Denník E

Podľa rezortu financií v súčasnosti žiadna krajina nespĺňa kritériá, podľa ktorých by mala byť označená za menového manipulátora. Vietnam, Švajčiarsko aj Taiwan však budú pod väčším dohľadom.

Ako krajina, ktorá manipuluje kurzom svojej meny, nie je označená ani Čína. Trump ju takto označil v auguste 2019, hneď v januári 2020 to však ministerstvo financií zrušilo. USA a Čína sa vtedy chystali uzavrieť predbežnú obchodnú dohodu. (čtk, reuters)

Štyri krajské mestá Bratislava, Košice, Prešov a Žilina sa sťažujú, že štát nepomohol mestským dopravným podnikom s výpadkami tržieb počas pandémie. Argumentujú, že súkromní dopravcovia pomoc čerpať mohli. V Bratislave a Košiciach sa tento týždeň aj štrajkovalo.

Košický magistrát tvrdí, že výpadky rádovo v desiatkach miliónov eur nedokáže pokryť.

Bratislavský magistrát bezúročnú pôžičku odmietol, Žilina a Prešov sa zatiaľ jednoznačne nevyjadrili. (tasr, e)

O Bírešovom odvolaní sa hovorilo vlani v auguste, nakoniec sa tak však nestalo. Bíreš stál na čele správy od roku 2003 a potom opäť od roku 2010. (tasr, e)

„Myslíme si, že je to podhodnotené, a očakávame, že tie čísla sa časom zvýšia. Sme len na konci začiatku brexitu,“ uvádza sa v štúdii New Financial.

Ďalšie podrobnosti:

• Až 7400 pracovných miest sa presunulo z Británie alebo bolo vytvorených v nových centrách v EÚ. Presun časti zamestnancov oddialili pandemické obmedzenia cestovania.
• Podľa prieskumu New Financial z roku 2019 sa počítalo s presunom 269 firiem z Británie, reálne číslo možno presahuje 500. Najviac zo zmien pôsobiska ťažil Dublin, Paríž, Luxemburg, Frankfurt a Amsterdam, ktorý prekonal Londýn a stal sa najväčším centrom obchodov s akciami v Európe.
• Banky presunuli alebo presúvajú z Británie do EÚ majetok za viac ako 900 miliárd libier, poisťovne a správcovia aktív vyše 100 miliárd.

Aké sú prognózy

New Financial očakáva, že z dlhodobého hľadiska sa najviac aktív presunie do Frankfurtu a z presťahovania pracovných miest najviac získa Paríž.

Štúdia predpokladá, že 300 až 500 menších finančných firiem z EÚ by si mohlo otvoriť v Británii stálu kanceláriu. Doterajšie predpovede odhadovali tisícku prípadov.

Londýnske finančné centrum City v dohľadnom čase zostane dominantným v Európe. Jeho vplyv sa však zníži, čo podľa štúdie môže znížiť ročný prebytok obchodu so službami Británie s EÚ o 26 miliárd libier. (čtk, reuters)

Ministerstvo hospodárstva argumentuje snahou riešiť historický dlh, ktorý pri podpore zelených elektrární vznikol.

Čo tvrdí SAPI

• Niektorým elektrárňam zmena podpory zasiahne do hospodárenia natoľko, že nebudú môcť ďalej prevádzkovať svoje zariadenia a splácať úvery.
• Nesúhlasí s tým, aby schéma bola povinná, požaduje dobrovoľnosť. (tasr, e)

EasyJet, čo sú najväčšie britské aerolinky podľa počtu prepravených cestujúcich, tento týždeň uviedol, že je pripravený v máji posilniť prevádzku vo väčšine krajín a začať lietať „vo veľkom“.

Ryanair na konci marca informoval, že tento rok v lete počíta s 80 % obvyklej kapacity.

Čo hovorí šéf Wizz Airu:

• V horizonte troch až štyroch mesiacov sa vzhľadom na neistotu vo veci uvoľňovania opatrení nedá odhadnúť úroveň dopytu. Wizz Air pôvodne počítal so zvýšením kapacity na 70 až 80 % normálu pred pandémiou. „Je možné, že túto úroveň dosiahneme, ale nemôžeme to garantovať. Nie je to vec plánovania, závisí to od vládnych reštrikcií.“
• Nepochybuje, že dopyt sa raz zotaví. „Nevieme však, či to bude v lete, v zime alebo až na budúci rok na jar,“ uviedol Wizz Air vo vyhlásení. Tento rok v lete počíta len s postupným oživovaním leteckej dopravy.
• Pripomína, že Európa obmedzuje letecké cestovanie viac, než sa pôvodne čakalo, a zotavuje sa pomalšie ako v Severnej Amerike či v Ázii. V porovnaní s nimi má Európa nižšie zastúpenie vnútroštátnych letov.

Výhľad Wizz Airu na leto, keď aerolinky zarábajú najviac peňazí, sa zhoduje s odhadmi analytikov, ktorí sú čoraz konzervatívnejší, upozorňuje Bloomberg.

Wizz Air počíta so zachovaním všetkých 40 základní. Neplánuje zrušiť ani objednávku na 27 lietadiel Airbus A320, ktoré majú byť dodané do 12 mesiacov. Na účtoch má 1,6 miliardy eur, čo by firme malo v súčasnom režime vydržať na tri roky. (čtk)

Údaje zverejnilo ministerstvo práce. Projekt podporený z eurofondov, ktorý tvorí hlavnú časť koronakrízovej pomoci na Slovensku, je zatiaľ naplánovaný do konca júna tohto roka. Štát po zvyšovaní počtu pozitívnych prípadov a opätovnom zatváraní služieb vlani na jeseň objem pomoci dvakrát zvyšoval.

Aj preto platil štát v zime stámiliónové sumy –  v januári výška vyplatených príspevkov dosiahla bez dotácie SOS 178 miliónov eur, čo bolo najviac zo všetkých doterajších mesiacov (v apríli 2020 bola necelých 177 miliónov eur, pričom vtedy boli zatvorené aj výrobné podniky).

Nezamestnanosť na Slovensku počas krízy síce stúpla, ale nie až tak, ako sa vlani na jar obávali ekonómovia. Vo februári predstavovala podľa ústredia práce 8,55 % z celkového počtu uchádzačov, pred krízou to bolo 6,1 %.

Ďalšími sú Bratislava, Košice a Žilina. Mestá si objednávajú a dotujú MHD a zároveň vlastnia dopravné podniky. Sťažujú sa, že mestské firmy nemohli čerpať pomoc od štátu, kým súkromní dopravcovia áno. V Bratislave a Košiciach sa tento týždeň štrajkovalo.

Ministerstvo financií ponúkalo mestám bezúročné pôžičky, vlani podobným spôsobom pomáhalo samosprávam s výpadkami podielových daní. Bratislava už odkázala, že jej úver nepomôže a príliš by zvýšil zadlženie mesta.

Čo tvrdí Prešov

• Prepad tržieb DPMP dosiahol vlani podľa hovorcu radnice 29 %. Prvé tri mesiace tohto roka naznačujú, že rok 2021 bude ešte horší, dodal.
• Dotácia od mesta predstavovala vlani 4,2 milióna eur, ďalších 2,7 milióna potrebuje doplatiť.
• „Ak sa prepad tržieb ešte viac prehĺbi, situáciu nevyrieši ani pôžička z Ministerstva financií SR, pretože pri pokračujúcom poklese počtu cestujúcich nebude mať DPMP dostatok finančných zdrojov na to, aby ju dokázal splácať,“ dodal hovorca Vladimír Tomek. (tasr, e)

Únia miest tvrdí, že aktívnejšie by mali byť aj samosprávne kraje, a ministerstvu pôdohospodárstva vyčíta, že nenastavilo podporu vidieka tak, aby podporilo dostupnosť základných služieb v malých obciach.

Nepáči sa jej ani roztrieštenosť vlády – existuje ministerstvo regionálneho rozvoja a zároveň má rozvoj vidieka na starosti ministerstvo pôdohospodárstva.

ZMOS upozornil na 102 oblastí, ktoré označil za „potravinové púšte“. Nachádzajú sa najmä na východe Slovenska.

Členmi únie miest sú všetky krajské mestá, ako aj niektoré ďalšie mestské samosprávy na Slovensku. Niektoré z nich predtým odišli zo ZMOS. Vedie ju trenčiansky primátor Richard Rybníček. (tasr, e)

Prečítajte si

Po pečivo len autom: Ako z malých dedín miznú obchody a menia sa na potravinové púšte

Údaje o emisiách za rok 2020 zverejnila Európska komisia, ktorá má v júni predstaviť návrhy na dosiahnutie nových klimatických cieľov vrátane reformy trhu s povolenkami. Cieľom je pridať do systému emisie z lodnej a ďalšej dopravy či výstavby.

Podrobnejšie údaje o emisiách za rok 2020:

• Emisie z letectva sa prepadli o 64 % na 24,5 milióna ton, na odvetvie mala najvážnejší vplyv pandémia.
• V energetickom sektore klesli o 15 % vďaka nižšej spotrebe energie a ďalším faktorom, ako je nahrádzanie uhlia zemným plynom pri produkcii elektriny.
• Emisie v priemysle klesli v priemere o 7 %, najväčší podiel na tom malo odvetvie železa a ocele.
• Celkové emisie skleníkových plynov z pevne stojacich zariadení, ako sú elektrárne a továrne, dosiahli 1 331 ton a medziročne klesli o 11 %.

Ako funguje ETS

Európsky systém obchodovania s povolenkami je hlavným nástrojom na zníženie emisií skleníkových plynov. Stanovuje limity ich celkového množstva, ktoré môžu vypúšťať sektory v jeho pôsobnosti.

Zároveň umožňuje podnikom získať alebo kúpiť emisné povolenky, s ktorými sa dá obchodovať. Keď ich cena stúpa, rastie aj motivácia firiem znižovať emisie. (čtk, reuters)

Akciové trhy v posledných dňoch posúvajú rekordy priebežne, najmä v Spojených štátoch, ale napríklad aj v Nemecku. Podľa analytikov je to čiastočne reakcia na vládne podporné opatrenia, vlnu priaznivých výsledkov dôležitých firiem a známky hospodárskeho oživenia už pred nástupom očkovania proti covidu-19.

Ako rástli akcie vo svete:

• Index MSCI All-Country World Equity predpoludním vykazoval rast o 0,8 % nad 702 bodov. Ukazovateľ sleduje pohyb akcií troch tisícok firiem z 23 vyspelých a 26 rozvojových krajín.
• Hlavný index čínskych akcií CSI 300 spevnel o 0,35 % na 4966,18 bodu, hongkonský Hang Seng pridal 0,6 % a tokijský Nikkei 225 vzrástol o 0,14 %.
• V Európe sa darí najmä britským akciám, hlavný index FTSE 100 predpoludním pridával 0,7 % na 7033 bodov. Na sedemtisícovej hodnote je prvý raz od vlaňajšieho februára, keď ešte vo svete nevypukla pandémia.
• Index DAX burzy vo Frankfurte vykazoval rast o 1,1 % na 15 427 bodov.

Čo ťahá trhy

„Ako postupuje očkovanie a priaznivo sa hovorí o budúcom stave ekonomiky, investori vidia v britských akciách skôr ďalšiu príležitosť než riziko,“ uviedol analytik investičnej platformy eToro Adam Vettese.

Čínsky HDP v 1. štvrťroku stúpol medziročne o 18,3 %, čo je nepatrne menej, než čakali analytici, no zároveň rekord. Čísla majú slabšiu vypovedaciu hodnotu, pretože porovnávacia základňa spred roka je v dôsledku pandémie slabá.

Pred rokom druhá najväčšia svetová ekonomika vplyvom uzáver na zmiernenie šírenia koronavírusu prudko klesla. (čtk, reuters)