Ukončenie závislosti EÚ od ruských energií si vyžiada investície za takmer 300 miliárd eur do roku 2030. Počíta s tým stratégia, ktorú dnes zverejnila Európska komisia.
Jej hlavnou súčasťou je rýchlejší prechod na obnoviteľné zdroje energie, zvýšenie energetickej účinnosti a úspory či spoločné nákupy plynu od nových dodávateľov.
Časť peňazí chce EK poskytnúť členským krajinám v rámci mimoriadneho fondu obnovy, ďalšie plánuje získať napríklad zvýšením predaja emisných kvót.
Celkovo 225 miliárd by mali tvoriť úvery, zvyšok priame dotácie.
Prečo je to dôležité
Lídri krajín EÚ poverili Komisiu v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu prípravovu podrobného plánu, ako čo najrýchlejšie odísť od energetických zdrojov dovážaných z Ruska.
Jeho cieľom je zbaviť sa závislosti od neistých dodávok a prestať posielať do Moskvy peniaze, ktoré môže režim Vladimira Putina využívať na financovanie vojny.
Čo plánuje Komisia:
- Zvýšenie podielu OZE na výrobe energie do roku 2030 na 45 % namiesto doteraz plánovaných 40 %. Má k tomu prispieť zdvojnásobenie kapacity solárnych elektrární spojené napríklad s povinnou inštaláciou panelov na nové verejné, komerčné a neskôr aj obytné budovy. Zdvojnásobiť sa má aj počet využívaných tepelných čerpadiel.
- Výraznejšie zvýšenie energetickej účinnosti. Zatiaľ čo doteraz mala EÚ do roku 2030 znížiť spotrebu energie vďaka vyššej účinnosti o 9 %, po novom má byť cieľ stanovený na 13 %.
- Časť ruského plynu nahradia nákupy LNG zo Spojených štátov, z Kataru a ďalších krajín.
- Časť spotreby energie chce pokryť aj zvýšením produkcie i dovozu ekologicky čistého vodíka. (čtk)
