Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ruský súd udelil Twitteru pokuty v celkovej výške 100-tisíc eur za to, že zo sociálnej siete neodstránil výzvy na účasť na opozíciou zvolaných protestoch. Rusko týmto krokom zvyšuje tlak na americký technologický gigant.
Moskva minulý mesiac oznámila, že spomalila rýchlosť Twittera v Rusku. V polovici marca potom pohrozila, že túto sieť o mesiac zablokuje, ak Twitter nevyhovie požiadavkám týkajúcim sa odstraňovania v Rusku zakázaných informácií. (bloomberg, tasr, čtk)

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Odborníci sa podľa Jána Mikasa zhodli, že pri súčasnom uvoľňovaní treba s rušením seniorských hodín počkať. Do úvahy prichádza aj skrátenie času na jednu hodinu. „Diskutujeme o tom, nevylučujeme, že dôjde k zmene,“ povedal hlavný hygienik.

Daimler pre globálny nedostatok polovodičov dočasne zastaví prevádzku v dvoch nemeckých závodoch. Výrobca mercedesov skráti pracovný čas 18 500 zamestnancov, ktorí sa budú venovať mimoriadnym projektom.

V továrňach v Brémach a Rastatte sa zastaví prevádzka od 23. apríla, predbežne na týždeň. Automobilka upozornila, že situácia sa neustále mení.

Globálny nedostatok čipov si v poslednom čase vynútil obmedzenie produkcie v General Motors, Ford Motor či Volkswagene (čo sa zrejme dotkne aj Slovenska).

Skupina Stellantis oznámila, že pre nedostatok čipov bude do vozidiel Peugeot 308 namiesto digitálnych tachometrov montovať analógové. (čtk, e)

Slovenskí piloti tento týždeň na Sliači skúšali cvičné lietadlo L-39NG od Aero Vodochody, česká firma ich ponúka osem kusov. Prezentácia súvisí so snahou ministerstva obrany a armády obmeniť cvičné lietadlá, záujem mali aj britskí a talianski výrobcovia.

Aero Vodochody informovalo o ukážke v tlačovej správe. Hovorí, že ponúka aj „strategickú spoluprácu pri výcviku vojenských pilotov“ a priemyselnú spoluprácu na výrobe lietadla.

Českého výrobcu v minulosti vlastnila skupina Penta, vlani český protimonopolný úrad schválil jej predaj spoločnosti Aero. Tú zas vlastní maďarský podnikateľ András Tombor a skupina Omnipol.

Podľa Vladimira Putina by emisie skleníkových plynov v Rusku mali byť v nasledujúcich 30 rokoch nižšie než v EÚ. Rusko je významným producentom skleníkových plynov, v krajine pravidelne dochádza k ekologickým katastrofám.

„V dvanástich najväčších industriálnych centrách musia byť emisie v ovzduší znížené o 20 % do roku 2024 prostredníctvom komplexnej modernizácie priemyslu, bývania, komunálnych služieb, dopravy a energetiky,“ uviedol ruský prezident v prejave k federálnemu zhromaždeniu.

Ruská ekonomika je do veľkej miery závislá od vývozu ropy, plynu a nerastných surovín. Tlak na boj s klimatickými zmenami je pre Kremeľ vážnou výzvou.

Rusko sa pred dvoma rokmi pridalo k parížskej klimatickej dohode a Putin vlani nariadil vláde, aby našla spôsob, ako znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 30 % oproti stavu z roku 1990. (čtk, reuters)

Úrady vlani zaznamenali najmenej nelegálne zamestnaných za štyri roky, oproti roku 2019 ich počet klesol o 8,4 % na 1641 ľudí. Klesli aj uložené pokuty. Ministerstvo práce hovorí, že na kontroly mala vplyv pandémia.

Údaje sú zo správy, ktorú dnes vzala na vedomie vláda.

  • Kontroly vlani zistili 567 zamestnávateľov, ktorí porušili zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že takto zamestnávali 1641 osôb. Z toho 30 bolo mladistvých.
  • Zhruba tretina (557) nelegálne zamestnaných bola z iných krajín, najmä z Ukrajiny.
  • Najviac sa nelegálne zamestnávanie týkalo stavebníctva (28,9 %).
  • Vlani orgány inšpekcie práce, ústredia práce a úradov práce uložili 737 pokút za necelých 3,4 milióna eur. Oproti roku 2019 je to 7,7-percentný pokles v sume pokút a 9,8-percentný pokles v ich počte. (tasr, e)

Minister Ján Mičovský prevzal petíciu Za živú krajinu, ktorú podpísalo 20-tisíc ľudí, a podporil návrhy ochranárov. Tí žiadajú ozelenenie poľnohospodárstva a zásadné zmeny v podpore farmárov v prospech udržateľnejšieho využívania polí, lúk i lesov, napríklad rozčlenenie lánov biopásmi na menšie s maximálnou rozlohou 20 hektárov.

Apelujú aj na podporu farmárov, ktorí chcú obnoviť lúky a vrátiť zvieratá do krajiny. Rovnako žiadajú zvýšenú podporu ekologickým formám poľnohospodárstva a zníženie používania agrochemikálií.

„Nezmeníme minulosť, no dokážeme ovplyvniť budúcnosť a na tej by malo záležať v tejto krajine každému jednému z nás. Ja môžem z tohto miesta sľúbiť, že s mojimi kolegami urobím všetko preto, aby sa vrátila do našej krajiny pestrosť,“ uviedol Mičovský. Zároveň ho teší, že v prípade zlepšovania vidieka sa ozýva čoraz viac hlasov.

Ministerstvo pôdohospodárstva poukazuje, že do nového strategického plánu na roky 2023 – 2027 budú preto v rámci ekoschém priamych platieb navrhované viaceré typy intervencií podporujúce biodiverzitu, prírodné zdroje a klímu. Pôjde napríklad o diverzifikáciu plodín a tvorbu ochranného pásu s povinnosťou zabezpečiť maximálnu súvislú výmeru jednej plodiny.

Navrhované sú aj ochranné plochy pre opeľovače vysiatím zmesí plodín. Agrorezort plánuje v rámci rozvoja vidieka ochranu biotopov sústavy Natura 2000 aj mimo nej.

„Napĺňanie týchto ambicióznych myšlienok pre lepšiu budúcnosť poľnohospodárskej krajiny spočíva aj v oblasti komplexných pozemkových úprav a budovaní spoločných zariadení i opatrení,“ uviedlo ministerstvo. Na ich realizáciu využije financie z programu rozvoja vidieka. Deklaruje, že uprednostní investície do budovania zelených krajinných prvkov pred samotným sceľovaním pozemkov.

V prechodnom období bude z programu vyčlenených na komplexné pozemkové úpravy na roky 2021 – 2022 celkovo 55 miliónov eur. V budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike je na pozemkové úpravy vyčlenených 30 miliónov ročne, teda na roky 2023 – 2027 celkovo 150 miliónov eur.

Agrorezort kladie podľa vlastných slov dôraz aj na používanie chemikálií a vzdelávanie poľnohospodárov, ktorí tieto prípravky používajú. K zlepšeniu a napĺňaniu cieľov by mali prispieť aj aktivity poľovníkov.

„Zvyšovanie úživnosti poľovného revíru napríklad vysádzaním remízok či ohryzových drevín prispeje k zníženiu poškodzovania rozsiahlych poľnohospodárskych monokultúr zverou,“ tvrdí ministerstvo.

Iniciátormi petície sú združenia Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Ochrana dravcov na Slovensku a iniciatíva My sme les. (tasr)

Mikulec cúva od myšlienky vidieť ľuďom a firmám na účty, koaliční partneri ho nepodporia

Minister vnútra Roman Mikulec. Foto N – Tomáš Benedikovič
Minister vnútra Roman Mikulec. Foto N – Tomáš Benedikovič

Minister vnútra Roman Mikulec cúva od myšlienky, aby štát plošne videl firmám a ľuďom na bankové účty. Po rokovaní vlády uviedol, že zostatky nebudú „záležitosťou“ pripravovaného centrálneho registra. Debaty podľa neho ešte pokračujú, viac bude jasné na budúci týždeň.

Chcem hypotéku: Dá mi ju banka aj na kúpu chalupy? Kedy získam hypotéku na murovaný dom a kedy na drevodom?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Päť odborníkov na hypotéky vysvetľuje, akú máte šancu získať hypotéku, keď si chcete kúpiť chalupu alebo postaviť dom. Hovoria tiež, kedy nedostanete hypotéku, hoci máte dostatočný príjem. „Problémom sú najmä v Bratislave rôzne nebytové priestory prerobené na byty, negatívny zápis v úverovom registri a nevhodný zamestnávateľ,“ vraví Slavomír Molnár.

Automobilka Stellantis plánuje do vozidiel Peugeot 308 dočasne montovať analógové tachometre namiesto digitálnych. Rozhodnutie je dôsledkom globálneho nedostatku čipov, ktorý komplikuje výrobu áut po celom svete.

Analógové tachometre by sa mali začať objavovať v autách Peugeot 308 do konca mája. Podľa francúzskeho spravodajského kanála LCI výrobca zvažuje, že na tieto vozidlá poskytne zľavu 400 eur.

Produkcia súčasnej verzie modelu Peugeot 308 by sa mala na jeseň postupne skončiť. Nová generácia vozidla, ktorá sa bude vyrábať v inom závode, by sa mala vrátiť k digitálnym tachometrom.

Firma Stellantis vznikla na začiatku roka spojením taliansko-americkej skupiny Fiat Chrysler Automobiles s francúzskym konkurentom PSA. (čtk, reuters)

Konzultačná firma Rystad Energy predpokladá, že dopyt po rope dosiahne vrchol v roku 2026 na úrovni 101,6 milióna barelov denne. Je to o dva roky skôr, než pôvodne očakávala. Dôvodom posunu je rýchle zavádzanie elektrických áut.

Ešte pred vypuknutím pandémie Rystad odhadoval vrchol dopytu na rok 2030 na úrovni 106 miliónov barelov denne. Vlani v novembri počítal so skorším rokom 2028 a denným dopytom 102,2 milióna barelov.

Okrem obrovského záujmu o elektromobily predpokladajú všetky scenáre Rystadu, že dopyt po rope bude v mnohých ďalších sektoroch postupne vyraďovaný, nahrádzaný alebo recyklovaný.

Agentúra IEA očakáva, že dopyt po rope v tomto roku dosiahne 96,7 milióna barelov denne, čo by predstavovalo medziročný nárast o 5,7 %. (čtk, reuters)

Mastercard vyhlásil za Obchodníka roka 2020 sieť predajní hračiek Dráčik. Martinus skončil po siedmich víťazstvách v rade na druhom mieste, tretie boli drogérie dm. Víťazov určujú podľa prieskumov dôvery medzi zákazníkmi a pozície na trhu.

  • Víťazmi jednotlivých sortimentných kategórií sú Lidl, ktorý získal aj Cenu verejnosti, dm drogerie markt, H&M, Deichmann, Sportisimo, Nay, Martinus, Zoohit.sk, IKEA, Shell, Dr. Max a Alza.sk.
  • Skokanom roka sa stal predajca odevov Lindex.
  • Počas tohto ročníka boli do ocenenia zaradené tri nové kategórie: e-shopy, lekárne a hračky. „Zaradenie týchto kategórií malo vplyv aj na celkové poradie obchodníkov z minulých rokov. Nové kategórie sú silné a ich najvýraznejší obchodníci sa zaraďujú na popredné priečky všetkých parametrov aj celkového skóre,“ povedal riaditeľ Mastercard pre Česko a Slovensko Michal Čarný. (tasr, e)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať