prvých dvoch kvartáloch vlaňajška znižoval. Ekonómovia vo februári predpovedali, že ekonomika sa ocitla v poklese aj vo 4. štvrťroku a zostala v ňom aj v súčasnom kvartáli. Za celý minulý rok klesla o 6,8 %. (čtk, reuters)

Sulík informuje, že na vláde predložil univerzálny zákon o odškodnení podnikateľov, ale vedúci úradu vlády Jakab ho podľa neho na vládu ani nepredložil. „Nemyslím si, že má takéto právomoci,“ povedal predseda SaS.