Globálna spotreba energie vlani vzrástla o 5,8 %, dostala sa tak na úroveň z obdobia pred pandémiou, pretože ekonomiky zvyšujú svoju aktivitu. Vyplýva to z ročného štatistického prehľadu vypracovaného spoločnosťou BP.
Na úroveň spred pandémie sa vrátili aj emisie oxidu uhličitého z využívania energie, ktoré stúpli o 5,7 %.
Dopyt po energii bol o 1,3 % vyšší ako v roku 2019. Na celkovej spotrebe energie sa fosílne palivá vlani podieľali 82 percentami, v roku 2019 to bolo 83 percentami, upozornila agentúra Reuters.
Dopyt po rope vlani predstavoval v priemere 96,9 milióna barelov denne, bola tak 3,7 milióna barelov denne pod úrovňou z roku 2019. Dôvodom bol hlavne nižší dopyt od leteckého priemyslu, ktorý oproti obdobia pred pandémiou klesol o 33 percent.
Ťažba ropy sa zvýšila o 1,4 milióna barelov denne, z toho skupina OPEC+ sa na tomto náraste podieľala viac ako 75 percentami. Kapacita rafinérií sa však vlani prvý raz po viac ako 30 rokoch znížila – o takmer 500 000 barelov denne.
Celosvetový dopyt po zemnom plyne stúpol o 5,3 percenta a prvý raz prekročil hranicu štyroch biliónov metrov kubických. Podiel plynu na celkovej spotrebe sa však takmer nezmenil, predstavoval 24 percent.
Spotreba uhlia vlani stúpla o viac ako šesť percent a bola najvyššia od roku 2014. Čína a India sa na vlaňajšom raste dopytu po uhlí podieľali viac ako 70 percentami. Európa a Severná Amerika vlani prvýkrát po takmer desiatich rokoch poklesu vykázali rast spotreby uhlia.
Najrýchlejšie však vlani rástol dopyt po obnoviteľných zdrojoch energie vrátane biopalív, ale bez vodných elektrární, a to o 15 percent. Rýchlo rástla solárna a veterná kapacita.
Výroba energie z vody sa vlani znížila o 1,4 percenta a zaznamenala prvý pokles od roku 2015. Výroba jadrovej energie vzrástla o 4,2 percenta, najviac od roku 2004. Najväčší podiel na raste mala Čína. (čtk)
