Dva týždne pred dôležitým svetovým samitom o klíme napísal klimatológ Jozef Pecho kritický príspevok, že ministerstvo životného prostredia ruší výskum zmeny klímy na SHMÚ. Jeho vedenie aj ministerstvo to popierajú a hovoria, že zatiaľ len diskutujú o úsporách.
„Oddnes nerobím žiadnu osvetu a nič, čo sa týka zmeny klímy. MŽP sa rozhodlo, že nám zruší výskum ‘zmeny klímy’ na SHMÚ. Aspoň teraz konečne vidieť, čo je pre nich skutočná priorita. Som znechutený!!! Je načase zvážiť definitívny odchod zo SR!” napísal klimatológ Jozef Pecho v statuse na Facebooku, ktorý zverejnil v stredu.
Pecho nereagoval na prosby o vysvetlenie.
Z vyjadrení predstaviteľov SHMÚ a ministerstva životného prostredia vyplýva, že spoločne hľadajú priestor, kde ušetriť. SHMÚ je organizáciou, ktorá dostáva peniaze zo štátneho rozpočtu z kapitoly envirorezortu, ale zarába si aj vlastným podnikaním – predajom meteorologických dát. Príjmy má aj z vedeckých grantov a dotácií.
Ak by aj výskum zmeny klímy SHMÚ obmedzilo či úplne zastavilo, neznamená to, že na Slovensku celkom skončí. Klíme sa venuje mnoho ďalších expertov, univerzít a vedeckých tímov.
„Vyjadrenie, ktoré včera uviedol na Facebooku vo svojom statuse klimatológ Jozef Pecho zo SHMÚ, že sa MŽP SR rozhodlo zrušiť výskum ‘zmeny klímy’, nie je oficiálnym stanoviskom SHMÚ,” zaregoval ústav cez svojho hovorcu.
Vo štvrtok večer kriticky zareagovalo aj ministerstvo životného prostredia, ktoré „nerozumie vyjadreniam niektorých predstaviteľov SHMÚ a v tejto súvislosti ich považuje za nepravdivé, dokonca až za zavádzajúce“.
Prečo vyvolal facebookový status klimatológa Jozefa Pecha pozornosť?
Jozef Pecho je najčastejšie citovaným odborníkom na zmenu klímy na Slovensku. Jeho statusy sledujú slovenskí novinári aj zahraničné vedecké tímy. Status o údajnom rušení výskumu prichádza necelé dva týždne pred začiatkom jedného z najdôležitejších svetových samitov o klimatickej kríze v škótskom Glasgowe. S príhovorom na ňom vystúpi aj prezidentka Zuzana Čaputová.
Európske vlády sa pred ním snažia pôsobiť tak, že im na ochrane klímy záleží a sú ochotné do nej investovať.
Podľa informácií Denníka N budú dokonca aj vystúpenia rečníkov na samite zoradené tak, aby sa do popredia dostali krajiny, ktoré v boji s klímou robia niečo extra.
Slovenská delegácia sa takisto snaží získať čas „v prime time”. Kritický status uznávaného odborníka jej v tom nepomáha.
Aj tým sa dá vysvetliť rýchla reakcia na Pechove tvrdenia, ktorú médiám zaslal jeho vlastný zamestnávateľ (SHMÚ) aj ministerstvo životného prostredia.
Výskum zmeny klímy je pre Slovensko dôležitý, pretože bez vedeckých poznatkov sa na ňu nedá správne pripraviť.
Opatrenia proti povodniam, víchriciam, suchu, horúčavám a požiarom stoja stámilióny až miliardy eur. Ak nebudeme mať dobré dáta, tieto peniaze môžu byť použité zle alebo úplne zbytočne a nepomôžu chrániť majetok ani zdravie a životy ľudí.
Generálny riaditeľ SHMÚ Martin Benko tvrdí, že ústav bude na budúci rok musieť škrtať, je však podľa neho predčasné hovoriť o tom, kde.
„Pravdou je, že v súčasnosti prebiehajú rokovania medzi ministerstvom životného prostredia a SHMÚ, na ktorých hľadáme možnosti šetrenia finančných prostriedkov v roku 2022. Na včerajšom rokovaní na Sekcii zmeny klímy a ochrany ovzdušia ministerstva životného prostredia padol návrh finančne obmedziť dve výskumné úlohy, ktoré SHMÚ rieši, avšak konečné rozhodnutie ešte nepadlo,” vysvetľuje SHMÚ.
„Opakujem však, že rokovania ešte nie sú ukončené, a preto je predčasné prijímať akékoľvek závery, nieto ešte komunikovať o nich s médiami,“ dodal riaditeľ Martin Benko.
„Aj keď nepopieram, že situácia s budúcoročným rozpočtom nie je jednoduchá. V prípade navrhovaného krátenia rozpočtu budeme mať vážne problémy so zabezpečením činnosti SHMÚ,” priznal riaditeľ meteorológov.
„Je na rozhodnutí vedenia SHMÚ, ako sa rozhodne využiť financie z rozpočtu, ktoré bude mať pridelené na rok 2022. Ministerstvo životného prostredia sa v tomto období snaží riešiť závažný problém s deficitom SHMÚ, ktorý bol okrem iného spôsobený tým, že pre pandémiu a následné obmedzenia leteckej dopravy došlo k výpadku dvoch miliónov eur za služby, ktoré SHMÚ predávalo odberateľom z oblasti leteckej dopravy,” vysvetľuje rezort.
V podobnej situácii ako SHMÚ sú však aj iné štátne organizácie. Rozpočet sa im nezvyšuje, covidová situácia im spôsobuje dodatočné výdavky alebo straty príjmov a kopia sa im nevyhnutné opravy.
Výhodou meteorológov zo SHMÚ je aj to, že okrem príjmov zo štátneho rozpočtu majú aj dotácie a granty na výskum, najmä z Európskej únie alebo v rámci medzinárodných spoluprác. Svoje služby – napríklad meteorologické dáta, predávajú aj súkromným subjektom. Napríklad v roku 2020 mali meteorológovia dostať z rozpočtu vyše deväť miliónov eur, no v skutočnosti po úpravách skončili so sumou 13,6 milióna. Ich príjmy z vlastných zdrojov boli 6,5 milióna eur, z toho polovicu získali predajom tovarov a služieb.
Výdavky na ochranu životného prostredia sú na Slovensku porovnateľné s priemerom krajín EÚ – približne dve percentá verejných výdavkov.
Celkovo si ministerstvo životného prostredia na budúci rok mierne polepší, v rozpočte sa počíta so sumou 602 miliónov eur, ďalších 213 miliónov eur môže čerpať z plánu obnovy, ak sa zrealizujú reformy.
Na výskum a vývoj bude smerovať asi päť percent, čo je tesne pod priemerom šesť percent v EÚ.