Dnes na dennike.sk
- Ekonomický newsfilter: Fico zahral maďarskou kartou a získal hlas Forróa pre Pellegriniho
- Cena benzínu Natural 95 stúpla najvyššie od začiatku novembra, nafta zdražela na mesačné maximum
- Americká ekonomika rástla rýchlejšie, než sa predpokladalo
- Zakladateľa skrachovanej kryptomenovej burzy FTX Sama Bankmana-Frieda odsúdili na 25 rokov, úrady hovorili o jednom z najväčších podvodov v americkej histórii
- Prehľad otváracích hodín obchodov počas veľkonočných sviatkov: zatvorené je v piatok, nedeľu a pondelok
Najnovšie z témy: Denník N v Brezne
V strede Bystrej doliny v Nízkych Tatrách, medzi golfovým ihriskom na Táloch a lyžiarskym strediskom Chopok juh, je ostrov divokej prírody. Veľký Gápeľ je jediný prales v celom pohorí, ktorý sa rozprestiera po oboch stranách doliny, nie sú tam takmer žiadne lesné cesty ani lesnícka činnosť. Reportérku Denníka N tam sprevádzal odborník na slovenské pralesy Marián Jasík.
Huculy sú kone, ktoré vznikli z domestikovaných tarpanov – divokých koní, ktoré obývali karpatský oblúk, kým v 19. storočí nevyhynuli. Na Sihle, polhodinu od Brezna, chovajú tridsaťčlenné stádo. Je jedno z posledných na Slovensku.
Jaskyniari hovoria, že Demänovská ľadová jaskyňa je krásna aj bez ľadu. Navyše sa v nej ľad tvoril len posledných 500 rokov, kým zvyšok výzdoby trval milióny rokov. Aj tak sa však snažia spomaliť topenie ľadu – plachtami zabraňujú teplu dostať sa do jaskyne, niekedy dokonca nosia do jaskyne sneh.
Najdravšou riekou na raftovanie na Slovensku je Belá v Tatrách, hovorí vodák Michal Šaradín. „Na vodnú turistiku je veľmi pekný prielom Hornádu v Slovenskom raji, Dunajec, v určitých úsekoch aj Váh. Orava je tiež vhodná na splavovanie, no je miernejšia. Veľmi pekný je Poprad, najmä hraničný úsek od Plavča po Mníšek.“
Náš šport je ohrozený, v Alpách na vlastné oči vidím klimatickú zmenu, hovorí Slovenka, ktorá je vicemajsterkou sveta v skialpinizme. „Nechcem byť veľká pesimistka, ale je možné, že už o 30 rokov nebudeme lyžovať v Tatrách ani v Alpách v nadmorskej výške pod 3000 metrov,“ vraví Marianna Jagerčíková v rozhovore.
Čiernohronská železnica prežila aj plány na zošrotovanie, zachránili ju dobrovoľníci, ktorí ju držia dodnes. Začínala pred viac ako storočím a nahradila splavovanie dreva na pltiach.