Dnes je deň rovnosti v odmeňovaní žien a mužov. Od 25. októbra pracujú ženy na Slovensku až do konca roka zadarmo. Tento stav sa v porovnaní s minulým rokom zlepšil o tri dni. Údaje však ešte nezohľadňujú obdobie pandémie a jeho vplyv na situáciu žien.
Rozdiel medzi mzdami mužov a žien patrí na Slovensku stále k najvyšším v krajinách EÚ. Podľa Eurostatu bol rodový mzdový rozdiel v neupravenej forme (ide o priemerné hodinové zárobky) v roku 2019 na Slovensku 18,4 %. Priemer EÚ bol 14,1 %, pričom Slovensko bolo šieste odzadu. Horšie na tom je už len Estónsko, Litva, Rakúsko, Nemecko a Česká republika, informoval Inštitút pre výskum práce a rodiny v tlačovej správe.
Podľa Štatistického úradu SR bol v roku 2020 rozdiel medzi mužmi a ženami v priemerných nominálnych mesačných zárobkoch 17,8 % (muži v priemere zarábali 1 446 eur a ženy 1 191 eur). To znamená, že z jedného eura, ktoré zarobia muži, dostanú ženy 81,6 centa.
„Negatívom je, že za posledných 10 rokov sa rodový mzdový rozdiel veľmi nezmenil a osciluje medzi 18 až 21 %. Napriek zvyšovaniu kvalifikácie žien a ich vyššiemu zastúpeniu na pracovnej sile sa znižovanie rodového mzdového rozdielu zastavilo,“ vraví analytik Andrej Kuruc.
Stále platí, že rozdiely v mzdách sa najviac prejavujú u vysokoškolsky vzdelaných ľudí v riadiacich pozíciách, a to najmä v podnikateľskom sektore (za rok 2019 bol 19,4 %).
Rodový mzdový rozdiel v priemerných mesačných nominálnych zárobkoch medzi ženami a mužmi s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa bol až 27,3 % za rok 2019. Pritom viac žien ako mužov dosiahne vysokoškolské vzdelanie, každoročne je ich vyše 60 %.
Platí aj to, že najvyšší rodový mzdový rozdiel je v odvetví finančných a poisťovacích služieb (31,4 %) a informácií a komunikácií (27,7 %), pričom ide o sektory, kde stereotypne dominujú muži a zároveň sú na manažérskych pozíciách veľké rozdiely v platoch medzi mužmi a ženami.
Vysoké rozdiely nájdeme aj v sektore priemyslu (25,4 %), kde rozdiel v zastúpení mužov a žien nie je až tak veľký, ale muži viac pracujú v lepšie platených odvetviach ako automobilový priemysel a ženy v menej platených odvetviach ako napríklad textilný priemysel, informoval Inštitút pre výskum práce a rodiny.
Prekvapivý je vysoký rodový mzdový rozdiel v oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci, a to až 26,4 %. To znamená, že aj v sektore, kde dominujú ženy a ktorý bol počas pandémie covidu-19 v prvej línii, zarábajú ženy v porovnaní s mužmi menej.
„Akoby aj tu bola práca mužov viac cenená a od žien, s ktorými sa starostlivosť a opatrovanie automaticky stereotypne spája, a aj sa od nich očakáva, že to budú robiť aj za nižšie mzdy. Výsledky potvrdzujú, že stále prítomné rodové stereotypy a pretrvávajúca segregácia žien do odvetví, povolaní a pracovných pozícií, ktoré sú nižšie cenené a ohodnotené, hrá prím v rozdielnej výške miezd,“ uviedla analytička Jana Jablonická Zezulová.
Z hľadiska veku sú najväčšie rodové mzdové rozdiely medzi mužmi a ženami vo veku 35 – 44 rokov (22,3 %) a potom 45 – 54 rokov (20,6 %). Je to spôsobené tým, že ženy po návrate z rodičovskej dovolenky môžu zažívať kariérny prepad a stratu zručností. Zároveň, napriek tomu, že majú platenú prácu, tak je na ich pleciach stále vo väčšom podiele „druhá pracovná zmena“ v podobe neplatenej práce v domácnosti, čo je ďalší významný faktor, ktorý vplýva na mzdové rozdiely.
Aj to zistení Medzinárodného programu sociálneho prieskumu (ISSP), ktorý poskytuje informácie o usporiadaní domácností vo vzťahu k neplatenej práci pre 21 členských štátov EÚ, vyplynulo, že až v 68 % slovenských domácností sú vykonávateľkami neplatenej práce ženy.
„Opatrenia, ktoré by mohli zmierniť tento neutešený stav, sú najmä zlepšenie dostupnosti služieb starostlivosti o deti do 3 aj od 3 rokov, zavedenie flexibility využívania rodičovskej dovolenky a väčšie zapojenie mužov – otcov do starostlivosti o deti, ako aj väčšie využívanie nástrojov, ktoré ponúka Zákonník práce pre zamestnávateľov v oblasti transparentnosti mzdového ohodnotenia žien a mužov a flexibilných foriem práce,“ vraví Andrej Kuruc.
Inštitút pre výskum práce a rodiny prostredníctvom Národného projektu „Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie“ v súčasnosti realizuje prieskum s cieľom sprostredkovať najnovšie dáta o rodových nerovnostiach.
Prvé dáta naznačujú, že ženy u nás stále dominujú v rámci neplatenej práce. Až 64,4 % respondentie uviedlo, že vykonávajú viac a o trochu viac, ako je spravodlivý podiel domácich prác alebo starostlivosti o deti a iných dospelých.
33,3 % z nich uviedlo, že počas pandémie vykonávajú neplatené domáce práce a starostlivosť o deti a iných ešte vo väčšej miere ako ich partner. Viac informácií prinesie tím Národného projektu v nasledujúcich mesiacoch.
Inštitút pre výskum práce a rodiny organizuje diskusiu s odborníčkami a odborníkom na rodovú rovnosť. Uskutoční sa v utorok 26. októbra o 18.30.