Dnes na dennike.sk
- Ekonomický newsfilter: Povolebný pokoj na finančných trhoch neznamená, že Ficovi sa prepečie ďalšie rozhadzovanie
- Česko, Rakúsko a Poľsko zavedú Slovensku od stredy náhodné hraničné kontroly, potrvajú desať dní
- Ústavný súd rozhodol, že povinné tresty prepadnutia majetku sú protiústavné, verdikt zverejnil až po voľbách
- Cena plynu pre európsky trh pokračuje v poklese, dostala sa pod 37 eur pre slabý dopyt a rast dodávok z Nórska
- V Rimavskej Sobote sa začali stavebné práce na novom priemyselnom parku pre nemeckú Winkelmann Group. V závode budú vyrábať zásobníky teplej vody, najmä pre tepelné čerpadlá.
Najnovšie z témy: Rodičovstvo
Úplnú hluchotu považujem za najťažšie postihnutie, pretože navonok je neviditeľné, hovorí nepočujúca učiteľka Zuzana Knapová Daubnerová v rozhovore, ktorý sa uskutočnil za prítomnosti tlmočníka. „Keď si blízki rozprávali vtipy, to boli pre mňa najhoršie momenty. Vtedy ma často oblieval studený pot.“
Slovenské súdy vlani rozviedli vyše 8100 manželstiev, takmer 60 % z nich tvorili manželstvá s maloletými deťmi. Najviac sa rozvádzali rodiny s jedným dieťaťom, vyplýva z údajov ministerstva spravodlivosti.

Nepočujem nič, dokonca ani to, ako znie tón alebo farba môjho vlastného hlasu, opisuje Zuzana Knapová Daubnerová, aké to je žiť so stopercentnou hluchotou. Svoju odlišnosť od počujúcej rodiny si začala naplno uvedomovať až v 12 rokoch. „Ale už v škôlke som nevedela pochopiť, prečo svojim rovesníkom nerozumiem a prečo ma neprijímajú do kolektívu.“
Láska k dieťaťu sa často rovná veľkému strachu, ktorý nás sprevádza prakticky celý život, vysvetľuje v Psychologickej poradni Jana Ashford. V zdravej miere je podľa nej tento strach súčasťou rodičovstva. „Môžeme ho teda vnímať ako určitú daň alebo cenu za to, že môžeme mať dieťa vo svojom živote.“ Ak však cítime, že je strachu príliš, má zmysel s ním pracovať.
Rodičia by mali dieťa pripravovať na odchod z domu už od narodenia, no zároveň by mali navždy zachovať jeho detskú izbu, vraví v rozhovore psychologička Mária Kopčíková. „Aby dieťa malo istotu, že sa má kam vrátiť, aby rodina bola miestom bezpečia. Keď zistí, že je to celé úplne nanič, tak tam ho prijmú aj o polnoci a tam sa môže schúliť, keď mu bude naozaj ťažko.“
Úzkosť rodičov sa môže prenášať na deti cez verbálnu aj neverbálnu komunikáciu. „Cez to, čo a ako im hovoríme, ako sa pri tom tvárime, ako reagujeme v rôznych situáciách,“ hovorí psychologička Jana Ashford. V poradni vysvetľuje, kedy by mali rodičia spozornieť a ako môžu pomôcť dieťaťu, ktoré je zaťažené úzkosťou.