Dnes na dennike.sk
- Ekonomický newsfilter: Odtrhnuté ceny potravín robia zle aj ekonomike, ale politici by ich mali nechať tak
- Štát chystá stoeurové príspevky ľuďom s nízkym príjmom, zvýšiť sa majú aj príspevky na bývanie a v hmotnej núdzi
- Rozhodnutie o zákaze nedeľného predaja parlament odsunul na máj a jún, schválil rýchle peniaze obciam, mestám a župám
- Medziročná inflácia v eurozóne v marci klesla na ročné minimum 6,9 percenta, problémom sú stále ceny potravín
- Poľsko, Slovensko a ďalšie krajiny chcú zásah EÚ proti ukrajinskému obiliu, inak budú žiadať obnovenie ciel a kvót
Najnovšie z témy: Rozpočet a dlh
Ministerstvo financií vraví, že štát dáva na údržbu železničných tratí čoraz viac peňazí, hoci sú dlhodobo v zlom stave. O situácii na železniciach sa začalo viac hovoriť po sťažnosti Českých dráh, ktorým sa v Žiline vykoľajilo pendolino.
Väčšina štátov EÚ chce dohodnúť nové princípy fiškálnych pravidiel do konca roka, povedal grécky premiér Kyriakos Mitsotakis. Brusel ich platnosť pozastavil v roku 2020 z dôvodu pandémie, mimoriadne uvoľnenie predĺžil do konca tohto roka.
Pri vyrovnanom rozpočte by sa slovenská ekonomika v roku 2024 dostala do recesie, predpokladá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Úroveň HDP by bola oproti základnej predikcii nižšia o 1,8 % a medziročne by klesla o 0,3 %.

Vláda si cez dlhopisy požičala výhodnejšie ako pred mesiacom, ale po problémoch bánk v USA a Európe sa zvýšila riziková prirážka, ukazuje Graf dňa. Rozdiel medzi úročením slovenských a nemeckých štátnych dlhopisov sa prehĺbil z 1 na 1,3 percentného bodu.
Štáty EÚ sa zhodli na princípoch návratu fiškálnych pravidiel, na detailoch nie. Majú lepšie odrážať ekonomickú realitu ovplyvnenú pandémiou a vojnou na Ukrajine. Očakáva sa ešte diskusia o prijateľnosti výnimiek pre jednotlivé štáty. (čtk)
Slovensko má dve dekády na to, aby sa dlh dostal dostatočne nízko, aby ho Husákove deti na dôchodku nevystrelili do „gréckych“ výšin, hovorí analytik INESS Radovan Ďurana. „Pravdepodobnosť, že slovenský dlh bude o päť rokov stále v pásme 57 až 60 percent HDP, však považujem za vyššiu ako 75 percent.“