Únik dokumentov odhalil, ako vrcholní politici tajne pomáhali Uberu a ako ďaleko alternatívny poskytovateľ taxislužby zašiel, aby sa vyhol spravodlivosti. Medzi politikmi, od ktorých Uber získal rozsiahlu pomoc, boli podľa dokumentov Emmanuel Macron a bývalá eurokomisárka Neelie Kroesová.
Emmanuel Macron. Foto – TASR/AP
Uber uvádza, že jeho minulé správanie nebolo v súlade so súčasnými hodnotami a že je dnes už inou spoločnosťou.
Lobing u politikov za 90 miliónov ročne
Súbory označené Uber Files majú viac ako 124-tisíc záznamov, vrátane 83-tisíc e-mailov a 1000 ďalších súborov zahŕňajúcich konverzácie. Pochádzajú z rokov 2013 až 2017. Unikli do britského denníka The Guardian a boli poskytnuté Medzinárodnému konzorciu investigatívnych novinárov a viacerým mediálnym organizáciám vrátane BBC Panorama.
Súbory odhaľujú, ako skupiny zamerané na lobovanie a propagáciu za 90 miliónov dolárov ročne verbovali spriatelených politikov, aby im pomohli v kampani za zmenu poskytovania taxislužby v Európe.
Zatiaľ čo francúzski taxikári organizovali v uliciach niekedy až násilné protesty proti Uberu, súčasný francúzsky prezident Macron si tykal s kontroverzným šéfom Uberu Travisom Kalanickom a povedal mu, že bude reformovať zákony v prospech Uberu.
Bezohľadné obchodné metódy Uberu boli dobre známe. Dokumenty však po prvýkrát poskytujú jedinečný pohľad zvnútra na to, kam až bola firma pri dosahovaní svojich cieľov schopná zájsť.
Exkomisárka EÚ pre digitálne záležitosti Neelie Kroesová, jedna z najvyšších úradníčok v Bruseli, podľa Uber Files rokovala o nástupe do Uberu ešte pred koncom svojho funkčného obdobia a potom za firmu tajne lobovala, čím zrejme porušila etické pravidlá EÚ.
V tomto období bol Uber nielen jednou z najrýchlejšie rastúcich spoločností na svete, ale aj jednou z najkontroverznejších.
Sprevádzali ho súdne spory, obvinenia zo sexuálneho obťažovania a škandály spojené s únikom dát. Nakoniec toho mali akcionári dosť a Kalanick bol v roku 2017 donútený odísť.
Uber uvádza, že jeho nástupca Dara Khosrowshahi dostal za úlohu transformovať každý aspekt fungovania firmy a zaviedol prísne kontrolné mechanizmy a dodržiavanie predpisov, ktoré sú nevyhnutné na fungovanie verejnej spoločnosti.
Prípad Macron
Paríž bol prvým miestom v Európe, kde Uber začal ponúkať svoje služby a narazil tam na tvrdý odpor taxikárov. Ten vyvrcholil násilnými protestmi v uliciach.
V auguste 2014 sa Macron stal ministrom hospodárstva a v Uberi videl zdroj rastu veľmi potrebných nových pracovných miest a chcel mu pomôcť.
V októbri toho istého roku sa zišiel s Kalanickom a ďalšími manažérmi. To bol začiatok jeho dlhého pôsobenia v úlohe zástancu záujmov kontroverznej firmy vo vláde.
Lobista Uberu Mark MacGann opísal stretnutie ako veľkolepé. „Také som ešte nezažil,“ vyplýva zo spisov. Macron a Kalanick si čoskoro začali tykať a stretli sa najmenej štyrikrát.
Francúzskych taxikárov v roku 2014 rozzúrilo najmä spustenie služby UberPop, ktorá umožňovala ponúkať jazdu nelicencovaným vodičom za oveľa nižšie ceny. Súdy a parlament ju zakázali, ale Uber ju prevádzkoval ďalej, pretože napadol zákon.
Macron súhlasil, že bude so spoločnosťou spolupracovať na prepracovaní zákonov, a v roku 2015 podpísal dekrét, ktorý zmiernil požiadavky na udeľovanie licencií vodičom Uberu.
Macronov hovorca uviedol, že v jeho funkcii bolo prirodzené, že sa musel stýkať s mnohými spoločnosťami zapojenými do výrazných zmien, ktoré sa objavili v týchto rokoch v sektore služieb.
Prípad Kroesová
Dokumenty ďalej odhaľujú, že vzťahy Uberu s Kroesovou sa začali podstatne skôr a boli hlbšie, než sa doteraz uvádzalo. Kroesová tým zjavne porušila pravidlá upravujúce konanie komisárov.
Kroesová dohliadala na digitálnu politiku a hospodársku súťaž, zasahovala proti veľkým technologickým spoločnostiam a hrala kľúčovú úlohu pri vymeriavaní vysokých pokút americkým firmám Microsoft a Intel.
V jej krajine, Holandsku, služba UberPop vyvolala právne a politické problémy. V októbri 2014 boli zatknutí vodiči Uberu a v decembri súd v Haagu službu zakázal a pohrozil pokutou až 100-tisíc eur.
V marci uskutočnila holandská polícia raziu v amsterdamskej kancelárii Uberu. Podľa e-mailov Kroesová volala v čase razie ministrom a ďalším členom vlády, aby ich presvedčila, nech od svojich zámerov ustúpia.
V internom e-maili zamestnancom sa potom odporúčalo, aby o jej neformálnom vzťahu nehovorili.
Podľa pravidiel EÚ platí, že ak chcú bývalí komisári nastúpiť do novej práce skôr ako 18 mesiacov po ukončení práce v Európskej komisii, musí im komisia toto zamestnanie schváliť. Kroesová preto napísala etickému výboru Komisie a žiadala o povolenie vstúpiť do poradného výboru Uberu pred tým, ako jej uplynie táto ochranná lehota. To jej zamietli, no podľa dokumentov firme aj tak pomáhala neformálne.
Kroesová popiera, že by pred májom 2016, keď jej vypršala ochranná lehota, zastávala v Uberi akúkoľvek formálnu či neformálnu funkciu. Uviedla, že ako komisárka komunikovala s mnohými technologickými spoločnosťami a riadila sa tým, čo podľa jej názoru malo prospieť verejnému záujmu.
Systém kill switch
Ak prišla polícia, mal Uber druhú obrannú líniu – systém označovaný kill switch, ktorý znemožnil policajným orgánom prístup do počítačov firmy.
Vyšetrovatelia sa tak nedostali k citlivým údajom, ako sú zoznamy vodičov, čo by podľa spoločnosti poškodilo jej rast.
Spisy ukazujú, že Kalanick sám tento systém najmenej raz aktivoval, a to v Amsterdame.
Systém bol použitý aj v Kanade, Belgicku, Rumunsku, Maďarsku a najmenej trikrát vo Francúzsku.
Uber tvrdí, že od nástupu nového šéfa v roku 2017 už tento systém nevyužíva.
Kalanickov hovorca uviedol, že nikdy neschválil žiadne akcie ani programy, ktoré by v niektorej krajine marili výkon spravodlivosti. (čtk)
