Asociácia priemyselných zväzov a dopravy hlási problémy s prechodom na režim OTP na pracoviskách. Priemyselné firmy primárne riešia najmä nedostatok antigénových testov, píše asociácia v stanovisku.
„Najmä veľké podniky mali v prvom rade problém s kúpou takého veľkého počtu testov, ako by potrebovali. Druhým zásadným problémom je to, na čo upozorňujeme už niekoľko dní. Firmy nie sú testovacie centrá a testovanie jednoducho nevedia vykonať. Priemyselné podniky sú založené nato, aby realizovali priemyselnú výrobu, a nie nato, aby testovali zamestnancov. Preto opakovane tvrdíme, že každý by mal robiť to, čo vie. V podniku, do ktorého na pracovnú zmenu nastúpi dvetisíc pracovníkov, nie je možné testovanie zrealizovať operatívne a rýchlo, aby nebola zasiahnutá samotná výroba,“ píše asociácia.
Upozorňuje tiež, že na testovanie v podnikoch chýbajú takzvané autorizované osoby. To sú tie, ktoré by podľa manuálu ministerstva hospodárstva mali dohliadať na testovanie a viesť o ňom záznamy.
„Firmy ich (autorizované osoby) z radov svojich pracovníkov v mnohých prípadoch nedokážu zabezpečiť. Matematika v tomto prípade nepustí. Ak na jednu zmenu nastupuje 2000 zamestnancov, tisíc z toho je potrebné testovať. Ak by aj jedna autorizovaná osoba (vo vyhradenom časovom úseku pred zmenou) stihla otestovať viacerých neočkovaných ľudí, stále tu hovoríme o desiatkach potrebných autorizovaných osôb,“ píše asociácia.
Celý proces testovania považujú v asociácii za neefektívny.
„Podniky nemajú právo nahlásiť pozitívneho zamestnanca do NCZI. Ak má teda antigénový test zrealizovaný pred vstupom zamestnanca na pracovisko pozitívny výsledok, firma nemôže urobiť prakticky nič. Zamestnanec sa sám musí prihlásiť do evidencie NCZI a následne absolvovať PCR test. V konečnom dôsledku sa tak samotný cieľ zavedeného testovania vzďaľuje. Zamestnanec musí absolvovať procedúru dvakrát,“ píše asociácia.
Okrem toho evidujú priemyselníci aj iné problémy a otázniky, týkajú sa napríklad prísľubov o tom, že štát bude testy spätne hradiť. V prípade antigénových samotestov plánuje štát na jeden test pre neočkovaného zamestnanca, ktorý neprekonal covid-19, prispieť 5 eurami. To je príspevok iba na samotný test, na ďalšie náklady (mimo likvidácie odpadu a osobných ochranných pomôcok) má ísť ďalšie 1 euro.
Do dnešného dňa však napríklad firmy nevedia, či hradené testy budú tvoriť súčasť mzdy zamestnanca, inak povedané, či budú predstavovať jeho nepeňažný príjem, píše asociácia a tvrdí, že vyriešená nie je ani otázka zdaňovania firiem, ak im od štátu príde platba za vykonané testy.
„Rovnako podniky nemajú vedomosť, ako budú vykazovať zrealizované testy a aké doklady budú povinné na preukázanie, že testovanie naozaj zrealizovali, a v akom množstve,“ dodáva asociácia s tým, že východisko vidí v návrate k mobilným odberovým miestam, ktoré fungovali počas druhej vlny covidu.
„Vyrieši sa tak problém s nedostatkom testov, nedostatkom kvalifikovaných ľudí a celý proces testovania sa zefektívni. MOM by testovali zamestnancov a výsledok by následne automaticky zaevidovali aj v štátnom systéme,“ tvrdí asociácia s tým, že v tomto prípade by súhlasila aj so zvýšením frekvencie testovania. Podľa režimu, ktorý má vo firmách platiť oddnes, potrebujú mať nezaočkovaní zamestnanci, ktorí v posledných 180 dňoch neprekonali covid, najviac 7 dní starý test.
Prečo vidí asociácia východisko v systéme mobilných odberových miest:
„Vyriešil by sa problém pri nakladaní s nebezpečným odpadom, keďže MOM už majú tieto procesy zvládnuté a vyskúšané. Po otestovaní by firmy následne už iba kontrolovali zamestnancov pred vstupom na pracovisko v režime OTP. Kompenzácie zo strany štátu by smerovali priamo do MOM, buď vo forme hradenia testov, alebo ich distribúcie zo štátnych rezerv priamo do odberových miest. Toto riešenie by bolo prospešné pre obe strany. Testovanie by bolo efektívne a profesionálne,“ tvrdí asociácia.
Manuál od ministerstva hospodárstva momentálne uznáva aj testovanie v MOM v rámci režimu „očkovaní-testovaní-po prekonaní ochorenia“.