Mnohí ľudia trpiaci úzkostnou poruchou sa domnievajú, že im nikdy nedovolí žiť normálny život, ale nemusí to tak byť. „Dá sa žiť plnohodnotný život aj s úzkostnou poruchou,“ hovorí psychologička Denisa Debrecká, ktorá sama trpí touto diagnózou, ale naučila sa ju zvládať.

Z Prahy odchádzajú najmä mladé rodiny, bývanie je tam pre ne pridrahé alebo nedostupné, vraví sociálny geograf Martin Ouředníček. Hoci sa v každej generácii rodí menej detí, bytov je podľa neho stále nedostatok, lebo ľudia majú vyššie nároky na kvalitu bývania.

Mnohí veriaci si zo Sviečkovej manifestácie nevzali ako ponaučenie solidaritu s inými utláčanými, myslí si Martin M. Šimečka. „Sami boli štyridsať rokov utláčaní. Solidarita s inými utláčanými, je to, čo by si mali z odkazu Sviečkovej manifestácie zobrať. Dnes sú mnohí súčasťou väčšiny, ktorá tu vládne a, bohužiaľ, utláča iné menšiny.“

Úzkosť je normálna, evolučne daná emócia, ktorá nás má chrániť pred hrozbami. Problém nastáva, keď nevieme vyhodnotiť, čo je skutočná hrozba, vraví psychologička Denisa Debrecká. „Ľudia s úzkostnou poruchou majú takzvané omyly v myslení. Nadhodnocujú nebezpečenstvo, ktoré sa môže stať, a zároveň podhodnocujú vlastnú silu a dôveru v seba.“

Migrácia cudzincov do Prahy je obrovská, vraví sociálny geograf Martin Ouředníček z Karlovej univerzity. Žiadne iné mesto strednej a východnej Európy nemá viac ako sedem percent cudzincov, kým Praha ich má 20. Aj preto ju prirovnáva k Zürichu či Parížu.

Komunisti boli zo Sviečkovej manifestácie v šoku, zhodujú sa účastník manifestácie Martin M. Šimečka a jej organizátor Franišek Mikloško. „Tu išiel Slovák Slovákovi po krku. Bolo to v rozpore s predstavami normalizačných politikov, ako vedú národ. Oni si dovtedy mysleli, že sú v súlade ak nie s verejnou mienkou, tak minimálne so slovenskou tradíciou mierneho nátlaku. Musel to byť šok,“ vraví Šimečka.