Nemecká vláda chce, aby odstavené uhoľné elektrárne zostali v pohotovosti a v prípade potreby mohli začať vyrábať elektrinu. Mohli by tak vykryť prípadné problémy s dodávkami plynu z Ruska.
Návrh zákona sa týka uhoľných i ropných elektrární, ktoré by mali prestať vyrábať v rokoch 2022 a 2023. Do roku 2024, keď sa Berlín plánuje zbaviť závislosti od ruského plynu, by tieto elektrárne mali zostať v pohotovosti.
Prečo je to dôležité
Berlín sa obáva, že Rusko v reakcii na západné sankcie zníži alebo úplne ukončí dodávky plynu, ktorý je kľúčovou komoditou pre nemeckú energetiku. Odstavené elektrárne majú zostať v stave, keď by v prípade nutnosti začali opäť fungovať a vyrábať prúd.
„Zámer ukončiť využívanie uhlia v Nemecku najneskôr do roku 2030 a klimatické ciele sú aj naďalej platné,“ uviedla hovorkyňa vlády Christiane Hoffmannová.
Podľa kabinetu opatrenie nezvyšuje emisie skleníkových plynov. Stalo by sa tak jedine vtedy, ak by elektrárne museli v núdzovej situácii začať vyrábať elektrinu.
Kontext
Podľa spolkového štatistického úradu Destatis v roku 2021 pripadalo na čierne a hnedé uhlie zhruba 28 % výroby elektriny. Veľký vzostup v posledných rokoch zaznamenali obnoviteľné zdroje, ktoré pokryli zhruba 40 % nemeckej produkcie. (čtk, ap)
