Dnes na dennike.sk
- Ekonomický newsfilter: Stopnutie peňazí z Únie by nás zabolelo v peňaženkách
- Dôchodcovia budú dostávať pred Vianocami vyšší trinásty dôchodok, poslanci zároveň obmedzili zvýhodnené predčasné penzie po 40 odpracovaných rokoch
- Slovensko predalo štátne dlhopisy za 635 miliónov švajčiarskych frankov, výnosy pre investorov sú nižšie než pri eurových, ale riziková prirážka podobná
- Predaj nových áut v EÚ v marci klesol o päť percent, najvýraznejšie od júla 2022
- Nemecký HDP sa podľa Bundesbanky v prvom štvrťroku pravdepodobne mierne zvýšil, zatiaľ nie je isté, či rast bude pokračovať
Najnovšie z témy: Duševné zdravie, Klimatická kríza, Ochrana prírody, Príroda, Rodičovstvo, Životné prostredie
Lekárka mi povedala, že si nemám vymýšľať choroby, aby som nemusela behať po psychiatroch, hovorí 39-ročná Nina, ktorú trápia panické ataky. „V tom stave som si sama gúglila psychiatra, ktorému som potom s plačom volala, aby mi pomohol,” vraví.
Vranovskú celulózku Bukocel dvojmiliónová pokuta za nenakúpené emisné povolenky nezavrie. Firma chce pokračovať a so štátom už rokuje o splátkovom kalendári. Do finančných problémov ju vraj dostal nedostatok dreva a zníženie výroby.
Zákon o odstrele medveďov zakazuje v čase mimoriadnej situácie iba vnadiská na veľké šelmy. V skutočnosti vnadiská vznikajú oficiálne najmä kvôli diviakom, no aj na tie chodia medvede. Takéto zostanú zachované aj po zmene.
Podobnými pokusmi, ako robil poslanec Huliak, sa zaoberali aj niektorí vedci, ktorí skúmali pasívne fajčenie izbových rastlín. Rastliny v interiéroch nemajú len ozdobnú funkciu, dokážu do istej miery aj filtrovať vzduch od škodlivých látok – napríklad aj z cigariet. Vysvetľujeme, v čom sa Rudolf Huliak pri pokuse s kvetinou, na ktorú vydychoval dym z cigary, mýlil.
Poslanec Alojz Hlina (SaS) označil návrh zákona KDH a rezortu životného prostredia o strieľaní šeliem za „nebotyčnú sprostosť“. Zdôraznil, že problém s medveďom skutočne existuje a treba ho riešiť, ale nie v rámci zákona o civilnej ochrane.
Utorkové záplavy v Dubaji nesúvisia s „cloud seedingom“, čiže umelým vyvolaním dažďa uvoľnením soli z lietadiel. Ako technológia funguje a čo nesedí na hypotéze o jej úlohe pri vzniku povodní? „Väčšina vedcov tvrdí, že vplyv cloud seedingu má veľmi malý, lokálny účinok a je nepravdepodobné, aby spôsobil záplavy v iných oblastiach (ako Dubaj),“ píše zahraničný novinár.