Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Dnes na DennikE.sk

U Sulíka pomoc s nájmami končí, u Matoviča hovoria, že niečo chystajú, a firmy nemajú ani informácie ani peniaze

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Nielen Prvá pomoc, ktorú poskytujú úrady práce, ale aj dotácia na nájmy, ktorá stojí a padá na dohode nájomcu a prenajímateľa, nebola podľa mnohých podnikateľov dobre nastavená. Nerieši totiž fixné náklady. Príprava odškodňovacieho zákona prešla z ministerstva hospodárstva na ministerstvo financií. To nechce zverejniť podrobnosti.

Ukradli im 140 vzácnych ovocných stromov jedinečných odrôd. Nechceme trestať, stačí, keď nám ich vrátia, želá si mladý pestovateľ

Ľudovít Vašš. Foto - archív Ľ. V.
Ľudovít Vašš. Foto – archív Ľ. V.

„Aj keby strom rástol priamo pri diaľnici, bude mať menej rezíduí ako akékoľvek jabĺčko, ktoré si kúpite v hypermarkete,“ vraví v rozhovore mladý pestovateľ ovocných stromov Ľudovít Vašš. Znečistenie z okolia a ťažké kovy sa do plodov podľa neho neukladajú. Problémom je vraj chémia, ktorá sa používa na vypestovanie „dokonalých“ plodov.

Minúta po minúte

Predseda hospodárskeho výboru parlamentu Peter Kremský (OĽaNO) sa chce pýtať ministra Richarda Sulíka (SaS) na dotácie pre penzión v Bojniciach. Transparency International Slovensko upozornila, že penzión Zefír dostal takmer 200-tisíc eur v schéme pomoci s nájmami.

Transparency upozornila, že iné penzióny nedostali v prepočte takú celkovú sumu, ako bojnický Zefír na jednu posteľ.

Kremský zavolal Sulíka na najbližšie zasadnutie výboru, chce podať podnet aj na finančnú správu. „Pokiaľ naozaj ide o zneužitie pomoci štátu, budem žiadať vysvetlenie, ako sa mohlo stať, že ministerstvo hospodárstva takto naletelo podvodníkovi,“ napísal v tlačovej správe.

„Nie je predsa možné, aby malý penzión získal na každé lôžko až 6 400 eur, kým špičkové hotely dostali priemerne najviac stovky eur,“ dodal.

Vzťahy medzi OĽaNO a SaS, najmä medzi ich predsedami Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom, sú dlhodobo napäté. SaS tento týždeň zas vyzývala na rýchle predloženie odškodňovacieho zákona, ktorý mal pôvodne na starostil Sulík, prebralo si ho však ministerstvo financií na čele s Matovičom.

Turecká polícia zadržala 62 ľudí pri vyšetrovaní platformy na obchodovanie s kryptomenami Thodex, ktorú tisícky Turkov obviňujú z podvodu. Používatelia sa sťažujú, že sa nemôžu dostať k svojmu majetku.

Podľa agentúry AP sa predpokladá, že sa kauza týka zhruba 391-tisíc investorov a investícií v objeme okolo dvoch miliárd dolárov.

Platforma obvinenia popiera, na svojom webe uviedla, že na štyri až päť dní prerušila prevádzku pre rokovania s nemenovanými bankami a fondmi, ktoré do nej budú chcieť investovať.

Zakladateľ a šéf platformy Faruk Fatih Özer podľa polície v utorok odcestoval do albánskeho hlavného mesta Tirana, turecké ministerstvo spravodlivosti sa usiluje o jeho vydanie. Özer na Twitteri obvinenia odmietol a označil svoju platformu za terč ohováračskej kampane. Potvrdil, že je v zahraničí, ale hovorí, že vycestoval na schôdzku so zahraničnými investormi.

Tvrdí aj to, že zastavenie prevádzky burzy je len dočasné a že mu predchádzala neobvyklá aktivita na účtoch súvisiaca s kybernetickým útokom. Poprel, že peniaze z účtov zmizli.

Turecká centrálna banka pred týždňom oznámila, že sa rozhodla zakázať kryptomeny pri platbách za tovar. Mnoho Turkov sa pritom snažilo využiť kryptomeny na ochranu svojich úspor v čase poklesu kurzu tureckej líry a rastúcej inflácie.

Cena najznámejšej kryptomeny dnes po prvý raz od 8. marca zostúpila pod hranicu 50-tisíc dolárov, minulý týždeň sa vyšplhala na rekordnú hodnotu v blízkosti 65-tisíc dolárov. (čtk, ap)

Ruská centrálna banka prekvapivo zvýšila základnú úrokovú sadzbu o pol bodu na 5 %. Tento rok je to druhé zvýšenie, je však výraznejšie, než sa čakalo. Centrálna banka tak chce potlačiť vysokú infláciu zapríčinenú slabým rubľom a geopolitickými rizikami.

Banka to uviedla v dnešnom vyhlásení a dodala, že môže nasledovať ďalšie zvýšenie úrokov.

Čo robí a očakáva ruská centrálna banka

  • Banka zvyšovala sadzbu po prvý raz z rekordného minima v marci o 0,25 bodu na 4,5 %.
  • Analytici v ankete agentúry Reuters očakávali, že dnes banka zvýši úrok o ďalších 0,25 bodu.
  • Vlani ruská centrálna banka úrokové sadzby znižovala, naposledy v júli. Ekonomiku silne zasiahol prepad cien ropy, čo je pre Rusko hlavná vývozná komodita.
  • Centrálna banka tiež zvýšila výhľad rastu inflácie na tento rok na 4,7 až 5,2 %. Odhaduje, že k stanovenému 4-percentnému cieľu sa rast cien vráti v polovici budúceho roka, čo je neskôr, než sa dosiaľ čakalo.

Ako to vyzerá s infláciou a rubľom

  • V marci sa inflácia v Rusku zrýchlila na 5,8 % a bola tak najvyššia od roku 2016.
  • Rubeľ dnes vystúpil na mesačné maximum k doláru, a to ešte pred oznámením o zvýšení základnej sadzby. Stalo sa to po správe, že Moskva sťahuje svoje vojenské jednotky z hraníc s Ukrajinou a z Krymu.
  • Dolár si okolo 14.00 SELČ odpisoval k rubľu 0,9 % na 74,38 rubľa za dolár. Euro strácalo pol percenta na 90,24 rubľa a bolo najslabšie za viac než dva týždne. Začiatkom roka sa však rubeľ pri podobných cenách ropy ako teraz predával za 61 až 62 rubľov za dolár. (čtk)

Ekonomika eurozóny bude tento rok rásť pomalšie, než sa očakávalo začiatkom roka. Vyplýva to z pravidelného prieskumu ECB medzi prognostikmi, ktorí najnovšie prognózujú rast HDP o 4,2 % namiesto skôr odhadovaných 4,4 %.

Prognostici zlepšili odhad rastu ekonomiky na budúci rok na 4,1 % z 3,7 %. ECB vo štvrtok ponechala mimoriadne uvoľnenú menovú politiku bez zmien a naďalej poskytuje eurozóne zasiahnutej pandémiou rekordnú podporu.

Ekonomika eurozóny vlani v dôsledku pandémie klesla o 6,6 %. EK vo februári prognózovala tohtoročný rast HDP na 3,8 %, MMF ho tento mesiac odhadol na 4,4 %.

ECB v samostatnej správe upozornila, že výrobcovia v eurozóne zápasia s nedostatkom čipov aj ďalších súčiastok a surovín, čo podkopáva ekonomickú aktivitu a zvyšuje ceny.

Chýbajúce vstupy sú dôsledkom prekvapivo rýchleho oživovania priemyselnej aktivity a nedostatku prepravných kontajnerov. Podľa ECB je najakútnejší výpadok polovodičov, kovov, chemikálií a plastov. (čtk, reuters)

Do Jasnej prišlo po uvoľnení opatrení vo štvrtok zhruba 1700 ľudí, v piatok očakávajú 2500 až 2800 návštevníkov. Hlavný akcionár TMR Igor Rattaj hovorí, že zvažujú ponechať stredisko otvorené nielen cez víkend, ale aj v pracovnom týždni.

  • Rattaj hovorí, že otvorili takmer všetky nástupné body na Lúčkach a Záhradkách.
  • „Vo štvrtok primrzlo, dnes sneží, pri týchto podmienkach lyžovačka vydrží ešte minimálne týždeň. Potom uvidíme podľa počasia, pokiaľ dovolí, lyžovali by sme, kým by sa dalo,“ uviedol.

Na lyžovanie je podľa súčasných pravidel potrebný negatívny test, prekrytie dýchacích ciest a dodržiavanie všetkých základných preventívnych nariadení.

Lyžiarsku sezónu v Jasnej otvorili 5. decembra minulého roka, o týždeň nato sa lyžovalo aj na Štrbskom Plese. Od 1. januára museli všetky strediská vzhľadom na pandemickú situáciu na Slovensku prevádzku uzavrieť. (tasr, e)

Štátne teplárne ukončia spaľovanie uhlia do roku 2023. Hnedé či čierne uhlie by mal nahradiť zemný plyn, biomasa, využitie tepla zo spaľovania odpadu či geotermálna energia. Na webinári Slovenského plynárenského a naftového zväzu to uviedol obchodný riaditeľ MH teplárenského holdingu Vojtech Červenka.

Zo šiestich teplární holdingu ešte využíva uhlie Tepláreň Košice a tepláreň v Žiline, vo Zvolene ukončili spaľovanie uhlia koncom marca.

Približne polovičný podiel uhlia na energetickom mixe v košickej a žilinskej teplárni je podľa Červenku reálne počas nasledujúcich dvoch rokov znížiť na nulu prechodom na zemný plyn a obnoviteľné zdroje energie, v prípade Košíc aj na geotermálnu energiu. Obe teplárne ešte budú počas nasledujúcich mesiacov využívať súčasné zásoby uhlia. (tasr)

Na Slovensku sa v posledných týždňoch objavil zvýšený počet podvodných telefonátov, ktoré sa vydávajú za technickú podporu Microsoftu. Informoval o tom Eset, ktorého experti tento týždeň zachytili aj phishingovú kampaň zameranú na klientov Slovenskej sporiteľne.

„Pod zámienkou, že s vaším zariadením nie je niečo v poriadku, sa z vás podvodníci snažia vylákať citlivé údaje ako prístupové heslá či údaje o kreditnej karte. V horších prípadoch sa môžu pokúsiť zriadiť si aj vzdialený prístup. Telefonát môže prichádzať zo zahraničného aj zo slovenského telefónneho čísla, pričom rozhovor prebieha väčšinou v angličtine,“ hovorí o telefonátoch Ondrej Kubovič z Esetu.

Firma upozorňuje ľudí, aby boli opatrní, a v súvislosti s phishingovou kampaňou zameranou na klientov bánk pripomína, že banky nežiadajú o prihlasovacie ani osobné údaje prostredníctvom e-mailu.

Vyše 40 percent prevádzok nemá možnosť otvoriť terasu, tvrdí Marek Harbuľák, generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska a pripomína, že aj tí, ktorí ju majú, môžu terasy otvoriť len za dobrého počasia a ak bude záujem zákazníkov.

Správanie zákazníkov sa však podľa Harbuľáka počas pandémie zmenilo.

„Pozitívne vnímame dofinancovanie schémy pomoci pre cestovný ruch, ale aj iné schémy, ktoré vláda v boji s pandémiou schválila, ale treba povedať, že táto pomoc je len čiastočná, platí spätne za obdobie, keď sme boli zatvorení, ale nedokáže pokryť všetky straty,“ povedal Harbuľák. Podnikatelia pritom už budú musieť začať splácať aj svoje odložené záväzky.

Zástupcovia gastrosektora opakovane žiadajú vládu o zníženie sektorovej sadzby DPH a poukazujú na to, že okolité krajiny ju majú pre tento segment nižšiu.

Diaľničný tunel Višňové pri Žiline sa dá dokončiť v roku 2023 vďaka kvalite vybraného dodávateľa, povedal pred tunelom, kde dnes podpisujú zmluvu so Skanskou, minister dopravy Andrej Doležal. V roku 2023 chcú dokončiť aj obchvat Ružomberka.

Panasonic sa dohodol na prevzatí americkej softvérovej firmy Blue Yonder. Transakcia v hodnote sedem miliárd dolárov je najväčšou akvizíciou japonského podniku za uplynulých desať rokov.

Blue Yonder sa sústreďuje na softvér na správu dodávateľských reťazcov. Poskytuje napríklad systémy na prognózu dopytu a automatické objednávanie tovaru. Panasonic už vlani kúpil vo firme pätinový podiel.

Japonská firma dúfa, že podporí svoje hardvérové aktivity tým, že ich prepojí so softvérom. Má veľký podiel na trhoch s kamerami pre obchody a s prenosnými čítačkami čiarových kódov, ktoré sa používajú v logistických zariadeniach. (čtk, reuters)

Bratislavský Volkswagen preruší výrobu od budúceho štvrtka na sedem pracovných dní, a to výrobu veľkých SUV automobilov Volkswagen, Audi a Porsche, ktoré tvoria tri štvrtiny jeho produkcie. Dôvodom je nedostatok čipov. Výroba malých mestských automobilov bude pokračovať.

Vyplýva to z finálnych rozpisov práce, ktoré už dostali zamestnanci automobilky. Jej vedenie podrobnosti o zaraďovaní svojich zmien už tradične nekomentuje. Aj vo štvrtok generálny riaditeľ VW Slovakia Oliver Grünberg potvrdil iba to, že nedostatok čipov obmedzí výrobu, no ktorých modelov sa budú týkať odstávky a ako dlho budú trvať, už spresňovať nechcel.

Čo môže nasledovať: Ako bude výroba vo fabrike pokračovať od druhého májového týždňa, zatiaľ jasné nie je. Na toto obdobie zamestnanci fabriky finálne rozpisy zmien ešte nedostali. Predbežné informácie od odborov však hovorili o tom, že automobilka môže stáť aj počas druhého májového týždňa.

S výrobou malých mestských automobilov Volkswagen vie pokračovať preto, že tie sú na rozsah využitia čipov menej náročné.

Širšie súvislosti: Slovenský Volkswagen odolával nedostatku čipov dlhšie ako mnohé ďalšie závody koncernu či konkurencia v regióne. Škoda v Česku výrobu prerušila už v januári a aj trnavský Stellantis musel minulý mesiac zrušiť niekoľko pracovných zmien.

Bratislavský závod držal koncern v plnom výkone preto, lebo práve z predaja drahých SUV získava najvyššie marže. Aktuálne je už však nedostatok čipov taký akútny, že výrobu musia prerušiť.

Európska ekonomika sa zotavuje z pandémie rýchlejšie, než sa zdalo, vyplýva z aprílového prieskumu IHS Markit medzi nákupnými manažérmi. K rastu sa prekvapivo vrátil aj dominantný sektor služieb, na ktorý najviac doliehajú reštrikcie.

  • Súhrnný index nákupných manažérov, ktorý sa považuje za relatívne spoľahlivý indikátor ekonomickej kondície, sa v eurozóne zvýšil na 53,7 bodu a je na maxime za deväť mesiacov.
  • V marci bol ukazovateľ na hodnote 53,2 bodu a ekonómovia očakávali, že tento mesiac klesne na 52,8 bodu. Domnievali sa, že nové obmedzenia v dôsledku ďalšej vlny pandémie sa nepriaznivo odrazia na ekonomickej aktivite.
  • Čiastkový index za sektor služieb sa zvýšil na 50,3 z marcových 49,6 bodu a prekonal odhady analytikov, ktorí počítali s poklesom.
  • Ak sú indexy nad hranicou 50 bodov, znamená to rast aktivity. Hodnoty pod 50 bodov značia pokles.

Podľa hlavného ekonóma IHS Markit Chrisa Williamsona preukázala ekonomika eurozóny v čase opätovného sprísňovania reštrikcií povzbudivú silu.

Sektor služieb sa vrátil k rastu napriek tomu, že je stále veľmi výrazne zasiahnutý uzáverami. „Firmy sa učia žiť s vírusom a pripravujú sa na lepšie časy,“ uviedol Williamson. (čtk, bloomberg)

Mnohé samosprávy predávajú majetok, za čo chcú, ako chcú a komu chcú, konštatuje NKÚ. Využívajú na to inštitút tzv. osobitného zreteľa, keď už nemusia dodržať primeranú cenu. Za 5 rokov tak napríklad obce na severe Slovenska realizovali viac ako dve tretiny predajov a prenájmov nehnuteľného majetku.

Medzi rokmi 2016 – 2019 využili inštitút dôvodu hodného osobitného zreteľa obce na severe Slovenska vo viac ako 66 % prevodov a vyššie územné celky na Slovensku realizovali až 70 % prípadov takýchto prevodov.

Podľa Najvyššieho kontrolného úradu je takýto spôsob najmenej transparentný a často aj finančne nevýhodný pre samotné verejné inštitúcie. Kým štát ako vlastník nehnuteľného majetku je povinný predávať svoj majetok za primeranú cenu, tak územná samospráva takúto povinnosť nemá a určenie kúpnej ceny je výlučne na rozhodnutí orgánov samosprávy.

Prevod majetku formou osobitného zreteľa mal umožniť verejným inštitúciám riešiť špecifické situácie, ako napr. vyrovnanie majetku malých rozmerov a nízkej hodnoty či v odôvodnených prípadoch podporiť všeobecne akceptovaný verejnoprospešný účel.

„Samosprávy sa v nedávanej minulosti príliš často a nevýhodne zbavovali majetku, ktorý im dnes chýba na udržateľný rozvoj obce,“ konštatuje Karol Mitrík, predseda NKÚ a bývalý primátor Spišskej Novej Vsi. „Ak to takto pôjde ďalej, dá sa predpokladať, že v horizonte 20 rokov nebudú vlastniť žiadny, resp. len nezaujímavý nehnuteľný majetok. Hrozí tak, že obce si budú musieť na plnenie svojich úloh prenajímať nehnuteľnosti od súkromných spoločností, ktorým ho teraz predávajú.“

NKÚ preto odporúča zmenu legislatívy, presnejšiu úpravu využívania inštitútu osobitného zreteľa a prijímanie sankcií pri nedodržaní správneho postupu. Odporúča zaviesť sankciu neplatnosti právneho úkonu pri nedodržaní procesných ustanovení zákonov. Pre samosprávy NKÚ pripravil aj návod, ako postupovať pri predaji či prenájme nehnuteľného majetku.

Predaj áut na hybridný pohon v EÚ sa v 1. štvrťroku medziročne zdvojnásobil na viac ako 469-tisíc, ich trhový podiel stúpol na takmer pätinu. Podobný rast odbytu tohto typu vozidiel zaznamenalo aj Slovensko.

Údaje o štruktúre predaja nových osobných áut zverejnilo európske združenie výrobcov ACEA.

V prvých troch mesiacoch roka sa v krajinách EÚ zvýšil aj dopyt po elektromobiloch na batérie a po plug-in hybridoch s batériou nabíjateľnou zo zástrčky.

Podrobnejšie údaje:

  • Od januára do marca získali hybridy podiel na európskom trhu 18,4 %, pred rokom mali 9,4 %.
  • Hybridy idú na odbyt najmä v hospodársky silných štátoch EÚ. Taliani kúpili viac ako 120-tisíc kusov (medziročne o 247 % viac), vo Francúzsku sa ich zaregistrovalo 71-tisíc (+ 135 %) a v Nemecku viac ako 100-tisíc (+ 61 %).
  • Na Slovensku sa v 1. štvrťroku predalo 2606 hybridov, čo bolo medziročne o 95 % viac.

Ako ustupuje klasický pohon

Autá so staršou technológiou pohonu naďalej strácajú. Zatiaľ čo naftové vozidlá ešte pred rokom držali 30-percentný podiel na trhu EÚ, v tohtoročnom 1. kvartáli to bolo menej ako štvrtina.

O desať percentných bodov na 42 % klesol trhový podiel áut na benzín. Dohromady tvorili autá na benzín a naftu 65 % novozaregistrovaných vozidiel.

Ako sa vyvíja celý trh

Celkový počet registrácií nových áut v Únii v 1. štvrťroku vzrástol o 3,2 % na 2,6 milióna. V prvých dvoch mesiacoch prudko klesal, v marci sa zvýšil medziročne o 87 %. Vlani na jar sa trh výrazne prepadol v dôsledku pandémie. (čtk, e)

V štátnych dotáciách na nájomné hrá extraligu bojnický penzión Zefír, zistila Transparency International Slovensko. Rodinný dom v tichej časti mesta dostal za pol roka od ministerstva hospodárstva 193-tisíc eur. Drvivá väčšina slovenských penziónov nezískala dokopy v dotáciách toľko ako Zefír na jednu posteľ.

TIS už v januári upozornili na možné podvody v tejto schéme dotácií za 1,4 milióna eur, viaceré z nich už riešia daniari s prokuratúrou.

Budovu penziónu Zefír vlastní podľa katastra Sergey Sogomonyan. Šéf prevádzky Juraj Toráč z Prievidze tvrdí, jeho firma jt&t si od tohto Rusa budovu prenajala v roku 2019 a následne ju prenajala druhej eseročke ADEMFI, kde je konateľom.
Toráč vysvetľuje, že nájomné sa zvýšilo až minulý rok po rozbehu penziónu. Výšku prezradiť nechcel, ale hovorí, že je vraj vysoký vzhľadom na osobitý štýl ich prevádzky – all-inclusive služby vrátane stravy a wellness. Na hotels.com jeho penzión aktuálne ponúka lôžko za 52 eur na noc, dvojku za 75 eur.

Sám Juraj Toráč vyhlásil koncom minulého roka osobný bankrot. Až následne začal riadiť firmu Ademfi, poberateľa dotácií. V januári súd konkurz na Toráčov majetok zrušil, lebo u neho nezistil žiadny majetok.

TIS každý mesiac zhromažďuje a kontroluje dáta z koronadotácií, keďže na rozdiel od bežnej praxe sa neprideľujú zmluvne, a teda nie sú v centrálnom registri dostupné.

V Bratislavskom kraji sa od pondelka obnovuje regionálna doprava, linky autobusovej dopravy budú už premávať podľa cestovných poriadkov platných pre školský rok. Pre cestujúcich naďalej platí povinnosť nosiť respirátor.

„Uvoľňovanie protipandemických opatrení však posledné dni prinieslo na cesty desaťtisíce áut a dlhé kolóny, od ktorých sme si už odvykli. Preto je veľmi dôležité, aby sme čo najviac využívali verejnú dopravu,“ skonštatoval predseda samosprávneho kraja Juraj Droba. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať