OECD mierne zvýšila výhľad tohtoročného rastu svetovej ekonomiky na 2,7 %, v marci čakala o desatinu percentného bodu nižšie číslo. Tempo rastu bude najslabšie od finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009 s výnimkou pandemického roka 2020.

Vysoká inflácia sa začiatkom roka premietla do prvého poklesu spotreby domácností za dva roky, ukazuje Graf dňa. Prepad výdavkov domácností spomalil aj celú ekonomiku, zvyšuje sa tým jej závislosť od peňazí z Európskej únie.

Austrálska centrálna banka prekvapivo zdvihla základný úrok o štvrť percentného bodu na 4,1 %, čo je  11-ročné maximum. Varovala, že na zabezpečenie návratu inflácie na cieľovú úroveň môže byť potrebné ďalšie zvýšenie sadzieb. (reuters)

Inflácia v Nemecku sa môže ešte tento rok znížiť na 2 percentá, píše ekonóm Globsecu Vladimír Vaňo na základe prieskumov medzi firmami. Zároveň sa však vo viacerých krajinách eurozóny zvyšuje riziko recesie, ktorá už v Nemecku nastala.

Slovenské exporty už teraz poľavujú a vysoká inflácia ich môže ďalej brzdiť, ukazuje Graf dňa. Exportérom na Slovensku rastú náklady – vrátane mzdových – viac ako ich konkurentom v eurozóne a to môže ďalej zhoršiť ich konkurencieschopnosť na svetových trhoch.

Inflácia v Turecku sa v máji prvý raz od začiatku minulého roka dostala pod 40 %. Ďalej sa oslabuje turecká líra, ktorej nepomohlo ani vymenovanie uznávaného ekonóma Mehmeta Şimşeka do funkcie ministra financií v novej vláde.