Ľudia sú médiám vystavení o takmer hodinu menej ako pred ôsmimi rokmi. Kým v roku 2015 sme konzumovaním médií trávili 8 hodín a 27 minút, v minulom roku to bolo 7 hodín a 38 minút, píše Marek Šulik.

Mnohí ľudia trpiaci úzkostnou poruchou sa domnievajú, že im nikdy nedovolí žiť normálny život, ale nemusí to tak byť. „Dá sa žiť plnohodnotný život aj s úzkostnou poruchou,“ hovorí psychologička Denisa Debrecká, ktorá sama trpí touto diagnózou, ale naučila sa ju zvládať.

Z Prahy odchádzajú najmä mladé rodiny, bývanie je tam pre ne pridrahé alebo nedostupné, vraví sociálny geograf Martin Ouředníček. Hoci sa v každej generácii rodí menej detí, bytov je podľa neho stále nedostatok, lebo ľudia majú vyššie nároky na kvalitu bývania.

Mnohí veriaci si zo Sviečkovej manifestácie nevzali ako ponaučenie solidaritu s inými utláčanými, myslí si Martin M. Šimečka. „Sami boli štyridsať rokov utláčaní. Solidarita s inými utláčanými, je to, čo by si mali z odkazu Sviečkovej manifestácie zobrať. Dnes sú mnohí súčasťou väčšiny, ktorá tu vládne a, bohužiaľ, utláča iné menšiny.“

Ekologickí aktivisti z hnutia Extinction Rebellion prenikli do areálu letiska v holandskom Eindhovene, aby protestovali proti vplyvu leteckej dopravy na klímu. Demonštrácie sa zúčastnilo asi 500 ľudí, polícia ich 80 zadržala. Aktivisti sa zhromaždili na ploche pre súkromné lietadlá a bežnú prevádzku letiska nenarušili.

Úzkosť je normálna, evolučne daná emócia, ktorá nás má chrániť pred hrozbami. Problém nastáva, keď nevieme vyhodnotiť, čo je skutočná hrozba, vraví psychologička Denisa Debrecká. „Ľudia s úzkostnou poruchou majú takzvané omyly v myslení. Nadhodnocujú nebezpečenstvo, ktoré sa môže stať, a zároveň podhodnocujú vlastnú silu a dôveru v seba.“