Svetoví lídri sa na klimatickej konferencii zaviazali, že do roku 2030 zvrátia úbytok svetových lesov. K vyhláseniu sa pripojilo vyše 100 štátov vrátane Brazílie, Indonézie a Konžskej demokratickej republiky, na území ktorých sa rozkladá väčšina tropických pralesov. Odborníci však upozorňujú, že podobné sľuby v minulosti urobilo už mnoho krajín, ale nakoniec ich nesplnili.
Ako svet prichádza o lesy. Zdroj – BBC
Prvý veľký úspech samitu?
Vo vyhlásení sa krajiny zaviazali k poskytnutiu zhruba 19,2 miliardy dolárov z verejných i súkromných zdrojov na ochranu a obnovu lesov, boj s požiarmi a podporu pôvodných obyvateľov.
Na území štátov, ktoré sa k dokumentu pripojili, leží celkovo 85 percent svetových lesov.
Vlády 28 krajín sa zároveň zaviazali k eliminovaniu negatívneho dopadu svetového obchodu s potravinami, ako sú palmový olej, sója či kakao, na úbytok lesov.
Británia, ktorá tohtoročnú konferenciu hostí, záväzok prezentuje ako prvý veľký úspech, ktorý vzišiel z dvojdňového samitu lídrov.
„Budeme mať šancu ukončiť dlhú históriu ľudstva ako dobyvateľa prírody a namiesto toho sa staneme jej ochrancami,“ povedal britský premiér Boris Johnson. Podotkol, že záväzok doteraz podpísalo 110 svetových lídrov vrátane predstaviteľov Číny, Ruska a Brazílie.
USA, Británia, Nórsko, Nemecko, Holandsko a 17 súkromných sponzorov okrem toho oznámili zámer poskytnúť v nasledujúcich štyroch rokoch 1,7 miliardy dolárov na pomoc pôvodným obyvateľom žijúcim v tropických lesoch. Prostriedky majú pomôcť ochrániť a posilniť práva pôvodných obyvateľov a miestnych komunít na pôdu a využívanie miestnych zdrojov.
Prečo sú experti skeptickí
Mnoho expertov však upozorňuje, že s podobnými záväzkami prišli svetoví lídri už v minulosti, ale nakoniec ich nedodržali.
Podľa Alison Hoarovej z analytického ústavu Chatham House si napríklad v roku 2014 vytýčili cieľ do roku 2030 skončiť s odlesňovaním, ktoré sa však odvtedy v mnohých krajinách zrýchľuje.
Aby nový záväzok uspel, bude podľa nej nutné ho ukotviť v legislatíve jednotlivých krajín a vlády budú musieť spolupracovať s občianskou spoločnosťou, súkromnými firmami a pôvodnými obyvateľmi.
„Otázkou je, či sa tieto oznámenia, pokiaľ ide o odlesňovanie, ktoré sa dobre vynímajú v novinových titulkoch, nakoniec premenia na viac než len na prázdne sľuby alebo či ich bude nasledovať skutočná regulácia, ktorá je tak nutne potrebná,“ povedala Jo Blackmanová z britskej neziskovej organizácie Global Witness.
Vlani z povrchu Zeme zmizla oblasť dažďového pralesa o rozlohe Holandska a hoci miera odlesňovania v posledných dvoch desaťročiach celosvetovo klesá, každoročne zmizne asi 10 miliónov hektárov týchto lesov.
„Nemáme nedostatok podobných politických záväzkov,“ povedal k novému dokumentu Tim Christophersen z programu OSN na ochranu životného prostredia. „Trpíme však nedostatkom peňazí a politickej vôle na ich uskutočnenie.“ (bbc, čtk)
