Až 68 % ľudí na Slovensku súhlasí s tým, že potrebujeme reformy, aby sa na Slovensku žilo lepšie. V reprezentatívnom prieskume v auguste 76 % respondentov označilo za najdôležitejšie zdravotníctvo, nasledovalo vzdelávanie (65 %) a dobre fungujúci štát (64 %).
Výsledky prieskumu v rámci projektu Ako sa máte, Slovensko, zverejnil Úrad vlády SR.
Nutnosť reforiem práve v zdravotníctve, súdnictve či vysokom školstve dokazujú ďalšie dáta, ktoré vyplývajú z prieskumu. Zdravotníctvo považujú ľudia na Slovensku za absolútnu prioritu. Tri štvrtiny respondentov sa aktuálne bojí, či im v nemocnici bude poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť. Väčšina opýtaných nie je spokojná s úrovňou starostlivosti, ktorú im poskytuje nemocnica v mieste ich bydliska alebo blízkom okolí. Vo veci optimalizácie siete nemocníc zatiaľ prevažujú nerozhodnutí. Takmer 44 % opýtaných sa však vyjadrilo, že úplne alebo skôr súhlasí s tým, aby bolo na Slovensku menej, ale kvalitnejších nemocníc.
Súdnictvo na Slovensku je v spoločnosti vnímané ako slabé a nedôveryhodné. Súdom skôr alebo úplne nedôveruje 69,7 % respondentov a viac ako dve tretiny obyvateľov (72,3 %) si myslí, že ich rozhodnutia sú slabo zdôvodnené. Fyzická blízkosť súdu sa ukazuje ako menej dôležitý faktor ako samotná rýchlosť a kvalita rozhodovania. Zrozumiteľne odkomunikované rozhodnutie je pre ľudí dôležitejšie ako výhra na súde. Pre 64,9 % respondentov sú pre kvalitné fungovanie súdov najdôležitejší kvalifikovaní sudcovia.
Aj vysoké školstvo má v očiach väčšiny populácie zlú povesť – poskytuje nízku úroveň vzdelania (68,5 %), kvalita nedosahuje európsku úroveň (54,6 %) a nenaučí absolventov zručnosti, ktoré potrebujú pre svoju prácu (60,7 %). Mnohé aspekty kvality hodnotia ešte negatívnejšie absolventi VŠ než je priemer populácie. Pre ľudí je absolútne prijateľnejšia vyššia kvalita na úkor počtu univerzít (52,9 %), a rovnako v úzadí je pre obyvateľov aj blízkosť vysokej školy. Väčšina respondentov by si priala, aby na Slovensku bola aspoň jedna špičková univerzita európskej úrovne.
„Je veľmi dôležité, že práve týmito oblasťami sa začína naše reformné úsilie v rámci plánu obnovy. Reformy, ktoré prichádzajú na stôl už tento rok – optimalizácia siete nemocníc, nová súdna mapa a zmena organizácie vysokých škôl – sú začiatkom nevyhnutných reforiem, ktoré prídu na rad v najbližších rokoch a dostanú Slovensko do formy,“ povedal predseda vlády Eduard Heger.
Realizácia niektorých opatrení sa už začala aj v ďalších oblastiach, uskutočnila sa napríklad reforma právneho rámca v oblasti energetickej efektívnosti; uvoľnenie technických kapacít pre prenos elektriny v rámci elektrizačnej sústavy SR; schválilo sa takisto pravidlo 1 in – 2 out, ktoré výrazne zníži finančné náklady podnikateľov; pracuje sa aj na sfunkčnení Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tento rok má Slovensko splniť 14 míľnikov.
Cieľom reforiem v rámci plánu obnovy vo všetkých týchto oblastiach je výkonný štát, ktorý poskytuje občanom svoje služby efektívne, rýchlo a kvalitne a na ktoré sa budú môcť spoľahnúť.
V rámci zdravotníctva je to vďaka optimalizácii siete nemocníc, reforme prípravy investičných projektov v zdravotníctve, centralizácii riadenia najväčších nemocníc, novej definícii neodkladnej zdravotnej starostlivosti a reforme poskytovania všeobecnej starostlivosti o dospelých, deti a dorast.
V oblasti justície pôjde o reformu súdnej mapy a posilnenie integrity a nezávislosti súdnictva.
V oblasti vysokých škôl plán obnovy ráta so zmenou financovania vysokých škôl zavedením výkonnostných zmlúv, zavedením systému periodického hodnotenia vedeckého výskumu, novým prístupom k akreditácii vysokoškolského vzdelávania, reformou riadenia vysokých škôl a koncentráciou excelentných vzdelávacích a výskumných kapacít.
Súčasťou plánu obnovy sú desiatky reforiem v 5 prioritných oblastiach, rôznej náročnosti aj komplexnosti. Plán sa zameriava na päť hlavných priorít: zelená ekonomika (2 301 mil. eur); vzdelávanie (892 mil. eur); veda, výskum a inovácie (739 mil. eur); zdravie (1 533 mil. eur); efektívna verejná správa (1 110 mil. eur) a digitalizácia (615 mil. eur).
Je rozdelený na 18 častí, tzv. komponentov, ktoré zahŕňajú reformy a investície v celkovej hodnote vyše 6 miliárd eur. Kladie dôraz na udržateľnosť, zdravé životné prostredie, inklúziu vo vzdelávaní, modernú zdravotnú starostlivosť, zlepšenie podnikateľského prostredia, ako aj zdravé verejné financie.